Vyzerá to, akoby sa iba kúpali, no plávanie urýchľuje ich liečbu

Účinky hydroterapie sú známe už odpradávna. Voda sa využíva na liečbu mnohých ochorení, predovšetkým pohybového ústrojenstva. Jej blahodárne účinky snáď najčastejšie využíva staršia generácia, no voda dokáže zázraky aj u podstatne mladších ročníkov. Na tie úplne najmenšie, bábätká, sme sa boli pozrieť na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení FN L. Pasteura Košice na Tr. SNP.

Rehabilitačná sestra práve napúšťa 1500 litrovú masážnu vaňu, typ hubbard. Každý malí pacient dostane do bazénu novú čistú pitnú vodu. "Bábätká sú veľmi zraniteľné. Pri terapii sa často napijú, voda preto musí byť absolútne čistá," vysvetľuje Melánia Ristterová. Vaňa je určená na masážnu terapiu vodnými strikmi, ktoré však nefungujú. Z tohto dôvodu bola dlho nevyužívaná a stála v nemocničným priestoroch dovtedy, kým sa pre ňu nenašla nová "práca". "K nápadu využiť ju, nás inšpiroval francúzsky dokumentárny film o tom, aké pozitívne rehabilitačné účinky má voda na motorický vývoj najmenších detí. Keďže sme mali voľnú nevyužitú vaňu, povedali sme si, prečo by sme to neskúsili aj my."

Do teplej vody vchádza mamička s trojmesačným bábätkom. Zavesené na rukách skúsenej rehabilitačnej sestry sa ponára, vynára a "pláve" po hladine. "Ema, á šup," týmito slovami pripravuje dieťa na ďalšie už snáď 20 ponorenie. Bábätko sa ponorí, o sekundu nato vynorí s trošku prekvapeným výrazom, zaklipká očkami a pokračuje prirodzenými zábermi ručičiek a nožičiek v zdolávaní vody...

"Ono to vyzerá, že sa nič nedeje, ako keby sa detičky len kúpali. Ale tomu tak nie je," vraví detská rehabilitačná lekárka MUDr. Anna Molčanová. "Toto plávanie je pomocnou liečebnou metódou. Veľmi dobre sa nám osvedčilo v kombinácii s reflexnou Vojtovou cvičebnou metódou. Keď sme s tým pred tromi rokmi začínali, sami sme čakali, čo to s detičkami spraví. Plávaním sa však deťom začal oveľa rýchlejšie upravovať patologický stav a tým doba liečby trvá kratšie."

Vo vode je dieťa zrelaxované a je mu teplo, preto sa s ním dajú vykonávať také pohyby, ktoré sú potrebné k fyziologickej svalovej súhre. "Do štyroch mesiacov má dieťa zachované reflexy, ktoré malo vo vnútromaternicovom prostredí, preto sa vo vode cíti veľmi prirodzene." Do tohto veku mu zachovaný vnútromaternicový reflex bráni v tom, aby vdýchlo vodu, takže dieťatko sa prirodzene ponára bez toho, aby sa dusilo.

Na plávanie chodia najmenšie detičky s ľahším aj najťažším motorickým poškodením, mozgovou obrnou. MUDr. Molčanová prízvukuje, že pre úspešnosť liečby je najdôležitejšie, začať s ňou čo najskôr. Najideálnejšie v druhom, treťom mesiaci. Ak sa totiž zachytí včas, keď patólogia ešte nie je zafixovaná, predíde sa ťažšiemu alebo trvalému poškodeniu. "V niektorých prípadoch sa dá predísť aj rozvoju mozgovej obrny. Alebo sa dá podstatne zredukovať klinický prejav, ktorý potom nie je tak výrazný, ako by tomu bolo u neliečeného dieťaťa. Dokážeme zaktivovať svalstvo tak, aby sa vyvíjalo normálne. Väčšina detí, ktoré tu k nám prichádza, má narušenú svalovú rovnováhu. Dôvodom môže byť zlá poloha v maternici, svalová slabosť, či iná vrodená chyba."

U dieťatka sú kompenzačné a regeneračné mechanizmy organizmu oveľa výkonnejšie ako u dospelých. Rehabilitačným cvičením, kombinovaním s plávaním sa dokážu "vyrobiť" náhradné motorické dráhy. Plávaním, vykonávaním určitých pohybov, ktoré by na suchu neurobili, sa mozog prekrvuje, preto je jeho nefunkčná časť schopná určitej regenerácie a vytvorenia nových odbočiek nervových zakončení.

