Korzár logo Korzár
Pondelok, 29. november, 2021 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Život slovenského furmana v Uhorsku

Platili suché i mokré mýto, museli kúpiť párača čriev, špajzu aj kuchyňu vozili so sebou aj za hraniceV článku "Aké boli a kam viedli naše cesty" z

Platili suché i mokré mýto, museli kúpiť párača čriev, špajzu aj kuchyňu vozili so sebou aj za hranice

V článku "Aké boli a kam viedli naše cesty" z 12. apríla 2007 kde sme písali o význame ciest pre spore v krajine a obchod, sme uviedli, že o kamenisté a štrkopieskové cesty sa starali mestá aj zemepáni z mýta, kotér sa na nich vyberalo. Mýto bol poplatok za prevážaný tovar a prechod osôb i dobytka, vyberaný na stanovených miestach na cestách, mostoch, pri brodoch riek a bol presne určený. Väčšinou to boli 1 - 2 percentá hodnoty prevážaného tovaru. Majiteľ mýta bol povinný udržiavať cesty (mosty atď.) a súčasne mohol trestne stíhať každého, kto ho obišiel.

Mýto - jedno z najstarších práv

V tomto článku vám chcem priblížiť cestné, prípadne prievoznícke mýto a život povozníka, ale treba sa zmieniť všeobecne o mýte. Tento poplatok - mýto - ako sme spomenuli, bolo jedným z najstarších tzv. menších regálnych práv, z ktorých celý príjem patril pôvodne panovníkovi. Mýto ako kráľovské regálne právo sa spomína prvý krát v zákonníku Ladislava I (1077 - 1095), ale už za kráľa Kolomana (1095 - 1116) tretina z neho patrila komitátnym županom a desatina biskupom. Najstaršie mýto bolo trhové, z ktorého sa vyvinulo celokrajinské (celouhorské) alebo miestne cestné a prechodové. V roku 1553 bola táto výsada mešťanov slobodných kráľovských miest aj zákonne petrifikovaná. Šľachta bola zákonne oslobodená od platenia mýta potvrdením tzv. zlatej buly z roku 1351. V 15. storočí boli od tohto poplatku oslobodení na základe Krajinských zákonov aj kňazi, profesori, učitelia a študenti.

Počet mýtnych staníc a zneužívanie tohto regálneho práva - napr. takzvaného suchého mýta, ktoré malo čisto koristnícky charakter a o ktorom sa zmienime neskoršie boli vážnou prekážkou rozvoja obchodu a slobody pohybu. Preto už od 13. storočia dochádzalo k jeho úpravám v jednotlivých komitátoch a zákonným upravením v clokrajinskom meradle.

Poddaní platili za všetok

Bola stanovená výška poplatkov, čo malo zabrániť aj svojvoľnému zriaďovaniu, aj uzurpovaniu tohto regálneho práva. Na určených miestach bola výška mýta stanovená privilégiom, stoličnou alebo zákonnou úpravou. Majiteľ mýta bol povinný udržiavať cesty, mosty a iné miesta, súčasne mohol trestne stíhať každého, kto sa vyhýbal plateniu mýta. Platením mýta bolo najviac zaťažené poddanské obyvateľstvo, pre ktoré uhorské zákonodarstvo povoľovalo len obmedzené oslobodenia. Najstaršie z nich z roku 1351 oslobodzovalo poddaných od platenia mýta len pri prevážaní mladuchy a sobášneho sprievodu. Podľa zákonného článku zo 17. a 18. storočia boli oslobodení v tom prípade, ak viezli do mlyna obilie, alebo z mlyna zomletú múku, víno, obilie a iné produkty pre zemepána, keď išli na krajinské práce alebo viezli vojenské potreby. Osobitným druhom mýta bolo tzv. právo prevozu na pltiach, lodiach a iných prepravných prostriedkoch, ktoré malo osobitné predpisy.

Mýtnych staníc bolo veľa a poplatky neboli veľké - predstavovali jedno - dve percentá z hodnoty prevážaného tovaru, zemepáni mali z nich každý rok veľký zisk. Na niektorých panstvách na východnom Slovensku to bolo v 16. storočí až päťsto zlatých.

