Ladislav Nižňanský, odsúdený za vojnové zločiny, by mal na základe rozhodnutia Krajského
súdu (KS) v Banskej Bystrici ísť do väzenia na doživotie v najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť potom, čo Najvyšší súd (NS) SR zamietol sťažnosť obhajcu L. Nižňanského proti rozhodnutiu krajského súdu o spôsobe výkonu doživotného trestu.
"Sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté, že odsúdený sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody na doživotie do tretej nápravnovýchovnej skupiny, bola NS SR zamietnutá," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa KS v Banskej Bystrici Silvia Rúfusová. Rozhodnutie KS je tak právoplatné. "Krajský súd v Banskej Bystrici preto podnikne kroky na vydanie L. Nižňanského z Nemecka," uviedla S.
Rúfusová.
Senát banskobystrického KS 31. októbra 2006 zmenil trest smrti pre L. Nižňanského na doživotie. Pretože na Slovensku od roku 1990 trest smrti neexistuje, senát KS musel zmeniť výnimočný trest pre Nižňanského na doživotný. Ak by Nižňanský na Slovensko prišiel, putoval by do výkonu trestu.
V Nemeckej spolkovej republike, ktorej občianstvo má Nižňanský od roku 1996, bol tento bývalý
veliteľ protipartizánskej jednotky spod obžaloby z vojnových zločinov oslobodený.
Na trest smrti ho odsúdili v roku 1962. Trestnej činnosti sa Nižňanský mal dopustiť ako veliteľ slovenského oddielu špeciálnej nemeckej protipartizánskej jednotky Abwehrgruppe s krycím názvom Edelweiss koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 na strednom a západnom Slovensku. Nižňanského za trestné činy vojenskej zrady a vrážd v spolupáchateľstve odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici v roku 1962 v neprítomnosti na trest smrti.
Uznal ho vinným z prepadov obcí a likvidácie obyvateľstva a partizánov v obciach Kľak a Ostrý Grúň, Prochoť, Lubina, Kšinná a prepadnutie anglo-americkej vojenskej misie na Veľkom Boku pri Polomke na Horehroní.
Len v obciach Ostrý Grúň a Kľak v krvavú nedeľu 21. januára 1945 zahynulo pri útoku jednotky Edelweiss takmer 150 civilných osôb, vrátane žien a detí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
