Tibor Apa Egry rád spomína na sviatky na dedine

Šunka s chrenom nesmú na stole chýbať

Moderátor a dídžej Tibor Apa Egry má veľkonočné sviatky rád. Vždy si ich vychutná v kruhu rodiny. "Na stole nesmú chýbať všetky veľkonočné špeciality - šunka, klobáska a syrok, na ktorý je moja manželka špecialista. Mám rád aj chren, ale štipľavé jedlá mi nerobia dobre, takže si na to musím dávať pozor. Počas Veľkej noci si však trochu šunky s chrenom neodpustím," prezradil.

Keď bol malým chlapcom, veľkonočná oblievačka bola vždy pre neho doslova zážitkom. "Moja mama pochádzala zo siedmich detí, takže je ľahko si domyslieť, koľko som mal tiet a sesterníc... A tie všetky bolo treba obliať. Navyše - mal som aj kopu bratrancov, takže sa nás neraz zišla v pondelok ráno veľká kopa a chodili sme od sesternici k sesternici. Všade som sa najedol do prasknutia a tešil som sa najmä z toho, že som si finančne polepšil. Začali sme vždy skoro ráno a kým sme pochodili po celej rodine, bolo neskoré popoludnie. Ako dieťa som bol vždy z oblievačky doslova unavený. Nebol som však ten, kto oblieva vedrami plnými vody. Decentne som tety a sesternice pokvapkal voňavkami. Neboli síce bohvieaké, ale iné vtedy nebolo dostať..."

Rád si spomína na časy, kedy chodievali k rodine na dedinu neďaleko Michaloviec. "Tam mala Veľká noc úplne inú atmosféru. Najmä to dýchalo prebúdzajúcou sa prírodou, čo si človek v meste veľmi vychutnať nemohol. Pre syna a dcéru bolo zážitkom vidieť naživo na dvore sliepky a v chlieviku prasiatko..."

Gejza Tóth strávi sviatky v prírode

Dievčatá oblieval "špeciálnym systémom"

Košický herec, spevák a moderátor Gejza Tóth si na tradičné prežívanie veľkonočných sviatkov nepotrpí. "U nás je tradíciou už desať rokov to, že sa vždy na štyri dni zbalíme a ideme kamsi na výlet. Veľkonočné sviatky totiž prinášajú najmä voľné dni, ktoré sa snažíme využiť na to, aby sme boli v prírode. Vždy si vyberieme nejaké miesto, kam ideme a potom chodíme na prechádzky a výlety do okolia," prezradil.

Práve preto, že veľkonočné sviatky trávi mimo domova, nepotrebuje ku šťastiu ani dobroty, ktoré sú tradičnou súčasťou Veľkej noci. "Som aj rád, že nebudem nikde, kde by na mňa čakal bohato prestretý veľkonočný stôl so všetkými tými chutnými špecialitami. Jedlo je totiž pre mňa stále veľkým lákadlom a potom mám neustále váhové výkyvy. V zime priberám, v lete musím chudnúť..."

Ako chlapec si však všetky veľkonočné zvyky užil do sýtosti. "Chodieval som po polievačke a musím povedať, že sa mi vždy podarilo doniesť si domov celkom bohatý úlovok. Raz sa mi dokonca zadarilo vyoblievať si toľko peňazí, že som si za ne mohol kúpiť novučičké kanady!"

Kým bol malý, chodieval polievať s voňavkami. "No, zrejme by som to nemal nazvať voňavkou, lebo príšerne smrdeli. Určite si na tie ruské a bulharské voňavky pamätáte... Neskôr ako puberťák som presedlal na vodu. Mal som na to špeciálny systém. Do plastovej fľaše som dal vodu a do vrchnáka spravil dierku. Keď sa fľaša stisla, tak z nej šiel silný prúd vody... Všetky dievčatá boli mokré. A bral som si ich na mušku všetky zaradom..."

