40-dňový pôst. Počas neho sa nejedia mäsité jedlá, nepijú alkoholické nápoje a ľudia sa vzdávajú zaužívaných zvykov. Pôst sa začína po fašiangoch a patrí do neho šesť nedieľ. Posledná je Kvetná nedeľa, ktorou sa začína Svätý (Veľký) týždeň. Jeho vyvrcholením pred Veľkou nocou sú Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota. V našom meste pôsobia okrem rímsko-katolíckej i ďalšie cikrvi. Predstaviteľov štyroch sme sa opýtali, ako ich veriaci vnímajú predveľkonočný čas, aké majú zvyky i aké tradície sa počas neho dodržiavajú.

V gréckokatolíckej cirkvi sa modlia modlitbou sv. Efréma Sýrskeho

Biskup umýva nohy dvanástim kňazom

Pôstne obdobie sa v byzantskom obrade, na rozdiel od západnej praxe, začína pondelkom po Syropôstnej nedeli. I duchovné zameranie je podľa košického protopresbytera Gréckokatolíckej cirkvi Marka Rozkoša (na snímke) iné. Nemajú Krížovú cestu ani pôstne piesne, ktoré akcentujú utrpenie Krista. "Utrpenie a muky ustupujú do úzadia a pôstne obdobie preniká oblažujúce svetlo Vzkrieseného Pána. Našou úlohou je odstrániť všetko, čo prekáža stretnutiu so Vzkrieseným, aby sme my, tak ako On, mohli zažiť vlastnú Paschu, vidieť a skusovať toto neprístupné svetlo. A cez zbožštenie mať účasť na živote najsvätejšej Trojice."

K tomu vedú aj bohoslužobné texty a modlitby. Od prvého dňa pôstu sa východní kresťania modlia modlitbou sv. Efréma Sýrskeho. Je spojená s hlbokými poklonami, kedy kľačiac´ na zemi skláňajú na zem aj svoje hlavy. Prvý deň pôstu je charakteristický aj obradom zmierenia. Kňazi a ľud navzájom prosia jeden druhého o odpustenie. Vzájomné zmierenie je prvým krokom v duchovnej obnove, ktorá bude prebiehať počas 40 veľkopôstnych dní.

"Sobota prvého týždňa pôstu je spojená s pamiatkou mučeníka Teodora Tiróna. Prvá nedeľa sa nesie v znamení víťazstva pravej viery (ortodoxie) nad ikonoboreckým bludom. Tretia nedeľa dostala vo východnej tradícii názov Krížupoklonná." Na štvrtú nedeľu, ako pokračoval, si pripomínajú pamiatku sv. Jána Klimaka, ktorý zobrazil - klimax - (rebrík) a predstavil 30 stupňov duchovného cesty od nedokonalosti k dokonalosti.

"Ak by sme hľadali niečo charakteristické pre pôstne obdobie v byzantskom obrade, mali by sme spomenúť Veľký kajúci kánon Andreja Krétskeho. V ňom sa najlepšie odráža charakteristika pôstnych dní na Východe." Je to bohoslužba slova, veľmi bohatá na spev hymnov, zvaných tropáre. V bohoslužbe je ich spolu 250. Piata nedeľa Veľkého pôstu je zasvätená spomienke na sv. Máriu Egyptskú. "Obdobie pôstu sa vo východnej cirkvi končí v piatok pred Kvetnou nedeľou. Nasledujúca sobota je už prežitá v nádeji, kedy si pri bohoslužbách pripomíname udalosť z Biblie, ako Kristus vzkriesil svojho priateľa Lazára." Kvetná nedeľa je slávnosťou, kedy podobne ako v iných katolíckych cirkvách svätia bahniatka, pripomínajúce, že Boha treba oslavovať v čase radosti, aj kríža a bolesti. "Na Veľký štvrtok sa kňazi vo východnej cirkvi schádzajú na bohoslužby spolu so svojím biskupom, ktorý dvanástim z nich umýva vo zvláštnom obrade nohy. Všetkým tak sprítomňuje atmosféru Ježišovej poslednej večere so svojimi učeníkmi."

Veľký piatok je deň, kedy sa liturgia (omša) z úcty k obete Krista na kríži, neslávi. V ten deň sa kladie do stredu chrámu na stolík plaščenica - plachta, na ktorej je zobrazená ikona zomretého Krista. Veriaci v ten deň prichádzajú do chrámu a plaščenicu si uctia bozkom a chvíľou ticha v modlitbe. "Veľká sobota je charakteristická spevom Jeruzalemskej utierne. Je to bohoslužba, pri ktorej sa veriaci zídu pri symbolickom Božom hrobe a ďakujú Kristovi za dielo vykúpenia." Radosť z Kristovho vzkriesenia je vyjadrená v modlitbe východných kresťanov na veľkonočnú nedeľu (nazývanú nedeľa Paschy, z hebr. pesach - prechod) v bohoslužbe utierne. Veriaci radostne opakujú hymnus: ´Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol, a tým, čo sú v hroboch, život daroval.´ Nasledujúcich 40 dní sa potom zdravia pozdravom: ´Christos vosktrese - Voistinnu voskrese - Kristus vstal z´mŕtvych - Skutočne vstal z mŕtvych.´

"Po tejto bohoslužbe, ktorá sa slávi skoro ráno, pred východom slnka prinášajú veriaci šunku, vajíčka, syr, maslo a ďalšie jedlá ku chrámu, kde ich kňaz svätí ako dar vzkrieseného Krista. Radosť, podobne ako pôst prežívajú východní kresťania 40 dní," dodal Marko Rozkoš.

