technického múzea. Návštevníci múzea sa môžu tešiť aj na jeden nový exponát prezidentskej galérie, v ktorej sú sústredené lietadlá a ďalšie exponáty, o ktorých získanie z rôznych krajín sveta sa zaslúžil najmä náš bývalý prezident Rudolf Schuster. Tým novým exponátom je rumunské vojenské lietadlo typu IAR-93A, ktoré bolo do Košíc dovezené v rozloženom stave na jeseň minulého roka a ktoré nedávno zložili odborní pracovníci múzea. Lietadlo IAR-93 má zaujímavú históriu, ktorá má tak trochu politický "podtón". Začiatok vývoja spomenutého lietadla siaha do roku 1971, keď sa Rumunsko a Juhoslávia dohodli, že budú spoločne vyvíjať ľahké lietadlo na útoky na pozemné ciele, ktoré by mohlo slúžiť aj ako taktické prieskumné lietadlo a prípadne aj ako lietadlo na vzdušný boj v malých výškach. Obe krajiny chceli týmto krokom aj demonštrovať istú "nezávislosť" od Sovietskeho zväzu a vyhnúť sa nákupu sovietskych lietadiel MiG-23BN resp. Su-22. Tým mladším čitateľom možno pripomenúť, že Juhoslávia bola v oných časoch federatívnou republikou, v ktorej tvrdou rukou vládol maršál Josip-Broz Tito (federáciu tvorilo šesť republík: Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Macédonsko, Slovinsko a Bosna a Hercegovina). Rumunsku vtedy ešte tvrdšou rukou vládol diktátor Nicolae Ceausescu. Rumunsko-juhoslovanská medzivládna dohoda o spoločnom vývoji nového lietadla bola podpísaná 20. mája 1971, pričom celý program dostal názov YUROM. Istou zaujímavosťou je, že zodpovednosť za vývoj lietadla nemali závody, v ktorých sa lietadlo malo vyrábať, ale letecké vývojové a výskumné ústavy v oboch krajinách. V Juhoslávii dostalo nové lietadlo označenie J-22 Orao (orol), v Rumunsku IAR-93. Na výrobu rumunskej verzie bol určený závod CNIAR (dnes Avioane) v Craiove, producentom juhoslovanskej verzie sa stal známy letecký závod SOKO. Obidva závody vyrobili po dvoch prototypoch (jeden jednosedadlový a jeden dvojsedadlový). Oba jednosedadlové prototypy vykonali svoj prvý let v ten istý deň, 31. októbra 1974. Dvojsedadlové prototypy uskutočnili svoje prvé lety 23. januára 1977. Nasledovalo 30 predsériových lietadiel (15 rumunských a 15 juhoslovanských), ktoré boli v roku 1978 podrobené dôkladným letovým skúškam. So sériovou výrobou sa v Rumunsku začalo v roku 1979, v Juhoslávii o rok neskôr. Do operačnej služby v rumunskom vojenskom letectve sa ako prvá dostala verzia IAR-93A, a to v roku 1981.Celkovo bolo vyrobených 36 lietadiel tejto verzie (vrátane 10 dvojsedadlových cvičných lietadiel). Zlepšená verzia IAR-93B odštartovala na svoj prvý let 12. júla 1984 (niektoré pramene uvádzajú rok 1985), dodávky letectvu začali v roku 1987. Podstatným rozdielom medzi verziami A a B bolo to, že verzia B mala motory vystrojené systémom prídavného spaľovania, zvyšujúcim maximálny ťah počas štartu. Úpravy sa dotkli aj krídiel a palivových nádrží. Celkovo bolo vyrobených 165 lietadiel verzie IAR-93B. V Juhoslávii bolo vyrobených celkovo 215 lietadiel typu J-22 Orao rôznych verzií.
Lietadlo IAR-93A je dvojmotorový hornoplošník, ktorý má rozpätie krídiel 9,3 m, dĺžku 14,9 m (vrátane prednej sondy) a výšku 4,52 m (dvojsedadlová verzia má dĺžku 14,44 m). Hmotnosť prázdneho lietadla je 6 150 kg, maximálna vzletová hmotnosť je 10 326 kg. Hlavným konštrukčným materiálom lietadla je hliníková zliatina. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory Rolls-Royce Viper Mk 633-47, vyrábané v licencii firmou Turbomecanica/Orao. Motor má maximálny ťah 17,79 kN, verzia s prídavným spaľovaním, použitá na pohon verzie IAR-93B, vyvíja maximálny ťah 22,24 kN. Maximálna rýchlosť lietadla v prízemnom lete je 1 070 km/h, maximálna stúpavosť je 2 040 m/min (stúpavosť verzie IAR-39B je 3 900 m/min). Dostup lietadla je 10 500 metrov (verzia IAR-93B má dostup 13 600 m). Lietadlo má v spodnej prednej časti trupu dva dvojhlavňové kanóny GSh-23L ráže 23 mm (kanóny vyvinuli ruskí konštruktéri Grjazev a Šipunov). Okrem toho môže lietadlo niesť na piatich závesníkoch (jeden pod trupom, ostatné pod krídlami) rôzne bomby, rakety a prídavné nádrže s celkovou hmotnosťou do 1 500 kg. Operačný rádius sa v závislosti od hmotnosti nesenej výzbroje pohybuje od 260 km do 530 km. Podvozok umožňuje štarty a pristátia aj na trávnatých plochách. Lietadlo je vystrojené vystreľovacou sedačkou britskej firmy Martin-Baker, ktorá je typu nula-nula, čo znamená, že umožňuje pilotovi vystreliť sa pri nulovej rýchlosti a v nulovej výške (teda aj na zemi).
Lietadlá typu IAR-93 boli zo služby v rumunskom vojenskom letectve vyradené v roku 1998, pričom väčšina zo zostávajúcich exemplárov (približne 60 kusov) je uskladnená na letisku v Craiove. Odtiaľ bolo dovezené aj lietadlo, ktoré sa stalo súčasťou expozície košického leteckého múzea. Toto lietadlo má výrobné číslo 93182157 a trupové číslo 157. O histórii tohto konkrétneho lietadla nie je nič známe, ale svoj posledný let vykonalo pravdepodobne v roku 1997.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