Andy Hryc strávi Veľkú noc pri mori

Namiesto korbáča nosil sifónovú fľašu

Herec Andy Hryc patrí medzi tých ľudí, ktorí počas Veľkej noci nepotrebujú ku šťastiu tradičné dobroty či šibačku. "Tieto dni už niekoľko rokov po sebe využívame na to, aby sme s rodinou šli k moru. Podľa mňa by všetky sviatky mali byť v prvom rade o tom, že je rodina pohromade, tak prečo nie niekde, kde je príjemne teplúčko," nazdáva sa A. Hryc. S rodinou teda tradične na Veľkú noc utekajú na juh za slniečkom a morom...

Zo svojho detstva si však pamätá na vydarené šibačky. "Samozrejme, že som chodil šibať. Veď na tom sa dali zarobiť poriadne peniaze. V utorok po sviatkoch v škole sme s ostatnými spolužiakmi porovnávali, koľko sa komu podarilo vyšibať. Najprv sme zisťovali, kto má koľko čokoládových vajíčok a iných figúrok, ale i kto má aké kraslice a porovnávali sme, ktoré sú najkrajšie ozdobené. Ale samozrejme, najväčší frajeri boli tí, ktorým sa podarilo vyšibať si čo najviac peňazí..."

Na šibačku chodil s korbáčom, ktorý si vždy vlastnoručne uplietol. "Neskôr ako puberťáci sme s kamarátmi prišli na to, že oveľa lepšie ako chodiť s korbáčom, je vziať sifónovú fľašu. Nielen že sme dievčatá pooblievali, ale malo to aj riadnu razanciu a tlak a ak som bol šikovný, trafil som sa aj na diaľku. Vtedy už mala oblievačka aj ´druhý plán´, dá sa povedať, že už to bolo aj o laškovaní a balení dievčat. Tie sa síce tvárili urazene, keď sme ich oliali, ale to na nás iba hrali - inak sa tešili, že sme na ne nezabudli..."

Miroslav Donutil ešte stále chodí po šibačke

Na sladké nie je, radšej si dá šunku

Český herec Miroslav Donutil má Veľkú noc rád a každoročne si ju dopraje aj so všetkými zvykmi, ktoré k týmto sviatkom patria. "Pre mňa sa veľkonočné sviatky spájajú najmä s voľnými dňami. Takže sa snažím vždy odísť z Prahy na chalupu, ktorú máme na dedine v Českomoravskej vrchovine. Tam si doprajem všetko, čo k týmto sviatkom patrí, "prezradil M. Donutil.

Keďže sviatky trávi v malej dedinke, môže si tam dosýta užiť všetky tradície, ktoré k Veľkej noci patria. "Mám z toho radosť, že sa Veľká noc stále spája s rôznymi zvykmi. Ešte vždy sa vyberiem na šibačku, poobchádzam moje známe a kamarátky. Robievam to už od detstva. Ako malý chlapec som mal šibačku samozrejme rád preto, že som vďaka tomu prišiel k peknej hromade sladkostí. Dnes už chlapi zvyčajne po šibačke dostanú za odmenu štamprlík pálenky, takže popoludní na veľkonočný pondelok to na uliciach dediny vyzerá kadejako..."

Čo sa týka veľkonočných dobrôt, na tie si M. Donutil veľmi nepotrpí. "Mne úplne stačí, ak sa pripraví nejaký dobrý obed, na ktorom si môžeme v rodinnom kruhu pochutnať a vôbec to nemusí byť nejaká veľkonočná špecialita. Na dedinke, kam na sviatky chodievame, sa pripravujú hlavne sladkosti - rôzne pečené cukrovinky, piškótový baránok a podobne. Ja však nie som na sladké, takže tieto dobroty mi ku štastiu nechýbajú. To si skôr pochutnám na šunke a údenom."