V Cirkvi bratskej sa veriaci vracajú k zdroju a prameňu viery

Prijímajú chlieb a víno z kalicha

V Cirkvi bratskej, ako zdôraznil duchovný správca zboru a kazateľ Pavol Halža (na snímke), je veľkonočná udalosť udalosťou, ktorá významne ovplyvnila dejiny celého ľudstva. "V predveľkonočnom a veľkonočnom období sa naši veriaci vracajú k zdroju a prameňu viery. Nie však vonkajšími zvykmi, ale srdcom a spôsobom života."

K významným udalostiam patrí Kvetná nedeľa, ktorou sa začína Veľký týždeň. Počas nej si pripomínajú, že Ježiš Kristus vstúpil do Jeruzalema, kde trpel za hriešnych. Ďalším dňom, ktorý si pripomínajú, je Zelený štvrtok, pamiatka na poslednú večeru Pánovu. Pre veriacich Cirkvi bratskej je významný i Veľký piatok. Počas neho sa zúčastňujú na pašiovom sprievode organizovanom Ekumenickým spoločenstvom cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich na území mesta. "Po ňom ešte máme v našom spoločenstve vlastné pašiové čítanie a zamyslenie sa nad ukrižovaním Ježiša Krista, ktorý kvôli nám zostúpil na zem, pre naše hriechy zomrel a pre naše ospravedlnenie vstal z mŕtvych." V nedeľu, ktorá je znamením víťazstva nad smrťou a hriechom, je v Cirkvi bratskej veľkonočná bohoslužba.

Čo sa týka zvyklostí, vo štvrtok sa v Cirkvi bratskej pripomína posledná večera formou prijímania chleba a vína. "I keď je tento akt pre nás hlavne priznaním a vyznaním sa z viery k Ježišovi Kristovi, robíme ho aj viditeľným spôsobom na jeho pamiatku, prijímaním chleba a vína z kalicha." Najprv je kázeň, po nej modlitby kazateľa a veriacich, v ktorých sa ďakuje za spásu. Keď kazateľ vysloví slová ustanovenia, začne lámať chlieb, z ktorého si každý veriaci kúsok zoberie.

"Po chlebe sa roznáša víno. Pije sa buď zo spoločného kalicha alebo z malých kalíškov, ktoré sa tiež roznášajú. Nakoniec tí, čo večeru Pánovu obsluhujú, zväčša sú to dvaja duchovní bratia, tiež si zoberú z chleba a napijú sa vína. Oni však len z kalicha."

Na veľkonočnú nedeľu znie v modlitebni Cirkvi bratskej oslavné haleluja, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Je to radostná pieseň víťazstva nad smrťou. "Po nej je kázanie Božieho slova, piesne a program pripravený našimi veriaci. Tým sa predveľkonočné a veľkonočné obdobie pre nás končí," uzavrel P. Halža.

V evanjelických kostoloch sa jedlá v košíkoch nesvätia

Rúcho na oltári mení svoju farbu

PaedDr., Mgr. Dušan Havrila (na snímke), ktorý je evanjelickým farárom v Košiciach a konseniorom Košického seniorátu uviedol, že evanjelická cirkev a.v. augsburského vyznania podľa neho nemá špeciálne a tradičné veľkonočné zvyky. Ak sa niečo dodržiava, je to skôr vec regiónov. "Sú u nás oblasti, kde sú pôstne aj veľkonočné prejavy výraznejšie, inde ľudia zvyklosti viažúcu sa k Veľkej noci takmer nedodržiavajú," uviedol D. Havrila.

Evanjelická cirkev je cirkvou tradičnou, čo znamená, že tiež pozná šesť pôstnych nediel. Z nich piata je Smrtná, šiesta Kvetná a obe sú nedeľami pašiovými. Znamená to, že sa počas nich, rovnako ako na Veľký piatok, čítajú v kostoloch pašie. V pašiách je na základe biblických textov naznačená chronológia života Ježiša Krista v úzkom kontexte Starej a Novej zmluvy od stvorenia sveta po Jeho smrť a vzkriesenie.