Rehabilitační špecialisti sú často prizývaní na novorodenecké oddelenie k nedonoseným deťom s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Detičky, vážiace menej ako kilogram, majú mozgový a nervový systém nezrelý. "Ich motorika, svalstvo a centrálny nervový systém, nie sú pripravené na normálny život. Cvičením a hydroterapiou poskytujeme mozgu model na to, aby sa motorika dieťaťa vyvíjala normálne," vraví lekárka, ktorá má s liečením Vojtovou metódou 20-ročné praktické skúsenosti. "Keď dieťa je schopné uchopovať hračky do ručičky, ktorá bola ešte pred mesiacom ochrnutá, je to pre mňa veľká výhra. Keď vidím ako napreduje, ako ju dokáže používať, považujem to za zázrak prírody. Aj keď sa nám dieťa nepodarí celkom vyliečiť, ide o to, aby sme mu zabezpečili čo najkvalitnejší budúci život."

Na nedostatok práce sa detskí rehabilitační odborníci nemôžu sťažovať. Napriek tomu, že každá hodina plávania stojí 170 korún, pacientov musia objednávať na termíny dva mesiace dozadu. Denne tu "odpláve" svoju hodinku sedem detí. Preto by sa hodil ďalší rehabilitačný bazén, ktorý by mamičkám dobu čakania skrátil. MUDr. Molčanová by chcela vo vodnej terapii pokračovať aj s väčšími deťmi (od roka vyššie).

Vývoj každého dieťaťa je individuálny a závisí od rôznych faktorov, (napr. dedičnosť, pôrodná hmotnosť, donosenosť), ale isté vývojové štádiá by dieťa nemalo zmeškať. Ak spozorujeme, že niečo s dieťaťom nie je v poriadku (dieťa sa vo vývoji nápadne odkláňa od odporúčaných dátumov a termínov), je dobré poradiť sa so svojim lekárom. Pri podozrení na motorické poruchy, požiadajte o vyšetrenie detského neurológa.

Vojtová metóda:

Daj ju do sivej podtlače

Rehabilitačné cvičenie touto metódou sa snaží oživiť spiace svaly a pripomenúť mozgu ich existenciu. Každý pohyb, každý sval a v podstate všetko "fungovanie" v našom tele závisí od CNS (centrálna nervová sústava). Ak má dieťa poškodený mozog alebo ak jeho mozog pracuje trocha odlišne, zaostáva v pohybovom vývoji. Hovorí sa o dieťati s centrálnou koordinačnou poruchou. Vojtova aktivačná terapia sa snaží podnietiť CNS, a tým odblokovať oslabené alebo nepoužívané svaly. Táto metóda má dva aktivačné modely: reflexné otáčanie a reflexné plazenie (tzv. lokomóciu). Snahou je, vyvolať pohyb.

Strašiakom tejto metódy je plač dieťaťa, keď sa nachádza v nepohodlnej polohe. Mamičky si častokrát myslia, že je to preň veľmi bolestivé. Pravdou však je, že cvičenie nespôsobuje bolesť, ale núti dieťa zotrvať v určitej polohe, čo mu je nepríjemné a na tento pocit nepohody reaguje tak ako vie, teda plačom. Staršie deti pri terapii neplačú, lebo im sa už dá vysvetliť, že musia v danej polohe zotrvať.

Dva prípady košických detí, ktorým Vojtová metóda kombinovaná s hydroterapiou výrazne pomohla

Musia ju ponárať, aby prebudili reflexy

Matka deväť a pol mesačnej Terezky, Zuzana Romancová sa už počas tehotenstva, po vyšetrení ultrazvukom, dozvedela nepríjemnú správu - jej dieťatko sa narodí s ťažkou vývojovou chybou mozgu. Nebude mať jednu mozgovú hemisféru. V praxi to znamená, že jedna polovica tela bude v disproporcii k tej druhej, ostane teda úplne alebo čiastočne ochrnutá.

Napriek strašne znejúcemu lekárskemu verdiktu, malá usmievavá Terezka sa na prvý pohľad (i druhý) ničím neodlišuje od detí vo svojom veku. Roztomilé úsmevy hádže na všetky svetové strany a živo pohybuje ručičkami, nožičkami. Jej disproporciu vidia zatiaľ len odborníci. "Ja som si na nej tiež nič zvláštne nevšimla, až kým ma na to neupozornila pani doktorka. Ľavú rúčku má väčšinou v pästičke a očko jej trošku zabieha. Bez upozornenia, by som si nevšimla ani evidentnú skoliózu chrbtice. Pri prebaľovaní a obliekaní som si ju stále takto narovnala," ukazuje mamička "a myslela som si, že je to v poriadku."