Helena Vondráčková bude deťom rozdávať sladkosti

Pred šibačmi si obrnila zadok

Česká speváčka Helena Vondráčková si veľkonočné sviatky naplno užije v dedinke Řitka pri Prahe, kde býva spolu so svojim manželom. "U nás sa tradície dodržiavajú. Teším sa z toho, že navarím a napečiem rôzne dobroty. Po dedine chodia deti, ktoré prídu na šibačku, povedia peknú básničku a za odmenu mám pre ne vždy v košíku pripravené čokoládové vajčíka. Viete, čo je však zaujímavé? Chodia nie len chlapci, ale aj dievčatá... Tak to vyzerá, že emancipácia prerazila ešte aj do veľkonočných zvykov," prezradila s úsmevom.

Zo svojej mladosti si pamätá, že v tom čase boli chlapci pri šibačke dosť razantní a očividne im robilo radosť poriadne dievčatá vyšibať. "Veru si pamätám na poriadne výprasky. Vôbec nás nešetrili, bili nás poriadne po nohách a hlavne po zadku. Nespoliehali sa na to, že ich im doma otvoríme, takže aby sme sa im nestihli poskrývať, tak na nás striehli pri kostole. Keď sme vychádzali von po omši, tak sa na nás vrhli a nám nič iné neostávalo, ako ten ´výprask´ nejako zniesť. Lenže ja som s nimi ´vybabrala´. Na pôjde som našla starú pokrievku na hrnce, ktorej však chýbalo uško. Tak som si ňou obrnila zadok. Je síce pravda, že v kostole som si celú omšu odtrpela, pretože bolo dosť nepohodlné sedieť na tej pokrievke a navyše dosť chladila... Ale potom to stálo za to, lebo nech sa na mňa vrhli chlapci s akýmikoľvek korbáčmi, mohli šľahať aj z celej sily, vôbec som to necítila a smiala som sa im. Prezradilo ma ma však to, že pri každom šľahnutí korbáčom môj zadok vydával prapodivné zvuky," dodala so smiechom.

Peter Sklár by si najradšej zalyžoval

Za mlada bol decentný oblievač

Humorista a herec Peter Sklár si idálne strávenú Veľkú noc predstavuje na lyžovačke. "Bohužiaľ, nikdy doteraz sa mi to nepodarilo. Bol by som rád, ak by to vyšlo tohto roku, ale to moje povolanie je dosť nevyspytateľné. Máme rozbehnuté rôzne projekty, nezriedka sa stáva, že sa objaví nejaká ponuka na poslednú chvíľu a ja potom musím meniť svoje plány," prezradil P. Sklár.

Ak mu teda lyžovačka nevyjde, počas Veľkonočného pondelka bude so svojimi dvoma synmi chodiť po oblievačke. "Snažím sa v tento deň chodievať s nimi. Ja som šofér, ktorý s nimi chodí po celom meste po spolužiačkach, kamarátkach a rodine. Musím povedať, že sa im celkom darí, vždy po oblievačke majú peknú kopu čokoládových vajíčok a nejaké tie peniažky. Najkrajšie sú potom tie chvíle, keď si doma prerátavajú svoje úlovky a chvália sa jeden druhému a pretekajú sa, kto má viac."

Ako dieťa chodieval P. Sklár tiež po oblievačke a šibačke. "V tom čase však čokoládové vajíčka boli skôr vzácnosťou, ani kraslice sa nerozdávali, tie boli len na dekoráciu. Takže sme dostávali vajíčka uvarené na tvrdo a ofarbené s cibuľovými šupkami. Ale aj na tie som bol hrdý a bol som rád, keď som si ich vyšibal čo najviac. Inak som však veľmi decentný šibač i oblievač. Nerád by som ženám spôsobil psychickú či fyzickú ujmu a aj keď sa to nezdá, tak aj materiálnu. Veď keď žene pooblievate nejakú krásnu blúzku, tak jej ju môžete aj zničiť a to by ju určite nepotešilo..."

