metódy a opatrenia, ktoré by mohli odvrátiť klimatickú katastrofu v podobe prílišného nárastu priemernej teploty na Zemi. O čo sa však má oprieť dlhodobá predikcia vývoja klímy na našej planéte? Vedci sa zhodujú na tom, že veľa užitočných informácií vieme získať z podrobného štúdia histórie klímy na dvoch našich najbližších planetárnych susedoch, na Venuši a na Marse. Obežná dráha Zeme okolo Slnka sa nachádza medzi obežnou dráhou Venuše (tá je bližšie k Slnku ako dráha našej Zeme) a obežnou dráhou Marsu. Je pritom pozoruhodné, že klíma na oboch našich planetárnych susedoch je naprosto odlišná od klímy na Zemi. Trochu nadnesene možno povedať, že obe spomenuté planéty boli takpovediac zdevastované klimatickými katastrofami. Venuša je oblačné peklo, zatiaľ čo Mars je chladná púšť. Údaje o klíme na týchto planétach, ktoré sú získavané vesmírnymi sondami Venus Express a Mars Express, môžu byť veľmi užitočné pri predikcii vývoja klímy na našej planéte. Vedci už zostavili počítačový model, ktorý pomocou fyzikálnych rovníc dáva obraz o tom, ako funguje zemská atmosféra. Tento model pomáha predvídať budúce zmeny našej atmosféry. "Verejnosti sa môže zdať, že klimatické modely sú kryštálové gule, ale v skutočnosti sú to len komplexné rovnice," hovorí David Grinspoon, ktorý je jedným z vedcov, podieľajúcich sa na programe Venus Express. Čím viac vedci tieto rovnice študujú, tým viac si uvedomujú zložitosť klimatického systému Zeme. "Za päťdesiat alebo sto rokov budeme vedieť, či dnešné klimatické modely boli správne, ale ak boli zlé, bude už neskoro," vyjadril sa Grinspoon.
Na zlepšenie dôveryhodnosti počítačových modelov sa podľa Grinspoona treba pozrieť na susedné planéty. "Zdá sa, že Mars aj Venuša boli spočiatku podobné Zemi a potom sa zmenili. Preto obsahujú veľmi cenné klimatické informácie pre našu Zem," domnieva sa Grinspoon. Atmosféra Venuše je oveľa hustejšia ako atmosféra Zeme. Terajšie klimatické modely však dokážu dobre reprodukovať jej dnešnú teplotnú štruktúru. Planetárni vedci sa teraz chcú pozrieť do minulosti, aby zistili, prečo a ako sa Venuša zmenila z planéty, podobnej Zemi, na terajšie "peklo". Podľa vedcov došlo na tejto planéte k mimoriadne výraznému skleníkovému efektu v oddobí, keď sa Slnko takpovediac "rozhorievalo". Astronómovia sú totiž presvedčení, že mladé Slnko žiarilo o približne 30 % slabšie než terajiše Slnko. V priebehu ostatných štyroch miliárd rokov sa intenzita žiarenia Slnka postupne zvyšovala. Počas tohto nárastu žiarenia sa povrchová voda na Venuši vyparovala a vstupovala do atmosféry. "Vodné pary sú silným skleníkovým plynom a to spôsobilo, že planéta sa ďalej zohrievala.To spôsobilo ďalšie vyparovanie vody a viedlo k tzv. pozitívnej spätnej väzbe a mimoriadne intenzívnemu skleníkovému efektu," povedal Grinspoon. Keďže Zem sa zohrieva v dôsledkunečistôt, vpúšťaných ľudskou činnosťou do ovzdušia, riskuje naša planéta, že bude mať rovnaký osud ako Venuša. Rekonštrukcia minulej klímy na Venuši môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako blízko sme k takejto katastrofe. Avšak stanoviť, kedy Venuša prešla bodom, z ktorého už niet návratu, je veľmi ťažké. Tu prichádza na pomoc vesmírna sonda Venus Express, vypustená Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Táto sonda obieha okolo Venuše, pričom zbiera údaje, ktoré pomôžu odhaliť minulosť planéty. Venuša stráca plyn zo svojej atmosféry a sonda Venus Express meria rýchlosť tohto úbytku a zloženie unikajúceho plynu. Sonda tiež pozoruje pohyb oblakov v atmosfére planéty. To odhaľuje spôsob, akým Venuša reaguje na absorpciu slnečného svetla, pretože energia zo Slnka poskytuje hnaciu silu na pohyb atmosféry. Navyše sonda skúma množstvo a rozmiestnenie kysličníka siričitého v atmosfére. Tento kysličník je skleníkový plyn, ktorý je uvoľňovaný sopkami na Venuši. "Porozumenie toho všetkého nám pomôže stanoviť, kedy Venuša stratila svoju vodu," hovorí Grinspoon. Tieto poznatky možno zaviesť do interpretácie klimatických modelov na Zemi, pretože aj keď sú obe planéty v súčasnosti veľmi rozdielne, obidva svety sú riadené tými istými zákonmi fyziky.
Porozumieť minulosti Marsu je takisto dôležité. V súčasnosti študuje osud červenej planéty vesmírna sonda Mars Express. Mars je menší ako Zem a vedci sa domnievajú, že jeho atmosféra unikla do vesmíru. Keď marťanské sopky vyhasli, zanikol zdroj obnovy atmosféry planéty, z ktorej sa stala púšť temer bez atmosféry. "To čo sa stalo na týchto dvoch svetoch je veľmi rozdielne, ale aj jedno aj druhé by bolo rovnako katastrofálne pre našu Zem. Závisíme na našej schopnosti presne predpovedať budúcu klímu našej Zeme," hovorí Grinspoon. Všetko, čo môže vrhnúť trochu svetla na našu vlastnú budúcnosť, má veľkú hodnotu. Preto je štúdium susedných planét také dôležité. Keď planetárni vedci študujú iné svety, zvyšujú svoju schopnosť porozumieť našej vlastnej planéte.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
