kvality a efektívnosti musia totiž zohľadniť aj ich dostupnosť pre poistencov. Zoznam neefektívnych zdravotníckych zariadení, s ktorým by súhlasili všetky poisťovne, podľa ich slov neexistuje.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že zoznam má. „Zoznam neefektívnych zariadení existuje, nie je ešte úplný, preto ho zatiaľ neposkytneme," povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Silvia Balázsiková.
Zoznam podľa nej vznikol na základe kritérií, ktoré spracovali štátne poisťovne Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná. „Ostatné zdravotné poisťovne nám svoje kritériá hodnotenia neposkytli," povedala Balázsiková.
Podľa neoficiálnych informácií by na zozname mali byť nemocnice v Krupine, Krompachoch, Gelnici, Modre, Novom Meste nad Váhom, Sobranciach, Stropkove, vo Veľkom Krtíši a železničná i vojenská nemocnica v Košiciach. Ohrozené nemocnice tvrdia, že zatiaľ im nikto oficiálny zámer nepredĺžiť zmluvu s poisťovňami neoznámil. O svojej kvalite alebo potrebnosti v danom regióne sú presvedčené.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa k zoznamu nechcela vyjadriť. Zatiaľ predĺžila zmluvy so všetkými nemocnicami do konca júna. „Do konca mája by však malo byť známe, s ktorými zdravotnými zariadeniami nepredĺžime zmluvy," povedala hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
Spoločná zdravotná poisťovňa sa k otázkam neuzatvárania zmlúv s niektorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nevyjadrila. Súkromné zdravotné poisťovne s kritériami štátnych poisťovní zatiaľ neboli oboznámené.
Rezort zdravotníctva bude podľa Balázsikovej rušenie zdravotníckych zariadení konzultovať so všetkými poisťovňami. Ministerstvo však nemôže priamo ovplyvniť zrušenie nemocníc alebo lôžok, ktoré nemá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Väčšina nemocníc je v súčasnosti pod správou samosprávnych krajov alebo obcí. Samosprávne kraje v priebehu marca odmietli navrhovanú redukciu, ktorá počítala so zrušením vyše 6-tisíc lôžok z celkového počtu viac ako 37-tisíc.
Návrh ministerstva počítal s tým, že v zdravotníckych zariadeniach, na ktoré nemá dosah, by sa počet lôžok mal znížiť prostredníctvom zdravotných poisťovní. Súkromné poisťovne s tým nesúhlasia.
„Odmietame taktiku, že sa ministerstvo bude skrývať za chrbát poisťovní. Zodpovednosť za rušenie lôžok by malo niesť ministerstvo," povedal hovorca Dôvery Radoslav Bielka.
Podobne sa vyjadrila aj Európska zdravotná poisťovňa. „Pri súčasnej rétorike ministerstva si nevieme predstaviť ochotu poisťovní, aby pristúpili na diktát ministerstva," povedal jej hovorca Maroš Sýkora.
Okrem kritérií kvality a efektívnosti chcú súkromné poisťovne brať do úvahy aj dostupnosť nemocníc svojich poistencov. „Bližšia nemocnica je pridaná hodnota pre našich klientov," povedal Sýkora.
Poisťovne sa po rokovaniach s ministerstvom zhodli len na tom, že uprednostňujú rušenie celých zdravotníckych zariadení, ako len rušenie časti oddelení alebo lôžok.
Ministerstvo zdravotníctva zároveň tvrdí, že závisí od manažmentu nemocníc, či dôjde k ich zrušeniu. Vybraným zdravotným zariadeniam by mali byť zastavené platby z verejného zdravotného poistenia. „To, či dôjde k ich zániku, závisí od manažmentu nemocníc. Môžu sa nastaviť na iný systém financovania, alebo zmeniť svoje lôžka na sociálne a podobne," povedala Balázsiková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