Beáta Dubasová bola neraz zliata až po päty

Aj keď bola mokrá, v podstate sa tešila

Pre speváčku Beátu Dubasovú znamanajú veľkonočné sviatky najmä možnosť vidieť sa so svojou rodinou. "Buď ideme my na východ do Svidníka za maminou, alebo ona príde k nám. Takže spolu pripravujeme všetky tradičné dobroty, vyzdobíme si byt a tešíme sa najmä z toho, že sme po čase opäť spolu. Ak sme vo Svidníku, tak manžel so synom zájdu pooblievať - aj keď len tak symbolicky - aj moje známe, kamarátky a rodinu. Lenže to nie je o tom, že by s vedrami vody naháňali niekoho po byte - ide o to, aby sme sa stretli ako rodina," prezradila B. Dubasová. Teší sa, že spolu s mamou bude pripravovať rôzne dobroty. "Keď som svojmu manželovi - Bratislavčanovi - prvý krát dala ochutnať hrudku, len na to nechápavo hľadel. Čosi také na západnom Slovensku nepoznajú."

Dnes ju manžel na Veľkonočný pondelok síce trochu pokropí vodou - ako sa hovorí, aby nevyschla - ale už to ani zďaleka to nie také, ako si pamätá zo svojho detstva. "Bývali sme v bytovke, kde bolo veľa rodín s dievčatami v mojom veku. Takže keď prišli oblievači, tak šli od poschodia k poschodiu... Vtedy som neraz skončila zliata od hlavy po päty a to niekoľko krát za deň. Chlapci chodili s veľkými umelohmotnými vedrami a vychrstli na mňa vodu z niekoľkých naraz. Potom sme na balkóne sušili oblečenie a tá ktorá mala na šnúre najviac mokrých vecí, tá bola najšťastnejšia. Veď práve to znamenalo, že najviac chlapcov o ňu malo záujem, nie? Aj sme sa síce chvíľu vždy tvárili veľmi urazene, keď sme boli mokré do nitky, ale v podstate sme sa tešili..."

Bruno Ciberej nemal v detstve rád oblievačky

Hrudka - to je moje

Moderátor Bruno Ciberej má k Veľkej noci tak trochu rozporuplný vzťah. "Na jednej strane mám tieto sviatky rád, ale len potiaľ, pokiaľ ich vnímame ako oslavu príchodu jari. Na strane druhej - všetko to, čo sa spája s jarným upratovaním, umývaním okien, vyváraním a vypekaním koláčov a šialenou oblievačkou - to všetko mi je cudzie," prezradil Bruno. Chodiť po oblievačke mu nič nehovorilo už v detstve. "Ak som aj s otcom zašiel obliať sesternice či tety, tak to bolo len z donútenia. Ani vidina veľkej hromady čokoládových vajíčok a zajačikov ma nemohla nadchnúť pre čosi také. Ja totiž čokoládu neobľubujem. Mne stačilo doma obliať sestru a mamu, dostal som za to nejaké tie vajíčka a tie mi ostali do zásoby aj na niekoľko týždňov..."

Minulý rok sa rozhodol stráviť Veľkú noc mimo Slovenska, tohto roku si však povedal, že pár dní voľna, ktoré so sebou sviatky prinášajú, strávi predsa len s rodinou na východe v Trebišove. "Budú to teda tradičné sviatky ale len čo sa týka toho, že budem s rodinou. Celkom iste nebudem chodiť po príbuzných a oblievať ich... Jediné, na čo sa naozaj veľmi teším a bez čoho by Veľká noc nebola Veľkou nocou, je hrudka. Tú mám rád na sladko s hrozienkami ale i na slano s korením. Dokázal by som ju počas veľkonočných sviatkov jesť na raňajky, obed i večeru. Hrudka - to je moje. Práve tým, že sa robí iba raz za rok, je mi toto jedlo akési vzácne a vždy sa naň teším. Určite si poriadny kúsok vezmem aj so sebou do Bratislavy."

