Korzár logo Korzár
Pondelok, 29. november, 2021 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Parkour rozvíja fyzickú kondíciu aj duševné schopnosti, tvrdí Ladislav Troják, zakladajúci člen skupiny Eastway

Nie je to iba skákanie po múroch. Niekomu stačí obrubník alebo schod Niekto ich považuje za kaskadérov alebo artistov, iný za bláznov či

Nie je to iba skákanie po múroch. Niekomu stačí obrubník alebo schod

Niekto ich považuje za kaskadérov alebo artistov, iný za bláznov či samovrahov. Mladých ľudí a zväčša mužov, ktorí nezvyčajným spôsobom prekonávajú terénne prekážky, skáču z budovy na budovu či štverajú sa po múre. Všetky tieto adrenalínové disciplíny v sebe zahŕňa parkour. Svojich vyznávačov má aj v Košiciach a doslova na každom väčšom sídlisku. Nám urobil sprievodcu do tajov parkouru Ladislav Troják, jeden zo zakladajúcich členov skupiny EastWay.

Názov tejto modernej športovej disciplíny pochádza z francúzskeho slova le parkour, čo znamená umenie pohybu. Vznikol vo Francúzsku a je kombináciou iných športov - skalolezectva, bojových umení, akrobacie či gymnastiky. Podstatou je pohybovať sa v akomkoľvek priestore a prekonávať prekážky čo najplynulejším a najkrajším štýlom. Zjednodušene povedané, parkourista sa snaží dostať z bodu A do bodu B čo najpriamejšou cestou a prekonávajúc všetko, čo má v ceste a dá sa prekonať. Väčšinou sa parkour spája s mestským prostredím, ktoré mu poskytuje dostatok rôznych prekážok na trénovanie. Napríklad schody, zábradlia, múry i kolmé steny. To všetko sa dá prekonať šikovnosťou a mrštnosťou. Lebo ako parkouristi vravia: kde iní vidia prekážku, my vidíme cestu...

"Pravú podstatu parkouru musí nájsť sám človek," tvrdí L. Troják. "Niekto si z neho urobí šport, iný umenie. Nie je daná jedna cesta, ktorou treba ísť, lebo parkour nemá žiadne obmedzenia. Každý, kto ho robí, ide tým smerom, ktorým chce a rozvíja ho, ako chce." Na začiatku človek iba skáče, no ak by sa venoval iba tomu, po čase zistí, že ho to nebaví a možno skončí. Preto sa, ako tvrdí L. Troják, musí parkour stať čímsi viac. Doslova životným štýlom.

"Každý si môže stanoviť vlastné hranice a nemusí to byť práve preskakovanie vysokých prekážok či zdolávanie kolmých stien. Parkour rozvíja nielen fyzickú kondíciu, výdrž a mrštnosť, ale aj duševné schopnosti. Správne odhadnúť svoje sily, prekonať strach či dokázať sa koncentrovať. Lebo parkour nie je iba o skákaní. Je to určitá filozofia, ktorú treba objaviť a v živote sa ňou riadiť."

Kto narazí na prekážku a neverí si, tak ju obíde. Parkourista hľadá spôsob, ako ju prekonať. Podobne to je aj v živote. "Ak sa dostaví problém, niekto sa ho zľakne a nečelí mu. Ale kto sa riadi filozofiou parkouru, snaží sa problém vyriešiť, prípadne využiť vo svoj prospech. Na malej prekážke sa zdokonalí a potom lepšie dokáže čeliť väčším..."

Od jednoduchého k zložitejšiemu

Výhodou parkouru je, že nepotrebuje drahé pomôcky, ako sú pre lyžiara lyže či pre hokejistu výstroj. Na začiatok stačia dobre odpružené tenisky a neskôr, ako tvrdí L. Troják, ani tie. "Pre začiatočníka sú tenisky akási ochrana, aby si neublížil. Až si vycibrí techniku, môže behať či skákať po betóne aj bosý. Lebo ten, kto je dobrý, dokže bez obuvi spružiť aj trojmetrový zoskok. Už som to videl na videu. Byť na boso je prirodzené, obuv je umelá..."

