Herec Stano Dančiak nikdy neprestal dúfať, že sa mu stratený zrak aspoň čiastočne vráti

Až keď mu diváci začali tliekať, zistil, že sa im klania chrbtomAj keď sa s nim osud nepekne zahral a obral ho o zrak, zmysel pre humor mu vziať

Až keď mu diváci začali tliekať, zistil, že sa im klania chrbtom

Aj keď sa s nim osud nepekne zahral a obral ho o zrak, zmysel pre humor mu vziať nedokázal. Presviedča nás o tom ako vydarený glosátor v relácii Sedem s. r. o., kde mu hendikep nedokáže zabrániť tom, aby rozochvel bránice divákov. Že je herec Stano Dančiak veselá kopa a že sa na svet snaží aj naďalej - hoc cez okuliare s čiernymi sklami - ´dívať´ s nadhľadom, sme sa mohli presvedčiť pri jeho nedávnej návšteve Košíc, kedy si našiel čas aj na krátky rozhovor.

Aj keď prišiel o zrak, rozhodne to pre neho neznamená koniec sveta a už vôbec nie koniec hereckej kariéry. Pripravuje sa na premiéru Hamleta, ktorá bude otvárať novostavbu Slovenského národného divadla, pustil sa i do naštudovania drámy Ja, Feuerbach, ktorá bude mať preméru 13. apríla na scéne Štúdia L+S a v ktorej bude počas takmer celého predstavenia na scéne iba on. "Viete si predstaviť, čo to bude, keď budem hodinu a pol na javisku sám? Nie je pre mňa vôbec jednoduché naučiť sa i text, veď doteraz som bol zvyknutý učiť sa vizuálne - čítaním si scenára. Teraz je to však iné. Musím sa učiť tak, že počúvam nahrávku."

V tomto je S. Dančiakovi veľmi nápomocná jeho dcéra Zuzana, ktorá je tiež herečka. "Poprosil som ju, aby mi načítala text a nahrala to na cédečko, aby som si to mohol púšťať a učiť sa. Lenže som chcel, aby to načítala úplne bez emócií, aby do toho nevložila žiadne svoje herecké cítenie, lebo to by ma mohlo ovplyvniť a odkloniť od toho, ako by som to sám chcel interpretovať. Takže sa posnažila a nahrala to presne tak, ako som chcel. Lenže neviete si ani len predstaviť, aké je to teraz nudné. Po desiatich minútach počúvania nahrávky som totálne unudený..."

Aj keď z toho, ako mu to na javisku pôjde, má aj naďalej isté obavy, až tak sa báť nemusí. Má totiž za sebou úspešný návrat na divadelné dosky v muzikáli Don Quijot podľa Sancha, kde si zahral sluhu Sancha Panzu. "Ja tam nie len že hrám, ale i spievam a tancujem a myslím si, že od slepého herca je to už vyslovene drzosť," prezradil so smiechom. "Pre mňa je to úplne nové, veď mne sa stačí zo dva-tri krát pri tanci otočiť a netuším, kde je hľadisko. Neraz sa mi stalo, že som sa začal klaňať chrbtom k divákom. Až keď ľudia začali tlieskať, podľa potlesku som sa zorientoval a dobre nasmeroval na hľadisko..."

Aby sa dokázal na javisku orientovať, v uchu má odposluch, pomocou ktorého je navigovaný. "V tomto mi pomáha jedna slečna, volá sa Ivanka a ona mi do sluchádka hovorí, čo mám robiť, kam sa otočiť, ktorým smerom sa môžem pohnúť, kedy mám zastať, aby som nespadol... Museli sme si hneď na začiatku potykať. Viete si totiž predstaviť, že by mi do sluchátka vravela - prosím vás, pán Dančiak, boli by ste taký láskavý a zastali, lebo idete zle? Veď kým by to povedala, ja aby som bola už na hlavách divákov v šiestom rade. Potrebujem, aby mi zavelila - Stano, stoj, lebo spadneš! Stále na konci hry mi povie - Stanko, teraz sa ukloníš len pre mňa. Natočí ma tak, aby som bol otočený na ňu a povie - pekne sa ukloň. Na čo mi minule povedala - ty si prvý muž, ktorý ma počúva na slovo...!"

Aj keď je Ivanka pre S. Dančiaka náhradnými očami a nenahraditeľnou pomocou, pohybovať sa takýmto spôsobom po javisku vôbec nie je jednoduché. "Niekedy je to dosť náročné, pretože ju musím počúvať, čo mi vraví, ale nesmie ma to vyrušiť natoľko, aby som prestal hovoriť svoj text... Je to riadny stres. Pre ňu, aj pre mňa. Ale som veľmi vďačný, že mi takto pomáha, bez toho by som bol na javisku stratený. Navyše - je veľmi pekná. Síce som ju nevidel, ale má to svoje výhody, že nevidím. Teraz totiž môžem beztrestne ženy obchytkávať, aby som si utvoril predstavu, ako vyzerajú. He-he."

Herecká generácia pokračuje

S. Dančiak je prvým hercom v rodine, do vtedy sa totiž v ich famílii vlohy pre divadlo neprejavili. Jeho dcéra je však herečka, jeden zo synov filmový scénarista... "Nuž, tak to vyzerá, že sa to u nás v rodine otočilo, možno aj z vnuka bude herec... Syn Stano písal už na škole krásne poviedky, dokonca ho jeden profesor prirovnal k Francovi Kaffkovi. Je vynikajúci scénarista, len škoda, že scenáre na filmy môže písať akurát tak sebe do ´šuflíka´, keďže sa tu nič nenakrúca... Veľmi ma mrzí, že táto kultúrna politika, aká sa robí u nás, kultúru zabíja. Ja som zažil obdobie, kedy sa tvorilo veľa, herci mali kde získavať skúsenosti..."

Aj napriek tomu, že situácia v herectve nie je na Slovensku ani zďaleka ružová a ani po tom, čo prišiel o zrak, ani na chvíľu neuvažoval nad tým, že by s herectvom prestal. "Nemyslel som si, že sa tieto problémy budú dlho vliecť a že to takto dopadne. Na jednom oku mám jednu operáciu, na druhom už päť. Vždy som sa snažil robiť všetko preto, aby sa to napravilo - operácie, transplantácie... Jedno oko je už podľa mňa úplne beznádejné, ale pri tom druhom sa nevzdávam. Nerád meditujem nad tým, čo bude, ak ostanem slepý. Je to tá najsmutnejšia téma v mojom živote. Ale nevzdávam sa a neprestávam dúfať, že sa mi zrak aspoň čiastočne vráti. Aj keď mi je jasné, že šoférovať auto už nebudem môcť a kto vie, ako to bude s čítaním."

Aj keď sa zaujíma o rôzne pomôcky, ktoré nevidiacim napríklad pomáhajú pri čítaní, boj nevzdáva. "Nechcem sa s tým zmieriť, nechcem tento stav prijať ako definitívny. Je mi to ľúto najmä kvôli vnukovi, ktorý tomu stále nerozumie. Neraz stojí pri mne a určite si myslí - aká to bola sranda s týmto mojim dedom. A už nie je... Hrával som mu divadlo s papučami a bavil som sa na tom, ako sa šiel od smiechu popučiť... Toto mi chýba..."

Bojí sa, aby nešibal aj chlapov

Veľkonočné sviatky S. Dančiak obľubuje. "Je to totiž tradícia, ktorá patrí k nášmu životu. Som veľmi rád, že aj na takom malom miestečku na Zemi ako je Slovensko existujú zvyklosti, ktoré sa ešte vždy dodržiavajú. Vždy som sa snažil ctiť si tradície, viedol som k tomu moje deti a dnes sa snažím viesť k tomu aj vnúčika. Ešte nedávno som s ním chodil po šibačkách, aby si sám ´pričuchol´ k tomu, čo všetko Veľká noc znamená."

Dnes mu však zrakový hendikep neumožňuje chodiť s vnúčikom na Veľkonočný pondelok po šibačke. "Nešlo by len o to, že sa treba presúvať z miesta na miesto. Ale viete si predstaviť ten ´prúser´, keby som - keďže poriadne nevidím - šibal niekoho iného? Veď ja by som sa pokojne namiesto po žene mohol zahnať po mužovi a ako by to potom vyzeralo? A čo keby sa on rozhodol, že mi to vráti a navzájom by sme sa korbáčovali až do večera? Veď to by bol úplný horor. Práve preto si asi tohto roku veľkonočnú šibačku odpustím. Navyše - čaká ma premiéra, takže počas sviatkov sa budem musieť učiť texty a skúšať si ich."