Český režisér Zdeněk Troška sa teší na vôňu jarných kvetov

Je vyhlásený vajcožrút

Veľkonočné sviatky vždy víta český režisér Zdeněk Troška s obrovskou radosťou. "Musím sa vám priznať, že ja priam neznášam Vianoce. Je to podľa mňa jeden protivný sviatok a ak by som mal tú moc, tak by som ho rovno vyškrtol zo všetkých kalendárov na svete. A práve tak ako veľmi neznášam Vianoce, tak práve tak veľmi mám rád Veľkú noc," prezradil nám.

Veľkonočné sviatky sa mu spájajú najmä s radosťou z príchodu jari. "V tieto dni začína voniať zem, voňajú lesy, všetko sa zelená, rastú kvety. To je niečo pre mňa. Ja som veľmi šťastný, keď sa môžem prechádzať po čerstvo rozkvitnutej prírode a nasávať do seba všetky tie príjemné jarné vône. A keďže Veľkú noc považujem za vstupnú bránu do jari, tak tieto sviatky doslova milujem. Jar a leto - to sú ročné obdobia pre mňa. Jeseň a zimu by som najradšej prečkal kdesi v teple..."

Aj keď na Veľkej noci má Z. Troška najviac rád práve to, že sa prebúdza príroda a na veľkonočné zvyklosti si príliš nepotrpí, predsa len sa teší na zdobenie vajíčok. "Viete, ja som totiž vyhlásený vyjcožrút. Vajíčka mám rád na akýkoľvek spôsob - praženicu, omeletu, vajíčka na mäkko, na tvrdo, dokonca aj surové, ktoré je výborné na hlas. No a každú Veľkú noc pripravujem kraslice, ktoré sa dajú aj zjesť. Vajíčka uvarené na tvrdo farbím do všetkých možných farieb a potom ich zjem..." Ako chlapec však zbieral aj čokoládové vajčíka. keď chodil po šibačke. "Ja som si z toho vždy robil žarty, a vravel, že keďže sa na nej ´šlehá´, takže je to ´šlehačka´. He-he."

Marcella Molnárová ako dieťa čakávala na urasteného šibača

Najprv sa vykŕmi, potom musí držať diétu

Speváčka Marcella Molnárová si veľkonočné sviatky dokáže vychutnať. "Je to môj obľúbený sviatok, aj keď sama neviem prečo. Z detstva pri tom na to nemám nejaké veľmi príjemné spomienky. Nebola som práve krásne dieťa, skôr škaredé káčatko, a tak k nám nechodilo veľa šibačov. Vždy som si však pripravila vlastnoručne maľovanú kraslicu a čakala som, že príde nejaký krásny a urastený mládenec, ktorý ma vyšibe a ja mu budem môcť za odmenu dať to moje vajíčko. Nestalo sa, ale prežila som to. Veď čo ťa nezabije, to ťa posilní, nie," prezradila so smiechom.

Dnes už samozrejme Veľkú noc vníma úplne inak a je pre ňu najmä rodinným sviatkom. "Snažím sa dodržiavať všetky tradície, mnohé nové som sa priučila. S dcérkou Sofiou totiž chodievame na Veľkú noc do Salzburgu za starými rodičmi. Tam je o mňa priam kráľovsky postarané. Babina mi stále hovorí - nemotaj sa v kuchyni, nestaraj sa, či je navarené a napečené, ty si len pekne oddychuj a užívaj... Za pár dní sa im podarí doslova ma vykŕmiť, takže doma potom musím držať diétu..."

Salzburg nie je ďaleko od našich hraníc, preto aj zvyky, ktoré sa tam na Veľkú noc dodržiavajú, sú dosť podobné tým, ktoré M. Molnárová pozná z domu. "Ja som napríklad s mojou mamkou vždy pred Veľkou nocou chodila s kadidlom okolo domu. Teraz to už robí moja dcérka, ktorá takto svätí dom so svojim starým otcom. Keď som ju minulého roku videla, ako dôležito sa pri tom tvárila, veľmi som sa z toho tešila a bola som na ňu hrdá..."

