Korzár logo Korzár
Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

HISTÓRIA

Košickí obchodníci sa nevedeli zmieriť so zrušením cechov aj ich výsad a preto boli proti zakladaniu obchodovPríklad spolku mladých obchodníkov

Košickí obchodníci sa nevedeli zmieriť so zrušením cechov aj ich výsad a preto boli proti zakladaniu obchodov

Príklad spolku mladých obchodníkov potvrdzuje, že kurča môže učiť sliepku

Košice mali v polovici 19. storočia (v r. 1850) vyše 40 tisíc obyvateľov, začiatkom 20. nad 44 tisíc, ale pritom neadekvátny (k počtu obyvateľov) hospodársky význam. Ako povestné mesto obchodu a remesiel sa dostalo do krízy, spôsobenej nedostatočnou špecializáciou obchodu, ktorú sa usilovalo prekonávať od začiatku 19. storočia. Zosilňovali ju ďalšie okolnosti, na ktoré mesto nemali vplyv, ako bola zlá colná politika, dezolátny stav ciest, brzdiacich prepravu tovaru, podomový obchod najmä zahraničného nekvalitného ale lacného tovaru, prieťahy úradov s organizovanosťou obchodníkov po zrušení cechov.

Počet obchodníkov vzrastal. V roku 1850 bolo v Košiciach 107 obchodov s 29 špecializáciami, začiatkom 20. storočia vyše 560 obchodníkov v 46 špecializáciách. Pribúdali drobní obchodníci, aj bez potrebnej odbornosti, stavovské zloženie sa zužovalo na malý počet vážených starých obchodníckych rodín. Oživením bol Spolok mladých obchodníkov, ktorý zohral v Košiciach dôležitú úlohu nielen v obchodovaní.

Nevyhnutnosť zmien

Košice, hoci druhé najväčšie mesto na našom území v bývalom Uhorsku, nedosahovalo významné miesto v hospodárstve krajiny, pretože nedokázalo tak, ako celé Uhorsko chytiť dych nových pravidiel. Boli akýmsi osobným vlakom, aj to meškajúcim za rýchlikom druhej polovice mocnárstva - Rakúska a iných krajín s rozvíjajúcim sa kapitalistickým priemyselným podnikaním. Je pravda, že prebiehajúce kvantitatívne zmeny vyžadovali iné prístupy v obchodovaní a čo je dôležité - iné podmienky, aby mohol obchod fungovať. To, čo nehralo až takú dôležitú úlohu napr. v 18. storočí v hospodárskom živote Košíc, bola verejná doprava a spoje. Tovary prevážali povozníci najmä na kratšie vzdialenosti, hoci po zlých cestách, ale bolo aj spojenie s obchodníkmi v Nemecku, Taliansku a inde. Dopravu za dôležitú začali považovať košickí obchodníci od roku 1860, čo ocenili po vybudovaní železničných tratí. Pritom však naďalej museli prepravovať tovary zatvorenými vozmi s konským poťahom.

Zmeny prebiehali všade, teda aj vo formách obchodovania, v modernizácii technických foriem predaja v obchodných miestnostiach, v pestrosti špecializácie obchodného podnikania, v poklese významu trhov. V Košiciach bol v spomínanom období nadbytočný počet trhov, mnohí obchodníci sa nevedeli rozlúčiť s výsadami, aké im umožňovali cechy a potom Grémium obchodníkov, v ktorom boli organizovaní vo veľmi malom počte. Grémium obchodníkov sa veľmi bránilo zakladaniu obchodov, keď vstúpil do platnosti zákon o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách v roku 1840. Vtedy malo Grémium obchodníkov v Košiciach okolo 50 obchodníkov, hoci celkový počet obchodníkov vrátane tovarišov niekoľkonásobne prekračoval toto číslo. Grémium bolo akousi mocenskou organizáciou, do ktorej každého, kto s niečím obchodoval, neprijali.

Špecializácia obchodov

Na počet obyvateľov a do mesta prichádzajúcich ľudí bol malý počet obchodov a aj tie mali veľmi nevýrazný vonkajší vzhľad. Buď nemali žiaden výklad alebo ho nahrádzalo okno budovy, prípadne vývesné zasklené skrinky na dverách obchodu. Takmer každý obchod bol s miešaným tovarom, čo už v modernom obchode v iných krajinách zredukovali na minimum. V Košiciach bolo bežné predávať s metrovým textilom farby, papier, s koloniálnym tovarom porcelán a pod. V bibliografii Štátnej vedeckej knižnice zostavenej Dr. M. Mihókovou sa uvádza vývoj špecializácie obchodov. Napr. v roku 1857 bolo v meste 13 obchodov s potravinami a miešaným tovarom, ani jeden so zeleninou, vajíčkami, mliekom, slaninou, nábytkom, papierom, mydlom, petrolejom, odevami. V roku 1891 bolo už 20 obchodov s potravinami a miešaným tovarom, štyri so slaninou, jeden s vajíčkami a dva s mliekom, po päť s nábytkom a papierom, tri s mydlom, jeden s petrolejom a tri s odevami. V roku 1904 bolo až 53 potravinových obchodov, ani jeden z petrolejom, s mliekom dvanásť, s odevami štrnásť. Počet obchodníkov s rozličným tovarom vzrástol zo 6 na 51, s mydlom nebol ani jeden, pretože vzniklo päť drogérií. Spomeňme 31 veľkoobchodníkov oproti dvoru v roku 1857. Táto špecializácia, zaznamenaná v Adresári za rok 1904, sa pripisuje aj novej generácii potomkov obchodníckych rodín, ktorá získala vyššie obchodné vzdelanie, tiež zásluhe strednej obchodnej školy v Košiciach a Spolku mladých obchodníkov.

Spolok mladých obchodníkov

Na rozdiel od obchodníckej vrstvy remeselníci neboli "zaťažení" kastovníctvom a po zrušení cechov sa začali organizovať v záujmových združeniach podľa svojej špecializácie. Členstvo bolo zo zákona povinné. Obchodníci po rozpade Grémia, ktoré fungovalo na princípe bývalých cechov, neboli nikde organizovaní, čo neprospievalo obchodnej sfére a bolo potrebné založiť nové Grémium obchodníkov, ktoré by ich zjednocovalo, zastávalo ich záujmy a rozhodovalo v sporných veciach a predovšetkým hľadalo cesty, ako prekonať krízu. Byrokracia ministerstva spôsobila trojročné čakanie na schválenie stanov, ktoré navrhli na zakladajúcom zhromaždení nového Grémia v roku 1877. Riadili sa nimi, hoci oficiálne platili od roku 1880 aj s novým názvom Obchodné živnostenské spoločenstvo. Malo iba 60 členov, hoci obchodníkov bolo vtedy takmer tristo a v roku 1900 až 402. Nezáujem o členstvo vyplýval z toho, že obchodníci zostali na úrovni odborných živnostenských spoločenstiev bez adekvátnej náhrady za cechy a tiež z nepovinného členstva, čo bola vina zákonodarstva.

Na obchodnom živote Košíc sa podieľala mladá generácia samostatných podnikateľov a tovarišov. V roku 1870 inicioval R. Maurer založenie Spolku mladých obchodníkov s cieľom podieľať sa na šírení osvety aj pozdvihnutí kultúrnej úrovne vo vlastných radoch. Po založení poskytoval pomoc pri sprostredkovaní práce aj v zvyšovaní odbornej úrovne vzdelania. Spolupracoval s profesormi stredných škôl v Košiciach na prednáškových cykloch, poriadal odborné obchodné kurzy napr. účtovníctva či rýchlopisu, ktoré viedli profesori obchodnej školy, vybudoval knižnicu vo vlastných spolkových priestoroch a dopĺňal ju aktuálnu odbornou literatúrou a časopismi. Predseda Spolku R. Maurer a tajomník K. Pásztor založili samovzdelávací krúžok, spevokol, nemocenský spolok a sekciu sprostredkovania práce. Samostatní obchodníci zo Spolku vystúpili a založili Kruh obchodníkov, takže boli tu dva spolky, usilujúce okrem odborného vzdelanostného rastu aj o pestovanie súdržnosti obchodníkov a špecializáciu obchodu v Košiciach.