"Veľkonočný kruh v našej cirkvi pozostáva z dvoch období. Prvým je pôstne obdobie pred Veľkou nocou, druhým radostné veľkonočné dni. Za veľmi dôležitý v pôstom čase považujeme tzv. Tichý alebo niekde zvyknú hovoriť aj Veľký týždeň. Okrem Veľkého piatku je v ňom pre nás dôležitý Zelený štvrtok, kedy si pripomíname ustanovenie sviatosti Večere Pánove." V pôstnom období je rozhodujúcim duchovný obsah, ktorý hlboko korešponduje s utrpením. Veriaci si majú uvedomiť vlastnú hriešnosť. To ich má následne privieť k úprimnému pokániu. "Aj Ježiš Kristus išiel kvôli nim cestou utrpenia, ktorá vyvrcholila veľkopiatkovými udalosťami, jeho ukrižovaním a smrťou na golgotskom kríži." Po pôstnom období, keďže na tretí deň vstal z mŕtvych, prichádza oslava života, Kristus žije. Samotné veľkonočné sviatky sú teda už radostné.

Pokiaľ chceme pri týchto sviatkoch spomenúť i sakrálne prejavy, teda to, čo sa deje v evanjelických kostoloch, okrem tradičných služieb Božích sú podľa D. Havrilu sú podstatné predovšetkým farby rúcha na oltári. Počas pôstnej doby je na oltári rúcho buď fialovej alebo čiernej farby, keďže obe predstavujú smútok. "V košickom prostredí je počas pôstu na oltári fialové rúcho. Na Veľký piatok sa fialové rúcho zamení za čierne, symbolizujúce smútok, žiaľ a bolesť nad Kristovou smrťou. Zo soboty na nedeľu, kedy Kristus vstal z mŕtvych, sa čierne rúcho nahradí bielym, farbou predstavujúcou nový život. Na Veľkonočnú nedeľu je na oltári už rúcho biele."

Čo sa týka ľudových zvyklosti, pokiaľ D. Havrila vie, robí sa aj teraz vo väčšine krajov napríklad tzv. "hrudka" alebo "syrek". Na stoloch, samozrejme, nechýbajú ani ďalšie naturálne produkty. "V našej cirkvi, na rozdiel od katolíkov, sa jedlá uložené v košíku, v kostole nesvätia. Príbytky si však ľudia zdobia bahniatkami, pučiacim zlatým dažďom a vajíčkami, ktoré predstavujú veľkonočnú symboliku - zrod nového života," dodal D. Havrila.

V reformovanej cirkvi je tzv. Biela sobota bez bohoslužieb

Veriaci odpovedajú na štyri otázky

Farárka Slovenského reformovaného cirkevného zboru v Košiciach Mgr. Erika Domonkošová (na snímke) potvrdila, že ich veriaci, podobne ako katolíci, uznávajú pôstne obdobie, aj Veľký týždeň. I keď u nich sa na Popolcovú stredu nerobia obrady známe v rímsko-katolíckej cirkvi.

"Plne si však uvedomujeme, že spomínanou stredou sa začína obdobie pôstu. Rovnako vnímame, že od tohto dňa sa máme viac ako inokedy v myšlienkach sústrediť na utrpenie Ježiša Krista, ktoré podstúpil pre nás, za nás a kvôli nám," uviedla.

Samotný veľkonočný okruh sa začína v reformovanej cirkvi Kvetnou nedeľou. Kým v niektorých cirkvách je tento deň spojený so svätením bahniatok, u nich nie. Počas nedele sú iba klasické bohoslužby. Veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema a začiatok jeho utrpenia. Do Veľkého týždňa patria tri kajúce bohoslužby. Sú venované príprave na svätú večeru Pánovu v podobe prijatia chleba a vína.

Na Veľký piatok každý prítomný v kostole dostane od jedného duchovného drobnú kocku chleba. Druhý duchovný mu potom podá kalich s vínom, z ktorého sa veriaci napije. Samotná svätá večera prebieha tak, že najprv je v kostole spoločné pokánie. "Keď duchovní položia tri otázky, ktorých zmyslom je: či veríme, že sme hriešni, či veríme, že Pán Ježiš učinil zadosť aj za náš hriech, či veríme, že Pán Boh skrz´ Ježiša vzkriesi aj nás?´, veriaci odpovedia: ´Ja v to verím a vyznávam.´ Potom podľa popisu pani farárky nasleduje štvrtá otázka a odpoveď. V nej veriaci sľubujú a s pomocou Božou sa zaväzujú, že z vďaky za tento Ježišov dar, za túto jeho spásonosnú obeť, sa budú usilovať žiť s Pánom Bohom. V jeho prítomnosti a podľa jeho vôle.

"Biela sobota je u nás bez bohoslužieb, Ježiš Kristus ležal vtedy v hrobe." Veľkonočná nedeľa sa začína rannou bohoslužbou, pri ktorej sa opäť prijíma chlieb a víno. Večer je znovu bohoslužba. Vo Veľkonočnú nedeľu i Veľkonočný pondelok si veriaci uvedomujú Ježišovo vzkriesenie, lebo práve ono ponúka ľuďom nádej na večný život. Ľudové zvyky, napríklad oblievačku či kúpačku, reformovaná cirkev nepozná a neuznáva.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.