Uhorsku. Koncom 18. storočia tam pracovalo tristo kováčskych majstrov a v 19. storočí len v Nižnom Medzeve 109 hámrov so 198 vyhňami. Výrobky medzevských majstrov vyvážali aj do zahraničia.
Plánovaná výroba
Z maďarskej encyklopédie z roku 1896 sme sa dozvedeli, že v Nižnom Medzeve bol najväčší hámor "Mexiko hámor" so šiestimi vyhňami. Ak pracovali v jednej od tretej hodiny ráno do štvrtej popoludní, vyrobili 35 - 40 motýk. Predaj ich výrobkov sa riadil, rovnako ako aj výroba, záväznými ustanoveniami, ktorých nedodržanie sa trestalo.
Podľa cechovej úpravy artikúl v roku 1772 sa každoročná výroba motýk má začať 5. marca a skončiť na deň Všetkých svätých. Jeden majster má povolené denne vyrobiť päť motýk, keď robia spolu dvaja majstri, tak desať. Ani lopát sa nesmie vyrobiť viac ako motýk a je zakázané vyrábať ich celý deň. Denne sa môže vyhotoviť desať malých motýk, ale po Všechsvätých žiadna. Kosákov môže jeden majster vyrobiť denne štyridsať. Vyrábať plejačky, čakany, korschteny sa povoľuje podľa vôle majstra.
Takýchto príkazov, zákazov, nariadení, okrem 27 artikúl, všetko odsúhlasené vrchnosťou, boli desiatky na niekoľkých hárkoch, uložených v Cechovej truhlici. Okrem toho existovali aj stanovy, prijaté na komornopanskom zasadnutí v r. 1789 pre obchodníkov so železom a boli veľmi prísne. Napr. počas 1 roka mohli obchodníci - nečlenovia cechu dať okovať iba 2 sedliacke vozy, malé vozy dať okovať a s nimi obchodovať mali úplne zakázané. Podľa starého zvyku nesmeli páni obchodníci doma predávať motyky alebo iný železný tovar pod ťarchou konfiškácie. Nesmeli prechádzať z jedného trhu na druhý a obchodník alebo kováč, dochádzajúci na miškovecký trh, mal zakázané odtiaľ odísť do iného mesta alebo na iný trh, napr. do Jágru.
Sťažnosť Debrecína
Mesto Debrecín poslalo oficiálnu sťažnosť na medzevských obchodníkov so železnom, podpísanú richtárom a mestskou radou cechu medzevských kováčov. Sťažujú sa v júni 1793 mestskí trhovníci a to na chybný tovar, ktorý kúpili hromadne. V balíku s 50 výrobkami bolo osem a v ďalšom jedenásť bezchybných kusov. Ostatné boli čiastočne chybné a čiastočne nepoužiteľné a zatreté nejakou masťou z mydla a loja. Mestská rada požiadala, aby sa medzevské výrobky nepredávali zabalené do slamy po 50 kusoch, ale jednotlivo a viditeľne podľa zvyku, aký je vo Viedni a v Nemeckom Novom Meste.
Na túto sťažnosť odpovedal cech kováčov listom v júli 1783, v ktorom argumentujú tým, že motyky, lopaty a klince musia byť zabalené v slame a kupujú ich ľudia z usadlostí mimo Debrecína, ktorí chcú mať tovar zabalený po 50 kusov. Debrecínski kupci kupujú iba 50. časť železného tovaru a nechcú platiť hneď v hotovosti po prezretí a prevzatí tovaru pri voze. Vezmú tovar do svojich búd, potom pošlú peniaze, ale z každého kusa strhnú jeden forint, čo je už prefíkané obchodovanie. List Medzevčanov končí takto: "Debrecínskym pánom obchodníkom je dovolené zakúpiť buď náš alebo štajerský železný tovar, ale medzi uhorským železom a štajerským je veľký rozdiel. Ináč kováčsky cech odporúča, aby prestali obviňovať, aby cech nebol nútený podľa vlastných smerníc zakázať predávať motyky ako aj iný tovar v Debrecíne. Potom páni obchodníci budú nútení prísť do Medzeva a budú musieť zaplatiť väčšiu cenu za tovar, ako v Debrecíne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
