zasadnutím sa vybralo na cestu po "uhorskej vlasti" jeho cisárske a kráľovské veličenstvo a kráľovský námestník cisára v Uhorsku, arciknieža Štefan. Jeho šesťtýždňové putovanie bolo veľmi starostlivo a detailne pripravené už v máji 1847 a zverejnené v tlači.
Začalo sa v Budíne 31. augusta a skončilo tiež v Budíne 12. októbra. Návšteva Košíc bola naplánovaná na 4. septembra, kde sa mal arciknieža stretnúť s predstaviteľmi župy, miest a obcí a v Košiciach aj prenocovať. Priebeh tejto vizitácie Košíc sme v tlači nenašli, ale v Slovenských národných novinách z 24. septembra 1847 bola krátka správa o jeho príchode na hranice Zemplínskej župy 6. septembra. Podľa popisu to malo byť v mieste, kde je hraničný kameň župy ešte aj teraz a to na ľavej strane pri ceste, keď sa zíde autom z Dargova smerom na obec Dargov (na druhej strane cesty je reštaurácia a parkovisko). Po krátkej zastávke a stretnutí s najvyššími predstaviteľmi Zemplínskej župy sa odobral sprievod na kočoch a koňoch do pamätných Rozhanoviec, kde sa konalo oficiálne stretnutie a prijatie aj richtárov obcí v špeciálne pripravených stanoch. Obed už muselo arciknieža stihnúť v Trebišove v kaštieli grófky Etely Szapáry, vdovy Karola Andrássyho. Večera na neho čakala v Sárospataku. Arciknieža muselo mať dobrú fyzickú kondíciu, aby zvládol celých šesť týždňov deň čo deň takto naplneným programom. Čo by však neurobil, aby ako píšu Slovenské národné noviny: "po uhorskej vlasti dokola chodiac, vďaku poklony a prajné túžby, ktorými ho úcta, láska a dôvera národa čaká, prijímal."
Protokol cisárskeho dvora vo Viedni bol naplnený úctou voči cisárovým podriadeným a pre zaujímavosť uverejňujeme v skrátenej verzii pozvánku na zasadnutie všeobecného snemu. Bola uverejňovaná v niekoľkomesačnom predstihu kvôli informovaniu verejnosti a vzbudeniu dojmu u nej, aký starostlivý je cisár. Tých, ktorým je pozvánka určená, oslovuje: "Opatrní, Zaslúžilí, milí Verní." V jej texte sa píše: "Uzavreli sme, aby sme sa o rozličných vážnych zákonných poriadkoch, ktoré k pozdvihnutiu a rozmnoženiu šťastia a dobrobytu krajiny potrebné sú, podľa našej otcovskej starostlivosti sa so stavmi Uhorska a spojených čiastok poradiť mohli - všeobecný snem na 7. listopad (november) tohto roku 1847 ako na 24. nedeľu po Svätom Duchu v našom slobodnom kráľovskom meste Prešporku ustanoviť a oznámiť, a tento s božou milosťou vo vlastnej osobe otvoril."
Ďalej sa v pozvánke "prísno rozkazuje a milostivo nakladá," aby sa na snem vyslali dvaja zástupcovia, mierumilovní muži, ktorí sa s ostatnými pánmi prelátmi, krajinskými barónmi a zemianstvom - Uhorskými stavmi - poradia a náležite rozvážia o milostivých úmysloch Ferdinanda I., cisára rakúskeho, kráľa Uhorského a Českého. "Vaša starosť bude, aby sa spomenutí dvaja vyslanci v určený deň nevyhnutne a určite dostavili, pod pokutou zákonom uloženou. Zostávame vám našou cisárskou a kráľovskou milosťou naklonení."
Pozvánka bola adresovaná richtárom, mešťanostom, prísažným a radcom, milým a verným slobodných kráľovských miest.
Vráťme sa k ceste arcikniežaťa Štefana. Tak, ako starostlivo a presne bola plánovaná, ju absolvoval a výsledkom bola spokojnosť so stavom v uhorskej vlasti. Aj keď sa na všeobecnom krajinskom sneme ukázalo, že krajinu sužuje nespokojnosť ľudí, neúroda, bieda a hlad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