Keď mala Terezka dva mesiace, začala s ňou každý deň cvičiť podľa Vojtovej metódy a na hydroterapiu chodí odvtedy minimálne dvakrát do týždňa. "Teraz je to už ´super´. Chrbátik sa jej úplne narovnal. Porovnávam jej vývoj so staršou dcérou, keď bola v jej veku a mala som pocit, že zaostáva. Aj po mentálnej stránke je na tom omnoho lepšie, oveľa viac reaguje na podnety."

Terezka vodu zbožňuje a nikdy nebol problém ju do bazéna dostať. Také maličké deti sa vody ešte neboja. "My ju však potrebujeme v jednom kuse ponárať, aby sa reflexy, ktoré potrebuje, zobudili. A keď je ponorená už 50 krát, tak potom aj ona má toho dosť a rozplače sa," vraví Z. Romancová. Verí, že táto liečba pomôže dcérke sa postihnutia celkom zbaviť. "Napriek tomu, že si neviem celkom jasne predstaviť, ako by mohlo normálne fungovať dieťa s polovicou mozgu, inú možnosť ako to, že sa vylieči, si ani nepripúšťam."

Mamička však môže naozaj reálne dúfať, že Terezka nebude mať v budúcnosti vážne zdravotné problémy, pretože jej klinický nález je podstane lepší, ako sa očakávalo podľa CT nálezu. Ak by naozaj v jej pravej strane mozgu neboli žiadne čiastočky nervového systému, ľavú stranu tela by absolútne nedokázala ovládať. Pravdepodobne bude mať ľavú ruku stále slabšiu ako pravú, ale určite s ňou bude vedieť vykonávať bežné úkony potrebné k samostatnému životu. MUDr. Molčanová považuje uzdravovanie Terezky za zázrak prírody.

Hlavičku nevedela otočiť doľava

Trojmesačná Ema Macíková sa narodila s torticollis spastica, čo je skrátenie jedného z krčných svalov. Disproporciu zapríčinila pravdepodobne poloha dieťaťka v maternici. Preto mala Ema hlavičku stále vytočenú do pravej strany. Otočiť ju na ľavý bok nevedela.

"Aj v postieľke mala hlavu stále len napravo. A teraz, vidíte," ukazuje na výrazné pokroky svojej dcéry, mama Michaela. Ema naozaj drží hlavu priamo, tak, ako každé iné zdravé dieťa. "Vlastne je to už asi upravené. Už aj otáčať do druhej strany sa začína," nadšene opisuje. Vďaka tejto svalovej disproporcii je hlavička Emy na pravej strane mierne deformovaná. "Aj to bolo ešte horšie. Upravila sa jej aj hlavička," dodáva.

Momentálne je malinká Ema na svojom deviatom "plávaní".

"Chodíme tu každé dva dni. Okrem toho trikrát denne s ňou doma cvičím Vojtovú metódu. Približne po dvoch týždňoch kombinácie cvičenia a plávania sa dostavilo výrazné zlepšenie. To čo s ňou robíme doma na suchu, robíme tu vo vode. Ale vo vode to urobí nejako automatickejšie."

Pani Macíková spozorovala, že voda má pozitívny vplyv nielen na skrátené krčné svaly jej dieťatka, ale aj na jeho celkový vývoj. Emu porovnáva so svojou staršou dcérou a tvrdí, že napreduje omnoho rýchlejšie. "Má tri a pol mesiaca a už sa nám začala otáčať. Všetky veci čo má robiť dieťa v jej veku, robí rýchlejšie."

Pri disbalancii krčných svalov, dieťa nevie používať funkcie krku tak, ako potrebuje k svojmu ďalšiemu motorickému vývoju. Vo vode ho rehabilitačná sestrička ponáraním, pohybom po hladine, dostáva do polôh, ktoré pôsobia na skrátené svaly ozdravujúco. Dokáže tak do činnosti zapojiť tie svaly, ktoré by inak nikdy nezapojilo. Ak by mamička nezačala s touto liečbou, dieťa by výrazne preferovalo pravú ruku, malo by ťažkú skoliózu chrbtice, ktorá by mohla vyústiť až do vzniku chrbtového valu (hrbu). Hlavička by sa vykrivila ešte viac a k tomu by sa pridružila asymetria tváre. Našťastie takáto nelichotivá prognóza Emu nečaká, pretože vada sa zachytila včas a už v súčasnosti je upravená. V cvičení budú pokračovať ešte nejaký čas, až do úplnej symetrie klinického nálezu.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.