Samozrejme, na parkour musí byť človek pripravený. "Nemôže sa jedného dňa rozhodnúť, že začne skákať, robiť saltá či štverať sa po múre, lebo to videl v televízii a páčilo sa mu to. Na prvý pohľad niektoré triky vyzerajú jednoducho, ale sú za tým stovky hodín tvrdej driny a tréningu." Je to ako hrať na hudobnom nástroji. Najprv sa skúšajú tóny, potom stupnice a až po dlhšom cvičení sa možno pustiť do ťažších skladieb. Človek, ktorý v živote nedržal v ruke husle, nemôže hneď zahrať Bacha. To isté platí aj o parkoure. Aj tu treba najprv ovládať základy a až neskôr sa púšťať do náročných trikov.

"Na začiatok sú vhodné kotule, drepy či mlynské kolesá a až potom následujú saltá, skoky a podobne. V teréne sa môže skúšať udržanie rovnováhy na obrubníku alebo preskoky cez zábradlia. Nemusia byť vysoké, dôležité je natrénovať správnu techniku. Každý si musí uvedomiť, na čo má, čo dokáže a v akej je kondícii. Niekto má dobré fyzické predpoklady, ale sa bojí. To je ten lepší prípad, lebo postupne môže strach eliminovať. Najprv sa pokúsi zdolať ľahšiu prekážku a keď si natrénuje istou, vráti sa k tej ťažšej." Horšie je, ak niekto precení svoje schopnosti a hneď by chcel robiť to, čo skúsení parkuristi. Saltá, vysoké skoky či dopady. "Nedočkavci" v lepšom prípade získajú pár modrín či odrenín, v horšom skončia v nemocnici. Pre nich nie je zaujímavá cesta. Oni už chcú byť v cieli...

"Vrchol parkouru neexistuje," tvrdí L. Troják. "Stále sa niečo môže javiť ako ´nemožné´, no časom sa to podarí a hranica ´nemožného´ sa posunie. Je to ako v gymnastike. Keď niekto ako prvý urobil salto, mnohí si mysleli, že viac sa už nedá. Dnes sa robia trojité saltá s dvoma vrutmi a stále to nemusí byť vrchol. O päť rokov môže byť všetko inak." Každopádne, nikdy netreba riskovať a vrhať sa do niečoho bezhlavo. Parkour nie je adrenalínový alebo extrémny šport. Takým ho robia ľudia, ktorí nevedia odhadnúť svoje sily alebo nepochopili podstatu tejto disciplíny. V parkoure nejde o predvádzanie sa, súťaženie či prekonávanie samého seba. Je to o voľnosti, kreativite a vnútornom uspokojení z pohybu.

Točia filmy

Ako sme už v úvode spomenuli, parkour vznikol v 80. rokoch vo Francúzsku. L. Troják sa mu venuje približne od roku 1995, kedy s partiou kamarátov založili skupinu Eastway. Bavili ich ázijské bojové umenia a chceli čo najlepším spôsobom prevedené vlastné bojové a "kaskadérske" scény preniesť na televíznu obrazovku. "Našimi vzormi boli herci ako Jackie Chan, Samo Hung, Yuen Biao, Jet Li. My sme sa ich snažili čo najverejnejšie napodobniť. V januári 1995 sme po prvý raz zachytili naše umenie videokamerou."

Po dlhšej pauze v roku 2000 natočili a na počítači zostrihali ďalší film. Spolu ich vyrobili a na svojej web-stránke zverejnili asi 10, posledný v roku 2005. "Točenie filmov slúžilo hlavne pre našu vlastnú potrebu. Potrebovali sme sa vidieť, čo robíme zle, čo treba zlepšiť a stále sa posúvať ďalej. V podstate sme kontrolovali sami seba." Vlastné filmy už točí väčšina parkourových skupín. Sú voľne dostupné na internete a mnohé na vysokej úrovni. Nielen čo sa týka umenia hlavných aktérov, ale dobrú prácu odviedli aj scenáristi, kamarameni či strihači.

Na začiatku ich bolo 10, no zloženie skupiny Eastway prešlo viacerými obmenami a výmenami členov. Niektorí s parkourom skončili z rodinných dôvodov, iní si po čase založili vlastné skupiny. Momentále sú už iba traja stabilní členovia a niekoľkí tzv. "premenliví". Samozrejme, taký extrémny šport, akým parkour určite je, sa nezaobíde bez zranení. Predísť sa im dá nielen spomínaným neprecenenín svojich schopností, ale dôležité je aj dôkladné rozcvičenie. Vhodný je najmä strečing, pri ktorom sa poriadne ponaťahujú svaly a šľachy. Pre začiatočníkov nie sú na škodu chrániče lakťov či kolien, prípadne rukavice.

"Nepamätám sa, že by sa niekomu z parkouristov, ktorých poznám, niečo vážne stalo. Maximálne šlo o narazený članok, alebo lakeť. A aj mne sa zatiaľ vážne zranenia vyhýbajú. Možno je to tým, že nikdy zbytočne neriskujem," tvrdí L. Troják. "Mal som akurát nejaké odreniny a prípadné pády som ´rozchodil´. Ako naposledy, keď som točil video z triku, ktorý sa volá ´cat leap´. Pri preskoku z múru na múr som neodhadol dĺžku skoku a trochu to so mnou ´placlo´. Keď som sa zosunul dole, mal som trochu zodreté ruky."

Nie sú vandali

Reakcie okolia na parkouristov sú rôzne. Väčšinou pozitívne, keďže predvádzaním svojho umenia, na rozdiel od niektorých sprejerov či korčuliarov, nič neničia. Hoci - zablatená teniska dokáže na bielom múre zanechať svoju vizitku... "Ja som zo začiatku ľudí sledoval, ako reagujú. Aby som vedel, čo si môžem a čo nemôžem dovoliť," spomína L. Troják. "Niektorí sa iba pozerali, iní tlieskali a občas ktosi dokonca hodil nejaké mince. Na vyslovene negatívne reakcie si nepamätám."

Osobitnou kapitolou "divákov" sú policajti. Aj tí sa správajú rôzne. Niektorí ich vyháňajú, no väčšina, ktorá vie, že parkouristi nič nepoškodzujú a nie sú vandali, ich nechá na pokoji. No nie vždy... "Raz sme skákali na schodoch pri kaplnke sv. Michala. Nás mestskí policajti vyhnali, no pár metrov ďalej, na lavičke pri fontáne, sedela skupinka Rómov. Jedli, pili a nechali po sebe neporiadok, no ich si policajti ani nevšimli. Ale kto urobil väčšiu škodu...?"

Ak si parkourista potrebuje zatrénovať, stačí mu zábradlie či stena. "Skákať sa dá všade. Aj na obyčajnom obrubníku či jednom schode vieme robiť spústu vecí. Nepotrebujeme zložité stavby a o tom to je. Stačí zaujímavý bod a na ňom sa dá robiť hocičo. Existuje množstvo kombinácií, závisí to len od tvorivosti a schopností. Sú veci, ktoré vyzerajú jednoducho, no pre nás sú zaujímavejšie viac, ako lietanie z budovy na budovu. Aj keď to je možno atraktívne pre diváka." V Košiciach bol zo začiatku parkouristami často využívaný priestor pred ČSOB. Atraktívy je aj Mestský park či niektoré miesta na Hlavnej ulici.

Aj dievčatá...

Parkour sa v zime sťahuje do telocviční. V jednej takej sme sa boli koncom marca pozrieť a bolo tam skutočne živo. Približne tucet mládežníkov vo veku od 13 do 20 rokov tam práve trénovalo preskoky, slatá a iné cviky, ktoré sa potom zídu v "teréne".

"Parkouru sa venujem tri roky. S malými zdravotnými prestávkami," vraví 23-ročný Martin Ostrolucký. "So skákaním som nemal veľké skúsenosti, trochu som pri zvyšovaní obtiažnosti preťažil nohy a dostavil sa problém. Cítil som únavu svalov i šliach. Preto som musel na na pár mesiacov ´vypnúť´ a nechať kolená oddychovať. Radšej skôr, ako pozde. Sú aj takí, ktorí prvé svalové varovania nebrali vážne a potom museli oddychovať oveľa dlhšie." Martin je vysoký, preto sa viac ako na saltá sústreďuje na preskoky. Z miesta aj s rozbehom. Tvrdí, že každý parkourista by mal rozvíjať to, čo mu ide najlepšie a na čo má telesné predpoklady. Dôležitá je najmä ohybnosť, silné nohy a vytrénované brucho či chrbát. Lebo parkourista musí vedieť správne spadnúť tak, aby dokázal vstať...

Peter Duch sa parkouru venuje dva roky. "Začal som tým, že som rád utekal. Potom som pridal skoky, najmä saltá dopredu a dozadu. To sa mi páči najviac," vraví 18-ročný chalan. "Zranenia som nemal žiadne, akurát narazenú ruku a natiahnutý sval. Rodičia o mojej záľube vedia a nemajú nič proti. Vedia, že trénujem s Lacim, som zodpovedný, idem postupne od základov a nepreceňujem sa." Peter sa chce parkouru venovať dovtedy, kým bude mať čas a jeho telo bude náročné tréningy i samotné triky zvládať. Mimochodom, trénuje aj pri ceste do školy či do obchodu. Ak vidí prekážku, snaží sa ju nejako "zaujímavo" zdolať.

Poslednou, ktorú sme oslovili, bola 14-ročná Zuzana Legenyová. "Parkouru sa venujem vyše pol roka. Rodičia mali zo začiatku výhrady, ale potom ma nechali. Saltá ešte nerobím, ale určite to príde. Zatiaľ skáčem, väčšinou cez lavičky. S rozbehom aj z miesta." Zuzana by chcela vedieť skákať ako David Belle, považovaný za najlepšieho parkouristu na svete. Aj keby jej to malo trvať 10 rokov....

Róbert BEJDA

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dávajú osemročnú záruku. Batérie vyvíjajú už desať rokov
  2. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  3. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  5. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  6. Proxenta oficiálne potvrdila záujem o ďalšie investície na Kube
  7. Získaj náskok pred štartom
  8. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom
  9. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  10. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  1. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  2. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  3. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  4. Compliance – who should be responsible?
  5. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  6. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  7. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  9. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  10. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 420
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 692
  3. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 600
  4. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 6 488
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 080
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 167
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 684
  8. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 421
  9. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 2 196
  10. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 151

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Krivé verše od ziskuchťivého penzistu
  2. Marta Medzihradská: Šport vs kultúra v Banskej Bystrici
  3. Marián Lukáč: Blog č. 56- Transformácia v úmeni
  4. Unicef Slovensko: Deti v Libanone: život v narastajúcej neistote
  5. Rudolf Pado: Strom pod stromček
  6. Věra Tepličková: Vlasto, nalej alebo Keď má vláda pred sebou hodnotové otázky
  7. Pavel Dvořák: Perly ázijskej kultúry, ktoré si našinec nevšimne
  8. Ján Urda: Zvoničky a zvonice - 23
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 827
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 362
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 610
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 469
  5. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 194
  6. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 824
  7. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 417
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 076
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Tatranský ľadový dóm.

Veria, že sa nezopakuje vlaňajší scenár.


SITA 23m
Marián na súde pri rozhodovaní o väzbe.

Košičan z akcie Nobel chce mierny trest.


15 h
Ilustračné.

Popradčanovi hrozí trojročné väzenie.


SITA 1 h
Ilustračné.

Okres má veľa pozitívnych detí a rodičov.


TASR 2 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľudia čakajú na očkovanie proti Covidu-19.

Posledné týždne záujem o prvé dávky rástol.


17 h
Manželka premiér Hegera Lucia Hegerová.

Deti vidia manžela iba ráno, hovorí.


13 h
Bytovka Bonaparte.

Ceny na trhu výrazne vzrástli.


3 h
Ilustračná fotografia.

Pavol Török je odborník na pľúcnu ventiláciu.


26. nov

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Krivé verše od ziskuchťivého penzistu
  2. Marta Medzihradská: Šport vs kultúra v Banskej Bystrici
  3. Marián Lukáč: Blog č. 56- Transformácia v úmeni
  4. Unicef Slovensko: Deti v Libanone: život v narastajúcej neistote
  5. Rudolf Pado: Strom pod stromček
  6. Věra Tepličková: Vlasto, nalej alebo Keď má vláda pred sebou hodnotové otázky
  7. Pavel Dvořák: Perly ázijskej kultúry, ktoré si našinec nevšimne
  8. Ján Urda: Zvoničky a zvonice - 23
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 827
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 362
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 610
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 469
  5. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 194
  6. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 824
  7. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 417
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 076
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu