užívať ´oteckovské´ radosti. Klávesák Zoli Sallai sa bude môcť naháňať po vonku so synom Adamom, Igor Timko bude môcť kočíkovať Jakubka, Vilo Gutray synčeka Vilka a Roman Timko dcérku Veroniku. Boli sme zvedaví, ako si títo štyria muzikanti užívajú chvíle strávené so svojimi ratolesťami.

Roman Timko sa už nevie dočkať, až bude s dcérou chodiť na hokej

Musel prísť na to, ako fungujú moderné plienky

Zatiaľ najmladším bábätkom a jediným dievčatkom u muzikantov z No Name je Veronika - dcéra najstaršieho z bratov Timkovcov Romana a jeho manželky Veroniky. "Mám obrovskú radosť zo všetkého, čo dcérka robí. Veľmi rád sa pozerám na to, ako papá, ako sa začína usmievať. Najradšej som vtedy, keď má otvorené očičká a ja sa jej do nich dívam," vyznal sa Roman.

Veronika je ešte maličká, veď sa narodila len začiatkom februára a obidvaja rodičia sa musia prispôsobiť jej životnému rytmu. "Je to pre mňa viac-menej taký rituál, že keď sa v noci zobudí a potrebuje prebaliť a napapať sa, tak k nej vstávam ja. Ja ju prebaľujem a Veronika jej dá len najesť, aby si v noci čo najviac oddýchla. Cez deň si všetky tieto povinnosti striedame, lebo je toho príliš veľa na to, aby to všetko zvládal iba jeden z nás."

Prebaľovať dcérku začal Roman už v prvých dňoch, dokonca ešte v nemocnici. "Nemal som s tým žiadny problém. Zrejme aj preto, že keď som mal deväť rokov, tak som už prebaľoval najmladšieho brata Dušana. Je síce pravda, že si z toho už veľa nepamätám, no nejak inštinktívne som si na všetky tie veci spomenul. Jediné, čo ma prekvapilo, boli moderné plienky. Musel som prísť na to, ako vlastne fungujú," prezradil s úsmevom.

Malá Veronika si vraj prebaľovanie celkom užíva. "Vôbec jej to neprekáža. Iné je to už s obliekaním, vtedy sa vzpiera. Najradšej je, keď má absolútnu voľnosť, je nahá a nemá ani len plienky. Keď sa chystáme na prechádzku a dáme jej plienku tesnejšie, aby sme ju mohli poobliekať, veľmi sa zlostí. A čo je zaujímavé, plače vtedy, keď ju kúpeme a ona je na chrbátiku. Keď ju držíme pri kúpaní bruškom a tvárou k vode, tak jej to neprekáža. Akonáhle ju obrátime, veľmi plače..."

Za posledné dni dokáže Veronika svojho otecka prekvapiť úplne všetkým... "Stále hlasnejšie a hlasnejšie sa ozýva, pomaly sa jej darí vyludzovať kadejaké zvláštne zvuky... Zdá sa mi, že už registruje tváre. Keď totiž napríklad vidí staré mamy, ktoré nevída tak často, tak síce neplače, ale zdá sa mi, že je prekvapená. Vie sa už aj zahrať s hrkálkami. Každým dňom ma prekvapuje a každý deň dokáže čosi nové."

Roman si užíva chvíle, kedy Veroniku kočíkuje. "Zatiaľ chodíme hlavne len na krátke prechádzky popri bloku. Boli sme však raz aj na Hlavnej ulici, kde sme strávili viac ako dve hodiny. Čerstvý vzduch ju unavil, dobre si potom pospala."

Hrdý otecko sa už nevie dočkať toho, kedy bude jeho dcérka väčšia a on ju bude môcť čo-to naučiť. "Radi by sme jej dali na výber, nech si sama vyberie to, čo ju bude baviť. Verím, že z nej vyrastie energické dieťa plné života. A teším sa na to, že ju budem brávať na hokej. Už sa toho neviem dočkať," dodal so smiechom.

Vila Gutraya prekvapuje, ako synček rýchlo rastie

Vilko má najradšej pestré a hlučné hračky

V októbri minulého roka porodila Janka, snúbenica Vila Gutraya, synčeka Vilka. Stal sa tak už tretím dieťatkom v kapele... "Veľmi sa teším z chvíľ, kedy ho držím na rukách a kedy sa na mňa usmieva. Už ma spoznáva. Najradšej mám však chvíle, keď sa zobudím a môj synček je pri mne a krásne vonia. Lebo vôňa bábätka je tá najkrajšia," nazdáva sa Vilo.

