prominentných domácich a zahraničných predstaviteľov na moskovskom Novodevičom cintoríne.
Na pohrebných obradoch, ktoré prenášali v priamom prenose všetky ruské televízne kanály, sa zúčastnili viac ako dve desiatky pravoslávnych duchovných pod vedením metropolitu Juvenalija. Jeľcinova vdova Naina sa so zosnulým manželom rozlúčila posledným bozkom a modlitbou. Truhlu potom za zvukov ruskej hymny a delových sálv uložili do zeme. "Celá dramatická história 20. storočia sa odrazila v Borisovi Nikolajevičovi," uviedol v liste, prečítanom na pohrebe, ruský pravoslávny patriarcha Alexij II., ktorý sa rozlúčky nezúčastnil kvôli chorobe. "Ako silná osobnosť vzal na seba osud krajiny v ťažkej a nebezpečnej dobe radikálnej zmeny."
Jeľcina pochovali na prominentnom Novodevičom cintoríne popri významných osobnostiach ruského kultúrneho života, o čo žiadala jeho rodina. Symbolizuje to rozchod Ruska s komunistickou minulosťou, keďže lídrov Kremľa doteraz tradične pochovávali na Červenom námestí. V Chráme Krista Spasiteľa sa predtým konali dlhé smútočné obrady podľa ruského pravoslávneho rítu, ktoré vysielala v priamom prenose ruská televízia. Prevozu rakvy na cintorín sa na moskovských uliciach prizerali stovky ľudí.
Sústrasť Jeľcinovým príbuzným prišli vyjadriť bývalí americkí prezidenti Bill Clinton a George Bush, posledný sovietsky líder Michail Gorbačov, bývalý britský premiér John Major a ruský prezident Vladimir Putin. Slovensko na rozlúčke zastupoval minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Mnohí zo smútiacich uviedli, že obdivujú Jeľcina za jeho zásluhy o pád komunizmu a posun krajiny smerom k pluralizmu. Obávajú sa zároveň, že jeho nástupca Vladimir Putin tento pozitívny proces zvráti. "Prišla som sem vzdať úctu Borisovi Nikolajevičovi za všetko, čo nám dal: slobodu a príležitosť vlastného realizovania sa," povedala 73-ročná Svetlana Zamišlajevová. Ako však dodala, v súčasnom Rusku "nastal určitý ústup od slobody tlače, od spravodlivých volieb, od všetkých druhov slobody".
"Politický kurz, ktorý nastavil, sa dnes rozpadáva," konštatoval Nikita Belych, líder liberálneho Zväzu pravicových síl - strany, ktorá je za Putinovej vlády čoraz viac odsúvaná do úzadia. Ako uviedol, keď Jeľcin na prelome rokov 1999-2000 rezignoval z funkcie a odovzdal moc Putinovi, možno očakával, že jeho nástupca bude pokračovať v politike, ktorú naštartoval. "Všetci robíme chyby," povedal Belych pred Chrámom Krista Spasiteľa.
Komunistickí poslanci medzitým vyjadrili nevôľu nad prispením Jeľcina k pádu niekdajšieho ZSSR. Odmietli vstať a uctiť si zosnulého bývalého lídra minútou ticha, vyhlásenou na začiatku včerajšieho zasadania dolnej komory parlamentu. "Nikdy nevzdáme poctu ničiteľovi vlasti," citovala komunistického poslanca Viktora Iľuchina tlačová agentúra RIA-Novosti.
Jeľcin je pre Rusov kontroverznou osobnosťou. Mnohí ho oceňujú ako otca demokracie. Iní ho však odsudzujú za to, že Rusko za jeho vlády stratilo pozíciu superveľmoci, ako aj za reformy, ktoré priviedli mnohých obyvateľov do chudoby, pričom štátny majetok sa dostal do rúk úzkej skupiny veľkopodnikateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