Obe organizácie Spolok aj Kruh paralelne pôsobili v meste do roku 1903, kedy sa Spolok pretvoril na Kruh obchodníkov. V ňom sa združili všetci obchodníci, aj Spolok súkromných úradníkov pod predsedníctvom E. Bindera a s tajomníkom J. Kerekesom. V kultúrno-osvetovej činnosti pokračoval aj nový Kruh, poriadal jazykové kurzy, propagoval domáce výrobky, požadoval nedeľné pracovné voľno. Po presťahovaní na Hlavnú ulicu č. 60 rozšíril odborné kurzy o obchodnú korešpondenciu a účtovníctvo a angažoval sa na založení Krajinského združenia obchodníkov v roku 1904 a jeho pobočky v Košiciach. Do košickej organizácie vstúpili mestá zo Spiša a Moldava nad Bodvou a riadili ju z Budapešti, odkiaľ prichádzali na košické zasadnutia zástupcovia aj prednášatelia. Kruh obchodníkov pôsobil ešte v roku 1911 na čele s predsedom Konštantínom Fiedlerom a s osobitným mládežníckym predsedom Jozefom Placsintárom, pretože členmi sa stávali ďalší mladí obchodníci. To, čo dokázali mladí obchodníci pre pozdvihnutie obchodu, odbornej a vzdelanostnej úrovne obchodníkov, ich organizovanosti a čo akceptovali aj starší, je príkladom, že aj kurča môže učiť sliepku.

Rozvoj priemyslu závisí podľa parlamentného poslanca od vlastenectva obchodníkov a dôvery remeselníkov vo vlastné sily

Tulipánovým zväzom chceli Košičanky ochrániť domáci priemysel

Kupujte naše výrobky! To nie je heslo, ktorým sa ochraňujú naše súčasné priemyselné výrobky pred importovanými tovarmi. To isté heslo sa hlásalo aj v 19. storočí, ba aj v ďalšom v Uhorsku, ktorého domáci trh bol ohrozený zahraničnými výrobkami. V tom čase sa naň dostávali od priekupníkov a podomovým obchodom.

Hnutie a spolky

V ponuke tovaru nemohli byť iba domáce výrobky, ale aj také komodity, ktoré sa u nás nemohli dopestovať kvôli podnebnému pásmu, preto ich obchodníci dovážali. Na jednej strane to bol prínos, na druhej sa im to vyčítalo. Košičania uprednostňovali niektoré zahraničné výrobky, najmä módne a priamo si ich objednávali ak boli solventní, ak nie, kupovali ich od podomových obchodníkov za nižšie ceny. Tento ich "nevlastenecký" postoj kritizovala miestna i regionálna tlač. Na tému podpory domáceho priemyslu a remesiel sa poriadali besedy, prednášky, až vzniklo hnutie na jeho ochranu a zakladali sa spolky. Napr. v Košiciach a v Prešove vznikol vysokoškolský spolok "Závery" a zakladali sa organizácie Uhorského spolku na ochranu priemyslu. Ministerstvo obchodu nariadilo ochranu priemyslu najrôznejšími formami a prostriedkami, objednávkami u domácich remeselníkov. Týkalo sa to aj ostatných ministerstiev aby dali takéto pokyny svojim podriadeným rezortom, lenže ministerstvá to nedodržiavali. Do budapeštianskeho remeselníckeho kasína zvolali v r. 1887 zástupcov úradov, štátnej správy a samosprávy miest, obchodníkov, úradov a spolkov na prednášku o uhorskom priemysle a o finančnej hodnote dovezeného tovaru z cudziny. Predniesol ju poslanec parlamentu Peter Dobránecký: "Slabý rozvoj uhorského priemyslu je v nevlasteneckom kozmopolitizme obchodníkov a nedôvere domácich remeselníkov vo vlastné sily" - vyhlásil Dobránecký a poukázal na nevyhnutnosť rozvíjania obchodného ducha aj na vidieku a na priemyselné podnikanie v takých odvetviach, ktorých výrobky sa do Uhorska importujú.