Malý Vilko bude mať ešte len o pár dní pol roka, takže v týchto dňoch rastie ako z vody. "Stačí, aby sme s kapelou odišli na štyri - päť dní koncertovať mimo Košíc a keď sa vrátime, tak vidím, ako veľmi Vilko za ten krátky čas vyrástol. Vtedy mu hneď dám božtek, vezmem si ho na ruky a teším sa, že som opäť s ním. Zväčša je to tak, že sa domov do Košíc vraciame podvečer, takže keď prídem domov, stihnem si len sadnúť k Janke, kým Vilka kojí a potom čakám, až malý zaspinká."

Keď nemá kapela povinnosti a muzikanti sú doma, snaží sa Vilo Janke s rodičovskými povinnosťami čo najviac pomáhať. "S prebaľovaním nemám najmenší problém. Vedel som to prakticky hneď, stačilo sa mi pozrieť, ako sa to robí a šlo to aj mne. Najčastejšie chodia Vilka kočíkovať jeho staré mamy, hlavne moja mama, ktorá je na dôchodku sa teší, že už je vonku pekne a môže takto tráviť čas s vnukom. Aj my dvaja s Jankou sa tešíme, keď staré mamy vezmu Vilka von, pretože vtedy máme čas konečne trochu doma poupratovať."

Keďže Janka študuje na vysokej škole, Vilo ostáva občas so svojim synčekom na niekoľko hodín sám. "Našťastie nikdy doposiaľ nenastala situácia, kedy by som v takýto deň nevedel, kam skôr skočiť. Dokážeme si s Vilkom spoločné chvíle užiť. Keď je už veľmi hladný a Janka ešte nie je doma, tak urobíme Sunar a basta," prezradil s úsmevom.

Aj keď je Vilko ešte maličký, jeho otecko sa s ním rád zahrá. "Zatiaľ sú to len také jednoduché hry. Veľa sa s ním však rozprávam a spievam mu pesničky o zvieratkách. Už sa dokáže zahrať aj sám s hračkami. Jeho najobľúbenejšia je opica, autíčko na hryzenie a jedna knižka. Veľmi sa však teším na to, až vyrastie natoľko, aby sme sa spolu mohli hrať s legom. To je podľa mňa úžasná stavebnica, farebná a veľmi kreatívna. Ja sám som sa s ňou hrával celé detstvo. Verím, že sa s Vilkom budeme s legom hrávať už čoskoro."

Zatiaľ však malému Vilkovi úplne stačí, keď okolo seba vidí a vníma zaujímavé veci. "Samozrejme, že tá hračka, ktorá je najfarebnejšia a najhlučnejšia, sa mu aj naviac páči. Bývame v dosť rušnej časti mesta, popred naše okná chodia električky ale aj autá a ľudia. Takže zvedavo reaguje. Nemyslím si však, že by bol nejako prehnane zvedavý či hyperaktívny. Je to také bežné dieťatko, no moje a najkrajšie..."

Igor Timko chce so synom chodiť na huby a hrať futbal

Jakubko už skúša hrať na klavíri

Druhým bábätkom v kapele No Name sa v auguste minulého roka stal Jakubko, syn Igora Timka a jeho manželky Silvie. "Najviac sa teším z toho, že mám krásnu rodinku - synčeka a manželku a že sa mám kam vracať," prezradil Igor. Čo sa týka oteckovských povinností a radostí, vychutnáva si ich všetky. "Keď s Jakubkom trávim čas, radosť mi urobí čokoľvek, Teším sa z neho aj keď je hore, ale aj keď spí. Každé ráno keď vstane, tak dvadsať minút ´koncertuje´ - už sa spevácky prejavuje..."

K obľúbeným činnostiam, ktoré Igor so svojim synom ´vyvádza´, patrí spoločné prevaľovanie sa... "Ja mu ukážem, na ktorú stranu sa má prevaliť, on to skúša tiež. Občas sa snaží ma gúľaním sa dobehnúť, chytiť ma... Je to veľmi milé."

Igor sa však so svojim synom nielen hrá, ale rád preberá na seba aj rodičovské povinnosti. "Nerobí mi problém prebaľovať. Vôbec som sa toho nebál, myslím si, že každý, kto má dieťatko, to robí intuitívne a inštinktívne. Krásne je aj dieťatko kúpať. Sú to veľmi príjemné skúsenosti. Jediné, čo ma mrzí, je to, že som bol obratý o príležitosť kojiť. Veď to je tá najintímnejšia situácia medzi rodičom a dieťaťom, kde vzniká najsilnejšie puto..."

Rád sleduje aj to, ako sa Jakubko pomaly ale isto učí rozprávať. "Tým ma v poslednej dobe veľmi prekvapuje. Rýchlo rastie a vyvíja sa a rád skúša nové slabiky a hlásky. Mama povedal asi pred dvoma mesiacmi. Asi to však bola skôr taká náhoda, podarilo sa mu to pomedzi také to svoje mrmlanie..." Igor nepatrí medzi tých oteckov, ktorí stoja nad postieľkou a silou mocou sa snažia svojho synčeka prinútiť povedať po slove mama aj slovo tata. "To rozhodne nie, keď sa mu to podarí, budem rád. Skôr tety a babky skúšajú, či sa im nepodarí naučiť ho nejaké slová."