Anne Gaji veľkonočné tradície pripomínajú detstvo

Pri mori sa chystá na slanú oblievačku

Košická speváčka Anna Gaja si každý rok plánuje veľkonočné sviatky podľa toho, na ktorý mesiac vychádzajú. "Ak sú až v apríli, doprajeme si dovolenku, ale ak vychádzajú už na marec, tak keďže manžel okrem umeleckej agentúry vlastní aj účtovnícku firmu, niet času na oddych, lebo sa pripravujú daňové priznania," prezradila A. Gaja. Tohto roku Veľká noc vychádza na apríl, a tak sa bude môcť speváčka s manželom a deťmi vybrať na dovolenku. "Nebude to po prvý krát, čo veľkonočné sviatky strávime v na chorvátskom ostrove Krk. Teším sa z toho, že si na jednej strane doprajeme dovolenku, ale budeme sa snažiť i pripomenúť si sviatočné tradície. Tie mám totiž veľmi rada, pripomínajú mi detstvo. Veľkonočné sviatky som pravidelne trávievala u starej mamy na dedine. Na Veľký piatok sa šlo do kostola, v nedeľu sme maľovali kraslice a v pondelok prišli olievači. Mala som však to šťastie, že som vždy bola obliata len tak decentne, žiadne ´sado-maso´ sa nekonalo." Aby si veľkonočné tradície dopriali aj na dovolenke, do kufrov si zbalia kraslice ale i čokoládové vajčíka. "Zaujímavosťou je, že na Veľkú noc s hoteli, kam ideme, podávajú na raňajky na švédskych stoloch ozdobené varené vajíčka. Zrejme sa nevyhneme ani oblievačke, možno bude slaná... Voda síce ešte bude chladná, ale počasie nám dúfam bude priať..."

Gabika Csinová tohto roku oželie všetky zvyky

Oliata bola deväťkrát za deň

Herečka Gabika Csinová si na tradičné oslavovanie veľkonočných sviatkov veľmi nepotrpí. "Iné by to bolo, ak by som šla k babke na dedinu do Nemšovej. V Bratislave mi však vôbec nechýbajú všetky tie tradície a zvyky, dokonca oželiem aj veľkonočné jedlá a koláče, ktoré sa zvyčajne pripravujú," prezradila herečka.

Jediný, kto ju možno prekvapí spŕškou vody, bude jej brat Karol. "Pamätám si, že minulého roku si takúto príležitosť nenechal ujsť a keď som vychádzala ráno z kúpeľne, hneď mi chrstol do tváre pohár vody. Ale svojho času to bolo oveľa horšie, pohár je nič v porovnaní s tým, čo som si za oblievačky užila ako dieťa. Bola to doslova katastrofa," spomína so smiechom. "Spolu so sesternicou sme si rátali, ktorá bola koľkokrát oliata a súťažili sme. Ja som sa raz musela prezliekať deväť krát za deň!"

Vždy to ráno začal dedko, ktorý ju olial len voňavkou a decentne. Potom začali prichádzať olievači. "Príbuzných máme aj na východe a tí sa vždy na Veľkonočný pondelok zrazu objavili u nás a rovno s vedrami. Alebo som skončila vo vani pod sprchou, v horšom prípade v potoku. Takže sa mi neraz stalo, že som bola celá mokrá a triasla som sa od zimy, lebo voda v potoku je jar príšerne studená... Na druhej strane som sa však z týchto šialených oblievačiek tešila, bolo to predsa ´vzrúšo´. Teraz mám teda pocit, že kým som bola dieťa, tak som si vody na Veľkú noc užila dostatok na desať rokov dopredu. Teraz si môžem dopriať od oblievačiek pokoj, nie?"

