O výzdobu exteriérov sa počas veľkonočných sviatkov postará sama príroda

Trendom pri dekoráciách interiéru je veľké množstvo kvetín i farieb

Pred príchodom veľkonočných sviatkov to vari v každej rodine priam láka vyzdobiť si domácnosť jarnými symbolmi. Po sivej zime sa nenájde hádam nikto, kto by nemal chuť osviežiť svoj dom či byt farebnými kraslicami, kvetkmi a rôznymi inými ozdobami, ktoré budú zvestovať definitívny príchod jari.

"Každoročne si Slováci vyzdobujú svoje domácnosti veľkonočnými ozdobami. Nie je to však také pestré, ako pri vianočných ozdobách, ktoré ponúkajú širšie možnosti. K Veľkej noci sa totiž tradične viaže len niekoľko farieb, ktoré dominujú pri výzdobe," vysvetlila nám Jana Sopková zo spoločnosti SOBA, ktorá sa zaoberá predajom vianočných a veľkonočných ozdôb. "Symbolom jari je narcis, ktorý nemôže byť iný ako žltý či biely. A práve preto tieto farby dominujú. Najtypickejšie pre veľkonočnú výzdobu je žltá a zelená aj preto, že sú to svieže farby, symbolizujú jar. Tradične vo výzdobe dominujú motívy vajíčok, kuriatok a zajačikov."

Základná žltá farba by mala byť pri veľkonočnej výzdobe doplnená farbami, ktoré s ňou ladia - modrá, zelená, oranžová. "Ideálne sú jemné, pastelové farby. Tie by mali prevažovať pri kvetinovej výzdobe, na figúrkach... Možností nie je až tak veľa ako napríklad pri vianočnej výzdobe. Už i preto, že pri exteriéroch nie je veľmi čo vyzdobovať. Dá sa totiž povedať, že o dekorácie v exteriéroch sa postará samotná príroda. Čo sa však týka interiérov, trendom sú kvetové ikebany, do črepníkov nasadené bylinky a kvety."

Naaranžovať si môžete živé kvety alebo umelé. "Pri živých kvetoch sa sviatkom jari prispôsobujú aj črepníky, ktoré sa tiež nesú v znamení sviežich farieb a dominujú na nich vzory rôznych zvieratiek, ktoré sa na jar rodia." Hitom v obchodoch sa v poslednej dobe stali črepníky zo skla, do ktorých sa nasadia cibuľové kvety - tulipány alebo hyacinty. V priesvitnom črepníku totiž pekne ukážu i samotné cibule. Do takýchto alebo klasických črepníkov je potom vhodné zapichnúť takzvané napichovátka. "Sú to dekorácie na špilke. Sú veľmi praktické, stačí ich zapichnúť do hliny alebo pri umelých kvetov do nejakej hmoty."

Ak si v pestovaní živých kvetov neveríte, alebo sa obávate, že dlho nevydržia, pokojne siahnite po umelých. "Je síce pravda, že efekt pri nich nikdy nebude taký, ako pri živých, ale dnes už umelé kvety vyzerajú naozaj veľmi dobre. Módnym trendom sú venčeky z umelých kvetov. Pokojne ich môžeme použiť na dvere - tak ako sa používa vianočný veniec. Ak sa rozhodnete venček položiť na stôl, stačí do neho vložiť keramickú figúrku alebo pár vajíčok a krásna výzdoba je hotová bez väčšej námahy. Dozdobiť ju môžete stužkami. Práve tie sa snažíme prinášať na trh. Uvidíme, ako oslovia Slovákov a či sa im zapáčia. Sú veľmi praktické, možnosti ich využitia sú široké. Ozdobiť nimi možno stôl, použiť ich na korbáč, zapliesť ich do kvetinových dekorácií, obrúbiť nimi misku s figúrkami a podobne."

Najširšie možnosti pri veľkonočnej výzdobe ponúka zrejme sviatočný stôl. "Existujú sady, ktoré obsahujú držiak na servítky, napichovátko a malý venček s rovnakým veľkonočným motívom. Tieto sú pri výzdobe stola ideálne. Trendom sú však najmä kvety, ktorých by malo byť na stole veľa. V západnom svete sa totiž nekladie dôraz na vajíčka či zajačiky - najdôležitejšie sú pri veľkonočnej výzdobe kvety. U nás je to inak. U nás stále dominujú vajíčka."

Tie by nemali chýbať na veľkonočnom stole. "Najlepšie je vajíčka - aj čokoládové - dať do nejakej vhodnej misky, aby sme ju mali vždy poruke a mohli obdarovať oblievačov. Na stole by nemala chýbať sviečka, existujú aj napríklad v tvare zajačika. Použiť môžete i stužky, veľkonočné servítky, na obrus môžete rozsypať drobné kvietočky. Do taniera sa môžu na ozdobu položiť malé keramické figúrky - zajačiky, barančekovia, kuriatka..."

Keramické ozdoby sa stále tešia veľkej obľube. "Možno je to dané aj tým, že sú veľmi praktické. Ak máte pekné keramické vajíčko alebo nejakú sliepočku, v podstate stačí, ak to položíte na stôl, netreba už žiadne ďalšie dekorácie, lebo táto keramická figúrka hovorí sama za seba. Navyše - majú dlhú životnosť." Často sa vyrábajú tieto ozdoby už tak, že sú zaujímavo nainštalované. Napríklad sliepka s malými kuriatkami v jednej miske. Takúto dekoráciu stačí iba položiť na stôl a veľkonočná výzdoba je hotová...

Pri veľkonočných dekoráciách prevažujú tradičné symboly sviatkov jari. Baránok, korbáč, sviečka alebo zajačik

Vajíčko je symbol života, plodnosti aj vzkriesenia

Pri výzdobe veľkonočného stola a pri výbere dekorácií sa môžete inšpirovať tradičnými symbolmi, ktoré sú nedomysliteľnou súčasťou sviatkov jari.

Baránok. Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž. Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.

Oheň. Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

Sviečka. Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista - tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka - nazývaná tiež paškál - od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a mnohými symbolmi. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíce a pri každom krste - aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Vajíčko. Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

Zajačik. Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.

Korbáč. Tento na Slovensku dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. Korbáč je spletený z ôsmych, dvanáctich alebo až dvadsatichštyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.

Herečka a členka činohry Štátneho divadla v Košiciach Beáta Drotárová sa snaží k tradíciám viesť deti i vnuka

Má rada veľkonočnú vôňu čerstvo opratých záclon

Len máloktorá domácnosť nezvykne počas veľkonočných sviatkov doslova ožiť pestrými farbami a prípravami tradičných jedál. Inak tomu nie je ani u členky činohry Štátneho divadla, herečky Beáty Drotárovej.

"Ja mám veľmi rada sviatky vo všeobecnosti, nie len tie veľkonočné. Tie mám však rada najmä preto, že Veľká noc znamená voľné dni, počas ktorých si oddýchnem, načerpám nové sily. Ale v prípade Veľkej noci sa veľmi teším aj na tradície, ktoré v rodine dodržiavame," prezradila B. Drotárová. "Keďže som kresťanka, k čomu sa aj hlásim, vyberieme sa určite do kostola. Spolu s deťmi dodržiavame zvyky, aj keď to nie je také bigotné, ako to bolo kedysi... Vždy som sa snažila deti a dnes aj vnuka viesť k tradíciám, nenásilnou formou im vysvetliť, čo všetko sa počas sviatkov robí. Sami cítia potrebu vidieť, poobzerať, zažiť na vlastnej koži..."

B. Drotárová si síce ctí tradície, ale pri veľkonočných sviatkoch predsa len niektoré zvyky nepodporuje. "Nemám rada šialené kúpanie žien v studenej vode, nepáči sa mi, keď je dôsledkom veľkonočného pondelka pijatika a prejedanie sa. V našej rodine sa skôr snažíme všetko brať s mierou, ale rôzne dobroty ako napríklad posvätená šunka nebudú na stole chýbať."

Prirodzenou súčasťou veľkonočných príprav je i jarné upratovanie a zdobenie bytu či domu... "Mám rada veľkonočnú vôňu čerstvo vypratých záclon a vyumývaných okien. Celý dom potom úplne inak vonia - je taký svieži, jarný... Najmä sa teším z toho, že o výzdobu všetkého okolo nás sa postará príroda. Teším sa na jarné vychádzky, na spev vtáčikov. Verím, že aspoň jeden deň počas Veľkej noci bude slnečný a využijem ho na prechádzku."

Čo sa týka výzdoby, určite nezabudne na kraslice. "Budú prichystané v košíku. Keď boli deti menšie, tak sme spoločne vajíčka vyfukovali a zdobili ich rôznymi spôsobmi. Tohto roku na to asi nebudem mať čas, určite sa však vyberiem si nejaké kraslice kúpiť, aby som mala aj nové. Povyťahujem aj zdobené a vyšívané obrusy." Na stole chýbať samozrejme nebudú ani sladkosti. "Pre môjho trojročného vnúčika určite pripravím nejaké prekvapenie..."

Symbolom jari sú aj kvety, ktoré u B. Drotárovej na stole nebudú počas sviatkov chýbať. "Každý rok si do vázy nastrihám vetvičky zlatého dažďa, kupujem si aj narcisy. Najradšej však som, keď sa mi podarí vlastnoručne si natrhať kytičku fialiek. Zvyčajne si pred Veľkou nocou pripravím aj misku so pšenicou. Do misky dám vatu, namočím ju, nasypem navrch pšenicu a položím na radiátor. Za pár dní vyrastie krásna zelená pšenica." Tú stačí dozdobiť kraslicami a veľkonočná dekorácia je na svete.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.