si, že by títo ľudia mali zápasiť napr. s nulovým rastom HDP či 10-percentným deficitom ako v Maďarsku - to by sme dopadli.) Z tohto hľadiska je všetko, čo sa včera stalo a čo sme počuli, takpovediac malina a celkom v poriadku. Treba sa len dobre modliť, aby Fico nikdy nemal väčšie starosti ako "narastajúci počet nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich údajov (...) vo viacerých slovenských médiách (...)".
Táto veta je už výňatok z včerajšieho vyhlásenia vlády, ktorý sa dá chápať ako výstrel z Aurory naznačujúci symbolický prechod od tichej k otvorenej vojne proti médiám - najmä tlačovým. Pre správne nastavenie kontextu treba povedať, že na rozdiel, napríklad, od cesty do Líbye, nejde o nič extra mimoriadne v demokraciách. Politici najmä vládnych strán zvyknú explodovať týmto spôsobom asi tak v každom druhom štáte. Momentálne je v regulárnej vojne s novinami i televíziami napríklad Čech Topolánek, pred ním bol aj Paroubek a ešte pred ním Zeman nazýval novinárov zásadne iba "žumpa", "hnoj" a podobne. Ešte tvrdšie sa majú veci v Poľsku, kde sú bratia Kaczynskí vo vojne s väčšinou médií od prvého dňa nástupu k moci. A dalo by sa písať o Berlusconim v Taliansku, a tak ďalej. Takže nič prevratné ani špecificky slovenské či "ficovské". Špecifiká a skryté vnady Fica sú inde.
Takisto "gros" včerajšej práce slovenskej vlády, návrh na sprísnenie tzv. práva na odpoveď v tlačovom zákone, je - ako námet - obohraná platňa. Pocity politikov, že nemajú v médiách priestor na reakcie v situáciách, keď boli (akože podľa seba) osočení či poškodení, sú nielen chronické, ale treba uznať, že čiastočne aj oprávnené. Problém, ktorý presahuje mentálne kapacity Fica a jeho pravej ruky Maďariča, je, že - nič sa s tým nedá robiť. Ani na Slovensku, ani nikde inde. Z jednoduchého dôvodu: Zavedenie práva na okamžitú reakciu sa nedá priznať len politikom. A rozšírenie na všetkých by v praxi znamenalo, že elektronické médiá by museli natiahnuť každé spravodajstvo aspoň o 10 minút a noviny by museli rozšíriť svoje denné vydania aspoň o štyri strany. Tak by to veru dopadlo, keby každý, kto si zmyslí, že mu bolo ublížené, mal automatický nárok na odpoveď bez redakčného filtra. Preto existujú na svete súdy a inštitút občiansko-právneho konania, aby tí, ktorým bolo naozaj ublížené (alebo majú pocit), sa mohli domáhať satisfakcie.
Áno, je svätá pravda, že "na súde to trvá celé roky (resp. zvykne - pozn. autora) a ak po piatich rokoch vyjde nejaká oprava, tak je vám to nanič v aktívnom politickom živote". Bohužiaľ, pán Fico. Asi vás to prekvapí, ale svet nie je dokonalý a nefunguje vôbec ideálne. Príznačné a smutné je, že ako bývalý advokát pred ľudskoprávnym súdom v Štrasburgu nikto nevie lepšie ako práve Judr. Robert Fico, ako dlho musia čakať na zadosťučinenie napr. občania, ktorých poškodil štát či jeho justičný systém. Sú aj prípady, že desať - pätnásť rokov. Veru tak. Politik-premiér Fico však vidí iba seba a svoje domnelé ujmy, ktoré chce naprávať nástrojmi moci, čo mu občania zverili.
U mentálneho komunistu nedokáže prekvapiť, že trpí rovnakou halucináciou, do akej padli pred ním už mnohí normálnejší politici. Isteže je možné, či dokonca isté, že veľa novinárov nemôže vystáť jeho, Smer či celú túto vládu. Presne tak, ako iní, či azda aj tí istí, nedokázali zniesť ani Dzurindu či predtým ešte viacerí Mečiara. Jediný a univerzálny liek proti tomu je v slobodnom svete pluralita médií. Ak je nejaká vláda a nejaký premiér iba trochu v poriadku, neexistuje, aby to nenašlo odozvu. Fixná idea Fica a spol., že novinári sú "en bloc" zaujatí proti práve jeho vláde a Smeru, je absurdná až zvrátená pre každého, kto si aspoň matne pamätá, čo tu bolo za Dzurindu. O vrcholnej miere dezorientácie a hlúposti tohto premiéra svedčí veta, že "z niektorých médií sa stala opozícia vlády, ČO JE V EURÓPE OJEDINELÝ ÚKAZ". No - temer všade v Európe je totálne bežné, že noviny (v USA aj televízie) sa vymedzujú k vládam podľa svojej svetonázorovej orientácie. Slovensko je práveže mimoriadne v tom, že stranícke médiá ani nemá. Iná vec je, že na Slovensku nie je ľavicový denník, ako všade inde. Nech si ho Fico založí - žiadny problém. Za minulý rok vykázal Smer zisk 54 miliónov Sk...
Neexistuje politik na svete, ktorý by si myslel, že médiá sú voči nemu objektívne a spravodlivé. Ale len tí, ktorí majú vo svojom mentálnom koreni sklon k autoritatívnemu výkonu moci, navrhujú čas od času riešiť svoj komplex reguláciou cez zákony. Keďže sa s Ficom nejaký piatok už poznáme, zase nič senzačné. Premiér vyhlásil vojnu, ktorú tak prehrá, že len zafičí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