Hana Tőcziková zvykla vliezť do vane sama

Prednosť dáva vode pred voňavou všehochuťou

Trénerka košického Kraso Centra a členka výkonného výboru Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Hana Tőcziková už niekoľko rokov rieši pondelkovú oblievačku útekom do bezpečia. "S mamkou, švagrinou, neterou a synovcom sa snažíme tie sviatky prežiť na chate, takže už to nie je ako voľakedy, keď som väčšinou končievala vo vani. Musela som sa pripraviť na bratrancov, ktorých mám veľa, i na susedov, takže zvykla som už sama vliezť do kúpelne, aby nebol celý byt mokrý. Najhoršie bolo, že oblievači nikdy neprišli naraz, takže len čo som sa prezliekla do suchého, už som sa musela znova prezliekať. Šatník bol stále otvorený."

Len zriedkakedy prišli oblievači s decentným úmyslom, a voňavkou vo vrecku, ale Hanka zažila klasické ruské voňavky s nenapodobiteľnou arómou, aj fajnovejšie parfémy. "Vždy to však končilo rovnako, tak či tak som si v pondelok večer musela umyť vlasy, pretože na hlave som mala všehochuť. Preto som mala radšej vodu, aj keď bola fajná ľadová, a kúpačka bola trochu drastická. Ale to patrí k tomu."

Nik neobišiel naprázdno, deti dostali nejakú sladkosť či korunku, chlapi zas po vajci alebo kalíštek ostrého. "No v poslednom čase som už barovú skrinku ani nemusela otvárať, pretože šibači väčšinou prichádzali autami." Skôr sa žiadalo okoštovať čosi z veľkonočných dobrôt. "Tie stále chystáme s mamkou, na stole nechýba nič z tradičných veľkonočných jedál. Sama to s ich konzumáciou nijako nepreháňam. Ani nie tak zo strachu že by som pribrala (už dávno sa totiž nevážim), ale preto, že jem skôr očami, lebo je toho veľa. Chuť dostanem zvyčajne o pár dní neskôr, keď sa tie dobroty už minuli."

Anna Jenčová si užije oblievania do sýtosti

Na vajíčka maľovala mená svojich kupačov

Starostka Sídliska Nad jazerom, MVDr. Anna Jenčová oslavuje Veľkú noc tradičnými zvykmi, ktoré si doniesla z domova. "Moji synovia si sami pletú originálne korbáče, klasicky z vŕbového prútia. Robia to podľa vzoru môjho otca. Sú dlhé, majú až jeden a pol metra. Tak ako som pri ich výrobe voľakedy pomáhala otcovi, teraz pomáham s nimi svojim synom. Držím ich a oni pletú. Som zároveň prvá na ktorej ich odskúšajú," vraví starostka.

Sviatky jari sa v rodine Jenčových nesú vo veselom duchu. Mužské osadenstvo navštevuje rodinu po rodine a keďže chce mať ženušky po celý rok krásne a svieže, oblieva a šibe ich jedna radosť. Bolo tomu tak v minulosti a je tomu tak aj teraz. "Otec príde k nám oblečený v kroji, s harmonikou a spevom. Obleje ma vo vani i vyšibe korbáčom. Užijem si zo všetkých zvykov do sýtosti."

Keď má starostka dostatok času, tak sa rada "popiple" aj s ozdobovaním vajíčok. Za mladších čias maľovanie vajíčok voskom a klasickými farbami brala ako svoju dievčenskú povinnosť a bez nich by veľkonočný stôl, byť nemohol. "Na vajíčka som dokonca maľovala dopredu mená chlapcov, ktorí ma prídu obliať. A tak, keď som sa vracala pekne oblečená z kostola, pred bránou ma už čakali chlapci s vedrom, ktoré skončilo na mne, vyšli do bytu za mnou, tam ma ešte vyšibali a každý z nich dostal to svoje vajíčko."

S vypekaním koláčikov si starostka ťažkú hlavu nerobí. Pečie len vtedy ak má čas a keď jej s ním synovia pomôžu. Ak nie, majú smolu a namiesto domácich koláčov jedia koláče hypermarketové.