Tržné mýto, tzv. stojné

Mestá, a to nevynímajúc často ani zemepanské, vyberali počas konania týždenných trhov a jarmokov tzv. tržné mýto, ktoré sa platilo od miesta predaja tovaru, tzv. stojné. Levoča, Košice, Spišská N. Ves, Bardejov na ňom zarobili. Poddanské miestečka sa museli o tento zisk deliť so svojimi zemepánmi. Vyberanie mýta zaniklo pri zrušení poddanstva r. 1848 spolu so zánikom feudálneho vlastíctva pôdy, od ktorého bolo závislé. Mestá však vyberali tržné poplatky, síce nízke, ale aj naďalej a aj dnes ich platia trhovníci za miesto na trhu. Ako pozostatok mýta sú názvy obcí napr. Mýtna v okrese Lučenca, Mýtne Ludany (pri Leviciach), ulíc - Suché mýto (v Bratislave).

Suché a mokré mýto

Po cestách prevážali náklady a tovar povozníci - furmani (podrobne sme o nich písali v článku Ide furman dolinou... 8. marca 2006) a platil mýto. Povozníctvo bolo od 13. storočia aj zárobkovou činnosťou pre poddaných sedliakov - napr. v Moldave n/Bodvou, aj mešťanov a od polovice 13. storočia bola táto činnosť napojená na činnosť mestských kupcov a na remeselnícku výrobu pre predaj na týždenných aj výročných trhoch nielen v blízkych ale aj vo vzdialenejších mestách a v zahraničí. Na východnom Slovensku bola intenzívne povozníctvo na trase Košice - Branisko - Spiš. Z tranzitných trás Košice - Krakow. Náklady a tovar dovážali do prístavov, odkiaľ sa plavili loďou po riekach Poprad a Dunajec. Na prevoz do prístavov si kupci najímali povozníkov. Zo Zemplína vzali furmani na vozoch tovar do Poľska, Ruska, Pruska, Sliezska, na Moravu, do Čiech a Rakúska a boli veľmi vyhľadávaní pre spoľahlivosť a pre konský, nie volský záprah. Bola to rýchlosť, ktorej sa dnes môžeme zasmiať - štyri, niekedy dva kilometre za hodinu, podľa terénu a počasia.

Na jednotlivých trasách boli mýtne stanice, kde podľa zákona z roku 1556 boli platené dva druhy mýta: cestné a mostné (telónia) a nautaprievoznícke. Podľa zákonného článku z roku 1723 tzv. suché mýta boli na takých miestach, kde nebolo ani vôd, ani mostov, kde je cesta dobrá od prírody, nepotrebuje opravu, čiže nie sú na ňu žiadne náklady. Také mýta sú bez úžitku a treba ich zrušiť, k čomu aj došlo, ako sme už spomínali. Prax bola iná, a dozvedáme sa so nej od Jána Čaploviča (1780 - 1847) z jeho knižiek "Etnografia Slovákov v Uhorsku". Aj napriek zrušeniu tzv. suchého mýta mal majiteľ mýta vlastné hodnotenie stavu cesty a mýto musel furman zaplatiť. Nedostal zaň nič a nemohol nahradiť peniaze žiadnou naturáliou. Oproti tomu tzv. mnohé mýta boli tie, kde sa dalo ich platičom vypiť víno, za ktoré zaplatili namiesto poplatku za fľašku vína, ktorej cena bola oveľa vyššia ako mýto. Z odbytu vína, ktoré mal mýtnik ako oslobodenie za občasnú opravu cesty, dobre prosperoval. Víno bolo poriadne riedené, zelenkavo-žltou farbou a volali ho červený ocot. Druhá sorta vína žltej farby bola hustá a mútna. Čaplovič píše: "Keby žaba sedela vo fľaši, tak by si ju vo víne nedovidel. Týmto vínom sa utíši hlad aj smäd, lebo je také husté. Takéto víno mení často farbu ako chameleón." Sedliaci volali tieto vína "párače čriev", no mlčky zaplatia, pred mýtnikom s prižmúrenými očami vypijú hlt tohto párača, odpľujú si a so zaslzenými očami idú ďalej.

Čo furmani jedli

Na cestu pre svoje vidiecke pochôdzky sa furmani dôkladne a pritom hospodárne pripravili. Párača čriev si pre každý prípad nechali, ináč sa krčmám a hostinstvom vyhýbali pokiaľ išlo o jedlo. Večerali v poli pri ohni, keď sa kone pásli a spali pod holým nebom. Jedli, keď sa im chcelo, lebo základ - kyslá kapusta - bola stále poruke i suché cesto - mrvenica, ktorej mali do zásoby aj na mesiac, v plechovom hrnci mali zápražku. Na plechovej panvici sa uvarí voda, dá sa do nej trochu zápražky, za hrsť múky, sušené strúhané cesto a polievka - mrvenica bola hotová. Mrvenicu a kapustu striedali s lokšami. Trhali z nich kúsky a hádzali do vriacej vody, vybrali a jedli s bryndzou alebo maslom. V lete si brávali na cesty drevenú nádobu - ľahvicu - s kyslým mliekom, cmarom alebo srvátkou a pili ju, kým sa neminula. Jeden - dva pecne chleba, slanina, ovocie, boli súčasťou zásob, ktoré vydržali najdlhšie. Také boli zvyklosti východoslovenských a stredoslovenských furmanov, lebo boli šetrní a nechceli zbytočne utrácať za nocľah v normálnych hostincoch, ako furmani prešporskí (bratislavskí) a viedenskí, ktorý zase na seba nešetrili a využili služby hostincov aj vozární. Veď aj dnešní vodiči kamiónov - nasledovníci niekdajších povozníkov či furmanov - nie sú všetci rovnakí a ich práca nie je dobrodružstvom, ale živobytie.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dávajú osemročnú záruku. Batérie vyvíjajú už desať rokov
  2. Proxenta oficiálne potvrdila záujem o ďalšie investície na Kube
  3. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom
  4. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  5. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  6. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  7. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  8. Získaj náskok pred štartom
  9. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  10. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  1. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  2. Compliance – who should be responsible?
  3. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  4. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  5. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  6. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  7. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  8. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  9. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  10. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 404
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 656
  3. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 403
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 067
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 141
  6. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 676
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 414
  8. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 300
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 871
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 818

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Je žiarenie z mikrovlnnej rúry škodlivé? Alebo je to mýtus?
  2. Miro Jankes: Novembrové obrázky
  3. Martin Greguš: Igor Matovič - stena oka hurikánu...
  4. Martin Greguš: V akom stave sú dopravné komunikácie v Bratislave? Aký je Váš názor?
  5. Ladislav Boršoš: Spejbl a Hurvínek…
  6. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #26 - Pol roka a prvý kilometer
  7. Jiří Ščobák: Trading: Když už chcete rychle a spekulativně obchodovat, věnujte se oblasti, které rozumíte
  8. Jaroslav Polaček: Pamätáte si ešte na modré tabuľky? Ja už ani nie!
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 468
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 333
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 535
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 467
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 739
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 161
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 663
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 039
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Je žiarenie z mikrovlnnej rúry škodlivé? Alebo je to mýtus?
  2. Miro Jankes: Novembrové obrázky
  3. Martin Greguš: Igor Matovič - stena oka hurikánu...
  4. Martin Greguš: V akom stave sú dopravné komunikácie v Bratislave? Aký je Váš názor?
  5. Ladislav Boršoš: Spejbl a Hurvínek…
  6. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #26 - Pol roka a prvý kilometer
  7. Jiří Ščobák: Trading: Když už chcete rychle a spekulativně obchodovat, věnujte se oblasti, které rozumíte
  8. Jaroslav Polaček: Pamätáte si ešte na modré tabuľky? Ja už ani nie!
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 468
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 333
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 535
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 467
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 739
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 161
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 663
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 039
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu