ekonomike. Hovorca Kremľa Alexander Smirnov úmrtie Jeľcina potvrdil, neuviedol však príčinu ani žiadne ďalšie podrobnosti. Podľa ruských médií, citujúcich nemenované lekárske zdroje, exprezident zomrel na následky zlyhania srdca.
Hoci Jeľcin doviedol Rusko k demokracii, mnohí obyvatelia krajiny si jeho meno budú spájať s prudkým ekonomickým úpadkom. Obdobie jeho vlády bolo poznačené všadeprítomnou korupciou, hospodárskym poklesom a enormnými politickými a spoločenskými problémami. Jeľcin bol prvým demokraticky zvoleným ruským prezidentom. Funkciu šéfa Kremľa zastával v rokoch 1991-99.
Bol kontroverznou osobnosťou. Získal si popularitu vďaka sľubom, že bude bojovať proti korupcii. Napokon sa však ukázal byť neschopný, alebo neochotný, zabrániť vykrádaniu štátneho priemyslu, ktorý sa v chaotických, neprehľadných 90. rokoch minulého storočia dostal do súkromných rúk. Pevne obhajoval slobodu tlače, bol však majstrom v manipulácii s médiami. Zhromaždil na svojom poste toľko politickej moci, koľko bolo možné, aby sa jej napokon vzdal v dramatickom novoročnom prejave na prelome rokov 1999-2000 v prospech súčasného šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Jeľcinovi sa podarilo odvrátiť pokus o puč v auguste 1991 a 25. decembra toho istého roku došlo k pokojnému rozpadu ZSSR. Nebol dôsledným reformátorom a nezaujímal sa príliš o bežné každodenné úlohy vlády. Vinu za problémy krajiny takmer vždy zvaľoval na podriadených. Svoju povesť obhajcu demokracie si poškodil používaním sily pri riešení politických nezhôd, hoci on sám tvrdil, že takéto praktiky sú potrebné, aby sa v krajine udržal poriadok. V októbri 1993 poslal tanky a vojakov proti ozbrojeným prívržencom tvrdej línie v ruskom parlamente po tom, ako vyvolali násilnosti v moskovských uliciach.
V decembri 1994 začal vojnu proti separatistom v odštiepeneckom Čečensku, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí na životoch a ktorá sa skončila koncom roku 1996 odsunom porazenej a poníženej ruskej armády. Vojnový konflikt nič nevyriešil a na jeseň 1999 došlo k obnoveniu bojov v tejto juhoruskej republike.
Počas posledných rokov vo funkcii prezidenta Jeľcina sužovali zdravotné problémy. Pravidelne sa uťahoval do svojej mimomoskovskej rezidencie a niekedy zostával mimo Kremľa aj niekoľko dní či týždňov. Jeľcin presadil trhové reformy, vytvoril súkromný sektor a umožnil prílev zahraničných investícií. V oblasti zahraničnej politiky spečatil nezávislosť bývalých satelitných štátov ZSSR a zaslúžil sa o zlepšenie vzťahov so Západom. Zdráhal sa však výraznejšie zakročiť proti zločinu a korupcii - počínajúc korupciou v jeho administratíve. Ekonomické reformy, ktoré zavádzal, priviedli do chudoby milióny Rusov, ktorým vtedajšia vláda často celé mesiace nevyplácala mzdy a dôchodky. Počas jeho éry príjem na jedného obyvateľa poklesol o približne 75 percent a populácia krajiny sa - predovšetkým kvôli úpadku v zdravotníctve - znížila o viac než dva milióny.
Jeľcin bol majstrom kremeľských intríg a preferoval pohybovanie sa po politickej šachovnici namiesto dôsledného systematického riešenia ekonomických a sociálnych problémov. V rokoch 1998 a 1999 odvolal štyrikrát celú vládu. V lete 1998 sa ruská ekonomika dostala do hlbokého úpadku, Jeľcin sa však len zriedka vyjadroval k problémom a nikdy neprišiel s plánmi na ich riešenie. V oblasti zahraničnej politiky sa usiloval o udržanie Ruska v polohe niekdajšej superveľmoci. Vyzýval na "multipolárny svet" ako spôsob vyrovnania rovnováhy voči narastajúcemu vplyvu Spojených štátov.
Reakcie
Moskva/Berlín/Brusel (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin včera vyjadril hlbokú sústrasť manželke svojho zosnulého predchodcu Naine Jeľcinovej. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že zosnulý ruský exprezident bol bojovníkom za demokraciu a slobodu a skutočným priateľom Nemecka. Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl označil Jeľcina za "veľkého štátnika", ktorého "zásluhy na upevňovaní rusko-nemeckých vzťahov a svetového mieru nemožno podceňovať". Kohl podľa vlastných slov považoval Jeľcina za svojho osobného priateľa. Podľa britského premiéra Tonyho Blaira bol Jeľcin "pozoruhodným človekom, ktorý chápal dôležitosť demokratických a hospodárskych reforiem, obhajoval tieto reformy a zohrával mimoriadne dôležitú úlohu v kľúčovom období ruskej histórie". Podľa predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa sa na Jeľcina bude spomínať ako na politika, ktorý zabránil "štátnemu prevratu zameranému na znovunastolenie diktátorského režimu v Rusku".
S predstaviteľmi SR sa stretol dvakrát
Bratislava (TASR) - Bývalý ruský prezident Boris Jeľcin sa podľa dostupných
informácií stretol s najvyššími slovenskými predstaviteľmi oficiálne dvakrát.
Po prvý raz 26. augusta 1993 v Bratislave, keď prezident SR Michal Kováč a ruský prezident Boris Jeľcin podpísali Zmluvu o priateľských vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Ruský prezident sa stretol aj s premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom.
Druhé stretnutie prezidenta Jeľcina a predstaviteľov SR sa uskutočnilo o necelých päť rokov neskôr, počas pobytu vládnej delegácie na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom v Ruskej federácii. Hostia zo Slovenska rokovali v dňoch 27. - 28. mája 1998 s najvyššími ruskými predstaviteľmi - prezidentom Borisom Jeľcinom, premiérom Sergejom Kirijenkom a predsedom ruskej Štátnej dumy Gennadijom Selezňovom. Rokovania sa týkali vzájomnej spolupráce oboch krajín s dôrazom na hospodárstvo. Jeľcin vyjadril podporu Vladimírovi Mečiarovi v nasledujúcich voľbách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
