mohla pripravovať aj tri týždne a naučiť naspamäť Zákonník práce, jednoducho mu nestačila a miesto toho, aby z neho urobila šaša a rozobrala jeho bludy na šrúbky, nechala si sebe i divákom tlačiť do lebky baklažány. Vrodený komunikačný talent a batéria sociálnych fráz je na Slovensku dosť, aby šarlatán prvej triedy presvedčil národ, že štátna charita je patent na budúcnosť a on je Mesiáš, ktorý nás prevedie cez púšť kapitalizmu do sociálneho raja. Všetko je pritom inak a to, že moderátorov si vyberá trh podľa výzoru, a politikov si vyberajú voliči nie na základe spôsobilosti riadiť štát a rozumieť svetu, ale plynulo a presvedčivo zavádzať, privedie Slovensko skôr-neskôr do neriešiteľných konfliktov, hoci ekonomika šliape ako nikdy a ešte chvíľu bude.
Keďže v mediálnej demokracii je kľúčom do neba a k deleniu koristi, teda k majetku skonfiškovanému tým, čo pracujú, ohlupovanie a masírovanie mozgov, Robert Fico v sobotu vyhlásil "komunikačnú kampaň" Smeru pred 1. májom. Myšlienka osedlať nostalgiu za boľševickými sviatkami sa už uplatnila nedávno pri "roadshow" Fica a spol. s estrádnym programom k MDŽ, kde okrem iného vešali bielizeň. (Ako sa časy menia po novembri ´89 poniektorí verili, že vešať sa budú už len komunisti). Iste, za snahou "priblížiť sa ľudu" cez vyťažovanie spomienok na zašlé výročia, a takto cez mediálnu prezentáciu kampane zveľaďovať popularitu strany, je možno aj postranný úmysel "sociáldemokratizovať" Smer. A vlichotiť sa do priazne eurosocialistov, ktorí tieto tradície, vo forme rôznych majálesov a juniálesov, tiež pestujú. A ako je známe, teraz dakedy by sa mali vrátiť k otázke pozastavenia členstva Smeru v ľavicovej internacionále. To je však len špekulácia. Vôbec nič špekulatívneho však nie je na tvrdení, že napriek masívnej sociálnej rétorike je Ficova strana všetko možné, len nie sociálnou demokraciou. Teda ak berieme ako etalón módne šablóny, podľa ktorých sa dnes socialisti v Európe identifikujú. .
Niežeby to bolo dôležité, avšak akým "ošudným" pozlátkom sú tieto estrádno-varietné kampane, ukázal už cirkus okolo (pred) MDŽ. Robert Fico a spol., ktorí s nápadom oživiť 8. marec (sviatok súdružiek Rózy Luxemburgovej, Kláry Zetkinovej a Nataše Krupskej) prišli, absolútne ignorujú takú korunnú tému sociálnej demokracie, akou je dnes napr. rodová rovnosť a rôzne genderové agendy. Niežeby autorovi tohto textu chýbali, ani náhodou, to všetko považuje za poľutovaniahodný omyl. Len treba vedieť, že také záležitosti, ako napr. kvóty pre ženy v politike, legislatívne regulácie tzv. rovných príležitostí a pod. patria dnes k základnej ideologickej munícii celej euroľavice. Práve týmito postmodernými aktivitami maskujú socialisti celoplošný ústup vo svojich klasických témach ako napr. znárodňovanie, vysoké zdaňovanie, všetka moc odborom, štátna regulácia cien a pod. To sú oblasti, kde už od konca 80.-tych rokov pomaly vypratávajú pole, pretože to jednoducho nefunguje. Tézy, s ktorými dnes Fico prichádza a buduje si nesmrteľnosť na Slovensku, sú najmenej dvadsať rokov spozdené presne tak, ako je spozdený Smer aj v tom, že si vôbec nevšíma "ženskú otázku", ktorá letí ako šláger doby v celej Európe. Ale oslavujú MDŽ lebo sa slávil aj za boľševika. Rovnako "staromódne" sa správa Smer aj v príbuznej agende homosexuálov a registrovaných partnerstiev. Takzvane ľudskoprávne témy, ktorými eurosocialisti vypchávajú ideologické vyprázdnenie po prehre na ekonomickom fronte, idú úplne mimo Smeru, ktorý začína cenami plynu a končí rozdávaním vianočných almužien. Ficovo maximum je, že si dokáže spomenúť na MDŽ. Je to nostalgické a skvelý materiál do "komunikačnej kampane".
Teraz ide Smer do kampane k "Sviatku práce". Prečo nie, veď politiku a obsah sociálnej demokracie zredukoval na problém naplnenia brucha a metabolizmu tráviacich orgánov. To priam kričalo z obrazovky i pri včerajšom telenávrate Fica. Ten naozaj nedokáže hovoriť o ničom inom, len o "zápase za sociálne práva a dôstojné postavenie zamestnanca" a o spôsobe, akým on a vláda niekomu či odniekaľ čosi odoberie a inému to nasype do misky. Totálne vytrhnutý z 21. storočia.
A keby eurosocialisti ešte tušili, že Smer napr. podporil novelu o regulácií cirkví, ktorá zvýšila prah pre registráciu náboženských spoločností, tak Poul Nyrup Rassmusen, Jan Marinus Wiersma i Martin Schulz by korporatívne odpadli. Sociálna demokracia - hahaha. Fico to však má poistené. Kým budúcnosť sveta stále väčšmi formujú debaty so šarmantnými moderátorkami a politicko-reklamné kampane, budeme už len hlúpnuť, hluchnúť a slepnúť. A v tom je životná šanca slovenskej ľavice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