K príjemným povinnostiam, ktorým sa rozhodne nevyhýba, patrí kočíkovanie. "Chodievam s ním minimálne raz, niekedy aj dva krát do dňa... Teším sa z toho, že jarné počasie nám teraz bude viac priať. Chodievame aj na chatu, k jednym či druhým starým rodičom, do prírody..."

Malý Jakubko je čulé dieťatko. "Je veľmi živý, takže je dôležité, aby sme ho vedeli unaviť, keď chceme, aby si pospal. Ak sa nám to podarí, tak pokojne spí aj štyri hodiny." Jednou zo spoločných hier, ktorá sa Jakubkovi a určite i Igorovi pozdáva, je hranie na klavíri. "Skúša to nohami. Ja ho držím a on chodí po klávesoch. Chceme, aby mal nejaké záľuby, aby mohol žiť naplnený život, aby mal čosi, čo ho bude baviť. Keď podrastie, budeme spolu hrať futbal, ale i chodiť na hudby. Ale to všetko sú zatiaľ len silné reči, opýtajte sa ma, aký som otec až keď bude mať Jakub osemnásť," dodal.

Zoli Sallai synčeka rád kúpe a pozeráva s ním rozprávky

Adamko už zapotrošil mobil aj ovládač od telky

Najstarším dieťatkom spomedzi ratolestí košických muzikantov z kapely No Name je Adamko - syn klávesáka Zoliho Sallaia a jeho manželky Karin. Dnes už je to veľký chlapec, veď v novembri minulého roka oslavoval prvé narodeniny. "Prekvapuje ma tým, že každý deň vyslovuje nové a nové slová. Prvé boli samozrejme mama a api, no to sa mu podarilo už koncom minulého roka. Teraz už ovláda oveľa viac slov." Keďže Zoli sa so svojim synom rozpráva po maďarsky, aby sa naučil popri slovenčine aj túto reč, malý Adamko tak dokáže mnohé veci pomenovať dvojjazyčne. "Keď sa ho ja na čosi spýtam po maďarsky, odpovedá v tomto jazyku, niekedy však použije slová z oboch, alebo podľa toho, čo mu príde prvé na um."

Adamko je šikovný a dokáže nie len pomenovať niektoré veci okolo seba, ale vie svojim rodičom už aj naznačiť, čo by rád... "Keď napodobní auto, tak mi je jasné, že musíme si ísť sadnúť do auta. Zapneme motor, on si zatrúbi a chvíľu si posedíme. Alebo keď ma doma vidí cvičiť pri klavíri, tak začne tancovať a kričí - api, api. Ja viem, že chce, aby som ho vzal k sebe na ruky a spolu hráme. Možno je skoro hovoriť o tom, či je hudobne nadaný, no mne sa zdá, že klavír sa mu naozaj páči a veľmi ho to láka."

Keďže je Adamko už veľký chlapec, zmenil sa v posledných mesiacoch aj jeho životný rytmus. "V decembri prestala Karin Adamka kojiť, takže teraz je to oveľa jednoduchšie. Večer dostane napapať a v noci je pokojný. Zvyčajne je to tak, že v noci k nemu vstáva Karin, skoro ráno zase ja. Dokáže už bez problémov ostať niekoľko dní s jednými či druhými starými rodičmi. My dvaja sme si vďaka tomu mohli dopriať ´medové týždne´, keď sme prednedávnom nechali Adamka na týždeň v Strede nad Bodrogom."

Oteckovským povinnostiam sa Zoli nikdy nevyhýbal. "Od začiatku som Adamka prebaľoval. Čo sa týka kúpania, ja to robím častejšie ako Karin. Obaja si to užívame a máme z toho radosť. Keď sa chystá na kúpanie, tak kričí - api, api..." Spolu radi tiež pozerávajú rozprávky. "Kúpil som mu slovenskú verziu Tele Tubies, v Budapešti som mu nakúpil staré klasické maďarské rozprávky. Púšťame mu rozprávky aj v češtine a neskôr určite začneme aj v angličtine. V tomto veku je totiž dieťa schopné sa veľmi rýchlo učiť."

V posledných dňoch sa však ukazuje, že Adamko je aj veľký nezbedník. "Začali sa nám doma strácať veci. Nevedel som nájsť mobil, hľadal som ho celý deň, až kým som ho nenašiel v koši. Potom sa nám stratil ovládač od televízora. Prehraboval som sa aj v smetiach pred domom, nenašli sme ho. Až po týždni sme zistili, že je zastrčený zboku hlboko v sedačke," dodal Zoli so smiechom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.