V detstve však samozrejme na šibačky chodieval. "Veľmi sa mi to páčilo, keď som bol malý chlapec. Pripadal som si veľmi dôležitý a vždy sa mi podarilo vyšibať si sladkosti. Keď som však bol už o čosi starší, tak sa mi šibačky trochu sprotivili. Chodil som totiž ku kamarátkam a spolužiačkam s partiou chlapcov, ktorí sa nezdráhali a vypili si alkohol, ak im kdesi naliali. To by ste sa totiž čudovali, koľko sa našlo rodín, kde naschvál do mladých chlapcov liali alkohol - asi im to pripadalo zábavné. No a viete si predstaviť, čo to s takým mladým chalanom, nezvyknutým na alkohol, urobí? Takže to neraz dopadlo tak, že tí chlapci, ktorí sa nechali ponúkať štamperlíkmi, si uhli a začali sa prejavovať dosť prapodivnými spôsobmi. Napríklad kade išli, hádzali do domov vajcia..." Chodiť po olievačke s takýmito kamarátmi sa prirodzene S. Dančiakovi nechcelo. "Tak som si radšej povedal, že budem chodiť iba k rodine, kde je zodpovedný pedagogický dozor a kde mi nedajú napiť, ale kde dostanem nejaké peniažky. Veď čo si budeme čo hovoriť - šibačka bola predsa o tom, aby si chlapci čosi vyšibali..."

Veľkonočná šibačka bola i dobrou príležitosťou na to, aby sa mládenec dostal bližšie k slečne, ktorá sa mu pozdávala... "Na dedine a v malých mestách toto iste funguje silnejšie ako vo veľkých mestách. Ale aj u nás to bolo tak, že niektoré dievčatá si nás pred veľkonočnými prázdninami doslova objednali a chceli, aby sme ich prišli vyšibať. Alebo sa stalo, že keď sme šli po ulici od jednej spolužiačky k druhej, tak na balkóne stála dievčatá a kričali po nás - poďte aj k nám... Veru - dievčatá mali kadejaké taktiky na to, aby dosiahli svoje a aby nám nenápadne dali vedieť, že sa im páčime."

Podľa S. Dančiaka mohol byť Veľkonočný pondelok aj vydareným testom. "Ak prišiel chlapec a šibal poriadne, o čomsi to svedčilo. Dievčina hneď videla, že je to razantný mladý muž, ktorý sa bude vedieť postarať o rodinu. Ak však do seba rýchlo nahádzal všetko, čo našiel na stole, hneď bolo jasné, že je to nenažranec a takého by kto chcel do rodiny? Alebo sa pokojne mohlo stať, že sa takýto mladý muž u dievčiny opil, ostal spať na stole a kto ho vie - možno tam ostal naveky a rovno sa do tej rodiny priženil," podotkol s úsmevom.

Čo sa týka veľkonočných dobrôt, na mnohých z nich si ako cukrovkár nebude môcť pochutnať... "Moja manželka však určite pripraví všetko, čo na veľkonočnom stole nesmie chýbať. Dokonca pre mňa napečie také špeciálne koláčiky, takže aj ja si budem môcť dopriať sladké. Oveľa radšej však mám tradičnú šunku s chrenom. Viete čo ma však hnevá? Že dnes už nikde nekúpite poriadnu šunku. To, čo dnes dostať v obchode či nedajbože vo veľkých hypermarketoch, to ani nie je šunka... Tá má veru od poriadnej poctivej údeniny ďaleko. Najlepšie je, keď má človek tajný zdroj kdesi na vidieku, kde robia dobre nasolenú a kvalitne vyúdenú šunku. Občas sa mi podarí kúpiť takú na trhu. Mám svoje zdroje, len musím zistiť, či tohto roku šunku majú a kedy ju budú mať, aby som si šiel kúpiť. Ak sa mi to však nepodarí, svet sa nezrúti, budem musieť prežiť veľkú noc aj na šunke, ktorá sa len ako šunka tvári."

Dátum narodenia: 26. október

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý, tri deti

Relax: vnuk

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2005 Šílení

2004 Nazdravíčko

2003 Fricasse

2002 Dážď padá na naše duše

2002 Lord Norton a sluha James