Mestská kampaň

Po stretnutí s Dobraneckým a podľa pokynov ministerstva začal aj košický magistrát mestskú kampaň proti podomovým obchodníkom, ponúkajúcu zahraničný tovar. Zakázal predaj pod bránami domov, občanov mesta vyzýval prostredníctvom tlače k odmietaniu cudzieho tovaru, zdôrazňujúce, že: "Obchod a remeslo sú základné zložky blahobytu a rozvoja mesta a spotrebitelia by si mali vziať za svoje, že uhorské priemyselné a remeselné výrobky vysoko prekračujú hodnotu lacného zahraničného tovaru, čo sa potvrdilo aj na výstavách, kde boli odmenené medailami."

Kampaň prebiehala sústavne niekoľko rokov. Košické mestské zastupiteľstvo v roku 1905 zriadilo osobitnú komisiu pre zakladanie nových priemyselných závodoch. Pri tunajšej filiálke Uhorského spolku na ochranu priemyslu založili pobočku Tulipánového zväzu na ochranu priemyslu (1906). V jeho programe bolo založenie veľkej dielne na výrobu dámskej konfekcie. V roku 1907 tento spolok zriadil kožiarsku dielňu a plánoval osobitné kurzy pre domácu výrobu hračiek. O dva roky Tulipánový spolok upadal do nečinnosti, nakoľko celé hnutie bolo založené na spoločenskej aktivite žien a košickej aristokracie z ich radov, ale chýbali odborné a organizačné skúsenosti. Napokon plány a realita sa rozchádzali, čo sa ukázalo aj na zvyšovaní dovozu rakúskeho tovaru do celého Uhorska.

Pritom do praxe sa už dostali zákony o štátnej podpore priemyslu, úľavách daní, nákupe strojov pre dielne, len aby sa získala hospodárska samostatnosť Uhorska vo vzťahu k Rakúsku. Tu predávali rakúsky pletený tovar, taký aký vyrábali v Sipossovej továrni, kde zriadil tkáčsku školu (v bývalom cukrovare) a kde boli vzorové pletiarske dielne Spolku remeselného vzdelávania. Tie ponožky a pančušky dodalo Rakúsko namiesto surovín za náš tovar. Z výrobkov tkáčskej dielne pripravili kolekcie na priemyselnú výstavu spojenú s predajom vlnených pančúch, šatiek, spodnej bielizne a záclon. Košickí obchodníci v spolupráci s OPK navrhli miestne výstavy výrobkov tunajších firiem v záujme zvýšenia záujmu o domáci tovar. Uskutočnili sa a splnili svoj cieľ.

Starodávne mestské novosti

Zákaz pre pláteníkov

Obchodníkov so strižným tovarom a farbiarov sa týkajúce rozhodnutie ministerstva obchodu obmedzilo navštevovanie trhov slovenskými pláteníkmi. Môžu chodiť na trhy v miestach, ktoré majú po ceste ich podomového obchodu, ináč iba na tie trhy, na ktoré majú prístup cudzí obchodníci a remeselníci. Obmedzenie bolo podľa pláteníkov zákazom legálneho obchodovania s farbiarmi a obchodníkmi platil od apríla 1889.

Podomový obchod cudzincov

Obchodná a priemyselná komora v Košiciach poslala deviatim župám horného Uhorska obežník o vypovedaní poľských podomových obchodníkov z Halíče (1897). Kým ministerstvo nevydá štatút o podomovom obchodovaní, mali ho mestá regulovať aj u peštianskych agentov a obchodníkov. V Košiciach obmedzili predaj zahraničného a rakúskeho tovaru, lebo ním bol trh zaplavený a vytláčal domácu produkciu.

Redukcia výčapov

V júli r. 1893 rokovalo mestské zastupiteľstvo o redukcii výčapov, o ponechaní a odňatí výčapného práva, ktoré by mali mať 120 majitelia výčapov. Pre priestupky majiteľov Rotha a Csaja ich výčapy zatvorili a ďalšie dva tiež, kým si majitelia Platzer a Balsberger neobnovia živnosť.

Exportovali desať kíl kníh

Dovoz a vývoz tovaru existoval dojakživa a zdolával všetky prekážky a košickí obchodníci importovali napr. v roku 1879 - 80 tovar z najvzdialenejších končín sveta, len aby uspokojili zákazníkov. A neboli to malé množstvá. Za spomenuté dva roky z dovezeného tovaru prevládal koloniálny a južné ovocie, napr. nepražená káva až 250 tisíc kg, 10 tisíc kíl hrozienok, 25 tisíc kíl čierneho korenia, 4 tisíc kíl škorice, 5 tisíc kíl mandlí, 4 500 kíl citrónov a pomarančov. Dovážali ryby, liehoviny najviac zastúpené rumom a šampanským, 120 tisíc kíl petroleja, sanitru. Z tkanín najviac vlnených látok, bavlnených látok a priadze 250 a 1 500 kg, tisíce na stoličky v množstve 2 500 kíl. Kuriózny je údaj množstva pri dovezených knihách, ktorý je uvedený v kilogramoch. Za spomenuté 2 roky doviezli košickí obchodníci 10 tisíc kilogramov (!) kníh pre súkromné osoby aj knižnice. Tento tovar bol na zozname preclievaného košickým colným úradom.

Čo vyvážali košickí obchodníci? Najmenšie množstvo a to desať kíl kníh! Na prvom mieste to bola pšenica - okolo 800 tisíc kíl a do 500 tisíc kíl jačmeňa, potom suroviny, najmä železo a vlna. Žiadané bolo víno, ktorého sa vyvážalo na tisíce litrov.

V roku 1876 kedy sa obchodné zásielky posielali poštou na dobierku podľa údajov pošty košickí obchodníci viac tovaru nakúpili od mimokošických obchodných partnerov (najviac z Rakúska) ako odoslali svojho tovaru. Rozdiel bol takmer 37 tisíc zlatých. Pochopiteľne, zahraničný tovar vo svojich obchodoch predávali, čím porušovali zásady na ochranu domáceho priemyslu.

Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  2. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  3. Tento rok turizmu neprial
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 385
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 13 009
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 232
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 772
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 793
  6. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 5 729
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 5 238
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 807
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 856
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 778

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  2. Vladimír Seman: Zváštne hobby košického župana: Streľba do vlastného kolena
  3. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (3. - 9.12.1921)
  5. Naďa Serafínová: Komentár autora: Zdravotníci, sme s vami
  6. Samuel Ivančák: Hommage à Miroslav Zikmund
  7. Ján Marton: Vízia ministerstva pôdohospodárstva 2035 - oslava víťazného februára 1948.
  8. Marek Strapko: Tak tomuto sa hovorí politicky vyzretý líder!
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 13 707
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 6 741
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 5 997
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 076
  5. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 756
  6. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 746
  7. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 714
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 571
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sanitka prechádza okolo cyklistu s ochranným rúškom na tvári vo Varšave.

Kompletne zaočkovaných je v Poľsku 54 percent populácie.


15 h

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  2. Vladimír Seman: Zváštne hobby košického župana: Streľba do vlastného kolena
  3. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (3. - 9.12.1921)
  5. Naďa Serafínová: Komentár autora: Zdravotníci, sme s vami
  6. Samuel Ivančák: Hommage à Miroslav Zikmund
  7. Ján Marton: Vízia ministerstva pôdohospodárstva 2035 - oslava víťazného februára 1948.
  8. Marek Strapko: Tak tomuto sa hovorí politicky vyzretý líder!
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 13 707
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 6 741
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 5 997
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 076
  5. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 756
  6. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 746
  7. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 714
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 571
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu