mohli panovať určité pochybnosti.
Autor tohto textu nečítal ani obžalobu, ani obhajobu, ani zdôvodnenie senátu. Takže zmätené pocity môžu byť aj z neinformovanosti či nepochopenia súvislostí, ale nevie si pomôcť. Je isté, že Majský "kúpil" Horizont a BMG cez nastrčené firmy od Fruniho preto, aby sa ulakomil na tie zvyšky mrciny skrachovanej spoločnosti. Verzii obhajoby, že chcel iba získať pred voľbami prístup k zoznamu politikov, ktorí tam mali vklady, by neuverila ani hovorkyňa vlády.
Nie je však celkom jasné, koho Majský, resp. Pachinger s Brtvom, podviedli a čím. Sám sudca vyhlásil, že priamych dôkazov niet, sú len nepriame napr. nahrávka slávneho telefonátu, v ktorom sa ako kľúčová vyťahuje veta, že "tvoje už neni nič". No nahrávka zaiste dokazuje, že Majský stál v pozadí celej transakcie, avšak nie to, že musela byť podvodom. Totiž tá pohľadávka, ktorou akože zaplatil Frunimu, je síce dnes už naozaj nevymožiteľná, ale kedysi dávno bola predmetom množstva súdnych sporov. A správy z každého pojednávania začínali tým, že ak bude uznaná, môže zruinovať verejné financie. Išlo o akúsi zmluvu na telefónne zoznamy, ktorú štátne telekomunikácie uzavreli kedysi v roku 1992 a neplnili. A úroky nabiehali do neba tak, že požadovaná suma po rokoch vyskočila nad 100 miliárd Sk. Pričom od pôvodnej firmy, ktorá zmluvu s bývalými štátnymi telekomunikáciami na telefónne zoznamy uzavrela, sa pohľadávka dostala cez niekoľko subjektov až k Majskému. Pochybnosť je tá, že ak Majský Fruniho "uviedol do omylu a spôsobil tak na jeho majetku škodu" (trestný čin podvodu) tým, že mu dal bezcenný papier za jeho excelentne prosperujúcu firmu, tak prečo nie sú stíhaní všetci, čo dovtedy s touto pohľadávkou obchodovali?
Iste, Majský možno "uviedol do omylu" Fruniho tým, že mu povedal, že má sľub (od Mečiara), že po zmene vlády štát pohľadávku uzná... To sú špekulácie. Avšak podvod nevidieť najmä preto, lebo optikou Fruniho má biznis veľmi racionálne jadro. On predsa nepredával nejaký 800-miliónový majetok, ale 16-miliardový dlh! To je suma, ktorú požadujú "poškodení" klienti za nevyplatené vklady. Fruni išiel do biznisu s "ideou", že za korunu a dubióznu pohľadávku sa zbaví celého podniku a klientov bude vyplácať "investor": "Spoločnosť som predal a situáciu musí riešiť nový majiteľ. Klienti sa musia obracať na neho," vyhlásil Fruni v rozhovore pre SME vo februári 2002, pár dní po zatvorení pobočiek. Fruni netúžil po ničom inom, len mať v ruke zmluvy (ktoré pýtal v nahrávke), aby sa mohol vrátiť na Slovensko... Podviedol Majský vkladateľov? Tých 16 miliárd, ktoré sa hľadajú, sa vyparilo dávno pred Majským. Len pre poctivosť príbehu: Ešte v januári 2002 ovládali Horizont, AGW a Drukos takmer 40-percentný podiel na trhu reklamy....
Nepresvedčivé je aj "založenie zločineckej skupiny", z čoho boli obžalovaní tiež uznaní vinnými. Keď asi pred 3 rokmi vypukla roztržka medzi KDH a SDKÚ práve o tento paragraf, či má zostať v novele TZ, a hrozil preto rozpad koalície, autor tohto textu sa postavil jednoznačne na stranu Lipšica, lebo videl zmysel a význam paragrafu. Avšak pre iné typy deliktov, hoci Vladimír Palko už vtedy argumentoval, že ak SDKÚ zablokuje "založenie zločineckej skupiny", tak nebude o čo oprieť ďalšie stíhanie Majského... Hm, hm.
Problém nie je s tým, že by tých 12 rokov vyzeralo byť na Majského priveľa (tých 11 je však na Pachingera a Brtvu dosť a nezrozumiteľné je sprísnenie oproti návrhu prokurátora z prvej do tretej nápravnej skupiny). Fakt je ten, že v Majského podnikateľskej histórii sú omnoho horšie veci, ako nedotiahnutý tunel na zdochline BMG a Horizontu. Cesty spravodlivosti sú kľukaté dá sa povedať bez výhrady vo svedomí... Problém je v tom, že výmery na najvyššej hranici trestnej sadzby zvykne demokratická justícia rozdávať pri takpovediac nepriestrelnom dôkazovom stave, keď neexistuje pochybnosť. Spoločenskú frustráciu z toho, že majetok sa na Slovensku delil nespravodlivo, že sa kradlo a podvádzalo, nenapraví jeden rituálny rozsudok. To je ilúzia. Exemplárny trest pre symbol nečestného podnikania totiž len milosrdne zaťahuje oponu nad zodpovednosťou napr. tých zlodejov a politikov, ktorí rozkradli resp. asistovali vybieleniu štátnych bánk, odkiaľ zmizlo 100 miliárd a jediný rozdiel oproti Horizontu je v tom, že boli "strážené" bankovým dohľadom a kryté ochranou vkladov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
