rezort zdravotníctva prostriedky nemá, a "je na ministrovi, aby predložil racionalizačné opatrenia", sa pri znalosti kontextu už tvária ako gilotína. Preto bude dosť zaujímavé dnešné zasadanie vlády, na ktorom Valentovič svoj dlho očakávaný materiál s "opatreniami" predloží.

Kontext je ten, že keby prostredie bolo štandardné, dalo by sa v tejto chvíli už písať, že dni Valentoviča sú zrátané. "Racionalizačné opatrenia", čo je krásny eufemizmus pre škrty v rezorte, síce minister na poslednú chvíľu (termín bol 30.apríl) navrhuje, ale netreba byť expert, aby bolo jasné, že okrem jedinej témy je to všetko vata. Niežeby štátne nemocnice nepotrebovali audity, tie by tam mali byť takpovediac permanentné, ale miliardové úspory z nich nikto nevytlčie a už vôbec nie tak, aby boli poruke v roku 2007... A ten jediný zdroj, kde miliardy sú, zostane na papieri, lebo nič iného sa fakticky ani nemôže stať.

Áno, štyri mesiace šepotov a dohadov okolo rušenia nemocníc, resp. redukcie lôžok sa síce premietli do akéhosi zoznamu inštitúcií odsúdených na popravu (resp. amputáciu oddelení, transformáciu na sociálne ústavy a pod.), avšak profesní lobisti a tlak politikov, najmä z regiónov, Valentovičove plány v márny prach obracajú. Minister začal s rozmachom, od zeleného stola nakreslil plán, že komu by štátne poisťovne už nemali ďalej preplácať zmluvy (uzavierať nové), ale narazil na múr. Situácia nie je prekvapujúca redukcia siete je samovražedný manéver, ktorému sa vyhol aj reformátor Zajac a slávna Dzurindova koalícia, hoci títo vedeli, na rozdiel od dnešných oveľa lepšie, že stabilizácia rezortných financií je bez zatvárania, prepúšťania resp. mobility zamestnancov z neperspektívnych do perspektívnejších zariadení dlhodobo nemožná. Vyhli sa preto, lebo zrážka s lekármi, sestrami a rozvetveným okruhom parazitov, čo systém vyciciavajú, je pre politickú triedu azda najhoršia nočná mora zo všetkých sociálnych konfliktov.

Ak sa na vec pozrieme z vyššej perspektívy, je ozaj paradoxné, že pod tlakom úplne popletených priorít rozpočtu, medzi ktorými je na prvom mieste prijatie eura, by mala takýto krok urobiť práve ľavicová ("sociálne orientovaná") vláda. Paradoxné aj preto, že pri takomto hospodárskom raste, aký zažíva Slovensko, a minimálne racionálnom nastavení priorít, by sa tie štyri miliardy, ktoré od apríla vypadávajú z rozpočtu rezortu, u Jána Počiatka nájsť museli. Samozrejme, že bez zmenšovania siete a dokončenia ostatných reformných krokov by to bolo veľmi nerozumné a autor je posledný na svete, kto to odporúča. Avšak špeciálne pri tejto vláde je treba povedať, že keby sa trochu mala podobať na sociálnodemokratickú podľa západných vzorov (ktoré sú zlé) aj inak ako rečami, tak by nasypala Valentovičovi a ubrala inde. Je fajn, že sa to nedeje, ale povedať pravdu sa môže...

Pravda po slovensky znie, že Robert Fico vmanévroval svojho ministra do neriešiteľnej situácie. Zdravotníkom nasľuboval Smer vyššie platy a zvyšku sveta zase plnenie maastrichtských kritérií. A od Valentoviča chce, aby obrovský slalom "racionalizačných opatrení", na ktorom si vylámali zuby iní experti, absolvoval bez politickej podpory, ako sám vojak v poli. Tak, že sám premiér sa od neho dištancuje a kde príde, tam roztrubuje, že nič sa rušiť nebude, len tu a tam sa nejaké oddelenie premení na sociálne...

Ak sa pozrieme len do Maďarska, kde nemajú rekordný rast HDP, ale rekordný deficit rozpočtu v Európe, a sú teda v situácii, keď rezať musia, lebo inak štát zbankrotuje, tak vidíme, že redukcia nemocníc a lôžok, ktorá sa práve deje za obrovského kvílenia, vyvolala už asi štyridsať štrajkov, každý týždeň nejaké biele plášte pochodujú po uliciach, minister zdravotníctva už podal demisiu a premiér Gyurcsány mäkne takpovediac každým dňom. Valentovič fakticky nič ani nezačal, iba pohrozil, iba načrtol zoznam, a už je na kolenách.

Keby sme urobili nejakú štatistiku vlád v Európe, zrejme by vyšlo, že ministri zdravotníctva majú najkratšiu životnosť. Bežne sa menia aj po troch-štyroch v jednej volebnej perióde. Ivan Valentovič, samozrejme, je atrapa a nula, ktorá vlastné názory, ak nejaké mala ( v minulosti bol za pluralitu zdravotných poisťovní) predala za pár mesiacov slávy v kresle vysokého vládneho úradníka. Prvú a fatálnu chybu urobil vtedy, keď post ministra prijal. Osud, ktorý sa naňho chystá, mal vpísaný v menovacom dekréte a môžeme ho mu len želať. Podstatnejšie je však vedieť, že v jeho situácii a v tejto politickej konštelácii by si na jeho mieste vylámal zuby ktokoľvek. Stačí si spomenúť za zbabelosť Dzurindu i Zajaca, ako zbalili celú reformu v priebehu posledného roka.