výnimočný trest senát uložil 49-ročnému Antonovi H. z Moldavy nad Bodvou za obzvlášť závažný zločin vraždy a zločin krivého obvinenia. Stalo sa tak včera na základe schválenia dohody o vine a treste, ktorú 6. marca uzavreli prokurátor s obžalovaným. Súd zaviazal Antona H. aj k náhrade spôsobenej škody spolu vo výške 16 126 korún.

Výnimočný trest si odsúdený odpyká za surovú vraždu priateľky a krivé obvinenie ženy, na ktorú chcel zvaliť zodpovednosť za usmrtenie Lívie H. Prvého zločinu sa dopustil 12. septembra 2006 pred blokom na Budulovej ulici v Moldave nad Bodvou.

Približne štvrťhodinu pred polnocou, počas hádky, bodol priateľku kuchynským nožom s dĺžkou čepele 16,8 cm do chrbta. V oblasti dolného okraja ľavej lopatky jej spôsobil zranenie s bodnorezným kanálom dlhým 14 cm. Rana prenikla cez dolný lalok ľavých pľúc a stenu pľúcnej žily do ľavej komory srdca, pričom došlo k prebodnutiu dvoch cípov chlopne.

Po tom, čo Lívia H. po bodnutí nožom spadla na zem, Anton H. na ňu útočil ďalej. Veľkou silou a prudkosťou ju bodal do oblasti očí. Štyri zo siedmich poranení zasiahli očnicu do hĺbky 4-5 cm, bez poškodenia očnej gule, zvyšné boli len povrchové. Anton H. nechal priateľku ležať v kaluži krvi a ušiel.

Podľa záverov znalcov zo súdneho lekárstva v dôsledku bodnorezného poranenia ľavých pľúc a žily došlo u zranenej ženy k zakrvácaniu pohrudnicovej dutiny, aj k vonkajšiemu krvácaniu. To malo za následok rozvoj šoku po úraze a nakoniec smrť Lívie H.

Antonovi H. zrejme nestačilo len obvinenie zo zločinu vraždy. Pri vyšetrovacom úkone, na základe ktorého mala byť preverená jeho výpoveď, zmenil taktiku a rozhodol sa "hodiť" vinu za usmrtenie priateľky na Ivetu M. Tvrdil, že to bola ona, čo jeho priateľku pobodala nožom...

Nepravdivým obvinením, ktoré nebolo ničím preukázané, sa snažil privodiť trestné stíhanie nevinnej žene. Napriek uvedenému, výsledky vyšetrovania to neovplyvnilo. Naopak, tie svedčili len a len o tom, že vinníkom je Anton H.

Tento nepremyslený čin ho vyšiel draho. Prokurátor kvalifikoval jeho konanie ako zločin krivého obvinenia. Vzhľadom na prvý skutok, teda vraždu, mu okresný súd pri konečnom účtovaní vymeral úhrnný trest.

Dohode s prokurátorom o vine a treste, ktorú na verejnom zasadaní schválil senát okresného súdu, predchádzalo priznanie Antona H. Po príučke, vo forme ďalšieho obvinenia, zrejme dostal rozum a začal kalkulovať. Uvedomil si, že lepšie, ako vymýšľať nezmysly, je povedať pravdu. Pochopil, že priznanie je hlavným predpokladom na uzavretie dohody s prokurátorom, vďaka ktorej nedostane doživotie, ale 25 rokov.

K tomu sa žiada dodať, že Anton H. strávil takmer polovicu svojho života vo väzení. Vražda priateľky, ktorej sa dopustil, nebude prvá v jeho registri trestov. Krajský súd v Košiciach ho uznal vinným z trestného činu vraždy už v júli 1976. Uložil mu trest v trvaní 5 rokov, ktorý si odsedel.

Siedmeho novembra 1985 bol Anton H. právoplatne odsúdený za ublíženie na zdraví a vyslúžil si za to 8 rokov so zaradením do tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupiny. Rovnako dlhý trest, opäť za ublíženie na zdraví v súbehu s výtržníctvom mu (vtedy) Okresný súd Košice-vidiek vymeral aj v máji 1995. Obidva tresty si odpykal.

V decembri tohto roku Anton H. dovŕši 50 rokov. Je to medzník, keď väčšina jubilantov bilancuje svoj život a spriada plány do ďalšieho desaťročia. Antona H. nič podobné nečaká. Verdikt súdu je právoplatný, to znamená, že dnes alebo zajtra bude eskortovaný do výkonu trestu. Kým sa vráti medzi svojich, uplynie štvrťstoročie. Ak dlhý pobyt vo väzení prežije, jeho bránu opustí ako dôchodca.