Prekvapilo ho, že v Maďarsku sa aj rozhodca nabehá viac ako doma
V piatok večer pískal zápas najvyššej maďarskej futbalovej súťaže Debrecín - Tatabánya, na druhý deň, v sobotu 31. marca, oslavoval narodeniny. Štyridsaťjedenročný košický rozhodca Richard Havrilla bral zákusok v podobe šlágra Borsodi ligy ako narodeninový darček od našej komisie rozhodcov.
"Určite, pretože bolo pre mňa príjemné rozhodovať takýto zápas. Išlo o recipročnú výmenu s Maďarským futbalovým zväzom, keď nedávny zápas našej Corgoň ligy Petržalka - Žilina pískal ich rozhodca Kassai. Bola to dohoda oboch komisií rozhodcov. V poslednom období je taký trend, obsadiť niektoré dôležité zápasy nezainteresovaným rozhodcom z inej krajiny. A aj pre nás je to dobrá, trochu iná skúsenosť," pochvaľuje si rozhodca s licenciou FIFA.
Aby sme boli v obraze, domáci Debrecín bojuje s budapeštianskym MTK o maďarský titul a Tatabánya z piateho miesta stále ostreľuje vyššie priečky tabuľky. Preto to bol u susedov šláger víkendového kola. "Pred piatkovým zápasom bol Debrecín druhý, iba dva body za MTK, Tatabánya piata. Presný počet divákov neviem, ale napriek priamemu televíznemu prenosu bola v hľadisku pekná návšteva, okolo šesťtisíc ľudí. Možno by ich bolo aj viac, ale zápas, ktorý vysielala stanica Duna, mal konkurenciu v hokeji Maďarsko - Švédsko. A Maďari deň predtým Švédov porazili..."
Debrecín vyhral 2:0, ale odozvy na výkon slovenského arbitra boli vraj pozitívne z oboch strán. "Hneď po zápase mi priamo do kabíny telefonoval predseda rozhodcovskej komisie Maďarského futbalového zväzu, pán Vágner, poďakoval mi a poblahoželal k dobrému výkonu. Nemal som žiadne vážnejšie problémy, udelil som len asi tri žlté karty, mužstvá boli voči sebe korektné. Takí boli aj fanúšikovia z oboch táborov. Nezaregistroval som nadávky na moju adresu, možno aj preto, že neviem po maďarsky," tvrdí R. Havrilla, že slovenská misia na maďarskom športovom poli bola úspešná.
S podobným poslaním sa pred časom vybral aj do Česka či Poľska. "Asi pred troma rokmi som pískal zápas poľskej ligy Plock - Krakow, v Česku zas duely Hradec Králové - Olomouc či Mladá Boleslav - České Budějovice, v Maďarsku som rozhodoval ligu prvý raz. A môžem povedať, že všade to bol rýchlejší futbal ako u nás, to je moje všeobecné konštatovanie. Debrecín vedie český tréner Baránek, a so svojím asistentom, Slovákom Fieberom, forsírujú mužstvu modernú, rýchlu hru. Bol som prekvapený úrovňou, i tým, že ešte v deväťdesiatej minúte, za stavu 2:0, to bolo obojstranne útočné, neuveriteľne rýchle, obe mužstvá jazdili hore - dolu. Aj ja som musel v tom zápase viac behať, viac som sa spotil, ale vôbec mi to nevadilo, veď od toho som tam. Nedá sa povedať, kde sa mi pískalo najlepšie, ale bol to iný pocit ako pískať doma, na Slovensku. Aj pre tie mužstvá. My sme pre nich boli nepopísaný list, nemali sme medzi sebou žiadne staré hriechy. Starí známi sme si boli akurát s Debrecínom, ktorému som pískal už tretí raz. Pred dvoma rokmi Ligu majstrov v Splite, a teraz v zime prípravný zápas s MFK Košice."
Pískať cudziu ligu je príjemné spestrenie nevďačného rozhodcovského povolania, ale za dobre odvedenú robotu nemožno očakávať žiadnu lukratívnejšiu odmenu ako doma. "Za ligový zápas v Maďarsku sú také isté peniaze ako za stretnutie v našej lige. Mňa totiž platí Slovenský futbalový zväz, tak ako Maďara Kassaia zaplatila jeho federácia. Je to zrovnateľné."
Sotva je možné predstaviť si takúto kooperáciu s federáciami, ktoré majú pod palcom súťaže ako Premier League, Serie A či Bundesligu, ale s okolím sa dá dohodnúť. Čo keby podobná ponuka prišla z Ruska?
"Prečo nie, určite by som prijal veľmi rád možnosť zapískať si v najvyššej ruskej súťaži. Nebol by to pre mňa žiaden problém. Naopak, skôr vítaná zmena, skúsiť niečo iné ako náš futbalový kolorit."
Tú možnosť mal Richard Havrilla nedávno v Kazachstane, kde cestoval ako štvrtý rozhodca na zápas kvalifikácie majstrovstiev Európy proti Srbsku, ba opäť nazrel aj medzi európsku klubovú smotánku, keď robil štvrtého arbitra v súboji Bayern Mníchov - Real Madrid v Lige majstrov v mníchovskej Allianz Aréne. "Bol to pre mňa zápas snov, aj ten štadión. Duel Bayern - Real vysielali v stotridsaitich krajinách, celý futbalový svet sa naň pozeral. Aj pre mňa bolo zážitkom pohybovať sa v blízkosti takých trénerských osobností ako Capello či Hitzfeld. Ten mal voči nám len jedinú výhradu, prečo sme na konci nadstavili až štyri minúty... Videl som už Nou Camp v Barcelone, San Siro v Miláne či Old Trafford v Manchestri, ale mníchovská Allianz aréna predčí všetky tie štadióny. Určite je to stavba tohto tisícročia, najmä tá strecha je niečo úžasné. Som stavbár, takže som si o nej prečítal aj nejaké odborné články. Nielenže počas zápasov svieti rôznymi farbami, podľa toho, ktorý mníchovský klub práve hrá, ale každý deň, aj vtedy keď sa nehrá, je rozsvietená až do desiatej večer."
Ale prelaďme zo stanice budúcnosti na vlnovú dĺžku našej prítomnosti. V ktorom slovenskom "chráme" budete pískať najbližšie?
"V nedeľu v Petržalke, na Veľkú noc, zápas Artmedia - Slovan. Ktovie, či ma fanúšikovia oboch táborov vopred trochu nepooblievajú," vtipkuje známy ligový rozhodca.
Bohuš MATIA
Autor: Na tej lúke, na zelenej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