Branislav Koniar nie je voňavkový typ

Aby ho neodhalili, mení stratégiu i taktiku,

Riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar má vo svojom dosahu pár objektov, ktorých sa veľkonočná oblievačka bytostne týka, a je toho názoru, že najúčinnejší je na ne krátky, ale o to prekvapujúcejší proces. "Rýchlo vybaviť a čo najskôr prchať niekde preč. Je to sviatok, ktorý neradi trávime doma." Chlapské povinnosti si však splniť treba, a tak manželka, dve dcérky, i tá tretia, ktorá nebýva až tak ďaleko, vedia, že nasucho pondelkové ráno nebude. "Riešim to tak, čo príde, čo mi v tom momente napadne. Vždy však mením stratégiu a taktiku, využívam moment prekvapenia, aby som nebol odhalený. Zaútočiť čím skôr, a čím je vody viac, a je čo najstudenšia, tým lepšie."

Nie vždy sa mu však podarí vykúpať svoje baby v bazéne, ako pred niekoľkými rokmi. "Keď bola taká teplá Veľká noc, že sa už dalo vonku kúpať. Ale to bol skôr extrém." Aj to teplo, aj ten bazén. B. Koniar, asi tak ako väčšina normálnych chlapov, nie je voňavkový typ, na ženy ide zásadne vodou. A spotrebuje jej veru dosť. "Okrem tých, čo sú doma, je to ešte mama, svokra, aj švagriná, čo musím ráno stihnúť." To aby chodil oblievať rovno s cisternou. "Veru, aj náves by sa možno zišiel. Ale hlavné je, čím skôr potom z mesta vypadnúť. Vždy zvykneme niekam utiecť. Vlani sa nám celkom vydarila akcia v Betliari, v tamojšom parku sme si urobili malú veľkonočnú tabuľu, so všetkým čo k tomu patrí, bolo to príjemné hodovanie. Musím niečo pre rodinu vymyslieť aj tohto roku, za žiadnu cenu na Veľkú noc v meste nechceme zostať."

Daniel Jendrichovský nemá rád Veľkonočný pondelok

Niektoré babky obehol aj dvakrát

Generálny manažér ženského basketbalového klubu K Cero V.O.D.S. Daniel Jendrichovský by vari pristal, keby Veľkonočný pondelok nebol ani v kalendári. "Musím priznať, že ten sviatok nemám rád." Aj keď jeho obeťou nie je on, ale jeho dve ženy, dcérka a manželka. "Len kvôli dcérke, ktorá má už päť rokov, určite pripravíme nejaký korbáčik, či vajíčka, inak som rád, keď majú obe od oblievačov pokoj. Nepovažujem za nutné, prejavovať sa počas tohto sviatku takýmto spôsobom."

Pravda, voľakedy, na dedine, to bolo iné. "To sme dievčatá pravidelne vykúpali. Veľkú noc sme si bez toho nevedeli ani predstaviť. Ale raz sme zistili, že tá ľadová voda, ktorú na nich vylejeme, nie je žiadna sranda. Zaklopali sme na jedny dvere, a len čo sa otvorili, už na nás letela voda z plného vedra. Na vlastnej koži sme sa presvedčili, že to nie je nič príjemné. Ale ani to nás neprinútilo zmeniť spôsob oblievania, pri vode sme zostali. Vodu používam na veľkonočné polievanie dodnes, voňavky totiž strašne smrdia. A s vodou je väčšia zábava."

Určite aj tentoraz ňou doma trošku tie svoje aspoň pofŕka, ale nie preto, že by čakal nejakú výslužku. "Maximálne po vajci. Pohárik, ten vôbec nemusí byť. Nikdy sa mi nestalo, že by som ráno z domu odišiel, a niekde sa potom pri ňom zabudol. Samozrejme, ako chlapci sme na dedine obehli všetky babky, niekedy aj dvakrát, a predbiehali sme sa, kto má peniažkov viac. Na tých pár koruniek sme sa tešili oveľa viac ako na vajíčko, z takej výslužky sme veru radosť nemali, jedla bolo totiž všade dosť."

kid, mat, boa

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.