Sabinovskom okrese, od Prešova vzdialená severne 15 kilometrov, pod úpätím južnej strany Čergovského pohoria. Okolie Šarišských Sokoloviec je bohatšie na staršiu históriu. V ich okolí sa našli stopy po gávskej a otomanskej kultúre z doby bronzovej. V dedine pôsobila rodina zemanov Aprodovcov a z osobností ju najviac preslávil Ján zo Šariša, ktorý sa tam narodil. Našu pozornosť dnes sústredíme na predkov starých Slovanov a na staroslovanské hradisko, ktoré história uvádza pod názvom Hradová hora.

Hradová hora, na ktorej sa v 9. a 10. storočí nachádzalo mohutné slovanské hradisko, sa nachádza asi sedem kilometrov severne od Sokoloviec, v lesoch, na úpätí Čergovského pohoria, na kóte s nadmorskou výškou 871 metrov. Nachádzajú sa tam bukové lesy a dva protiľahlé kopce od seba rozdeľuje Veľký potok na dve časti. Pri ceste na Hradovú horu po ľavej strane cesty a toku potoka sa nachádza Hradová hora so spomínaným hradiskom a po pravej strane cesty ešte vyšší vrchol s nadmorskou výškou 903 metrov a je známy pod názvom Hora.

Z obce Šarišské Sokolovce, cez Bodovce vedie spevnená cesta, ale dosť hrboľatá, do okolia Čergovského pohoria, ktorá je slabo označená. Po nej sa dostaneme pod vrchol spomínanej kóty, kde sa musí odstaviť auto a ďalej pokračovať pešo po lesnej ceste až na vrchol akropoly Hradovej hory. Pri výstupe na jej vrchol sa pred nami objaví bývalá fortifikácia slovanského hradiska z čias, keď si na ňom našli svoje sídlo naši predkovia - Slovania. Je to jediné hradisko starých Slovanov s mohutnými rozmermi na východnom Slovensku. Pre nás by to malo byť aj posvätné miesto, ako je pre Slovensko hradisko Devín alebo Zobor pri Nitre.

Staroslovanské hradisko na Hradovej hore vzniklo v 9. storočí. Postupne sa jeho portifikačná podoba upravovala, až nadobudla opevnenie, pozostávajúce zo štyroch obrovských valov, ktoré obklopujú celú Hradovú horu. Valy na nej boli budované postupne. Najskôr sa sformoval prvý - opevňovací val predhoria už v 9. storočí. Ďalšie valy sa budovali neskoršie v 10. storočí a vtedy sa vybudoval aj val, ktorý celé predhorie rozdeľoval na dve časti.

Hradisko dostalo podobu menšej akropoly s výraznejším zavŕšením. Na Hradovej hore bolo s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnené centrum, určené pre správu určitej územnej oblasti. Malo ochraňovať tamojšie spoločenstvo pred prenikaním výbojných maďarských - aprádovských družín na toto územie v Karpatskej kotline. za viac ako tisíc rokov sa okolie zmenilo na nepoznanie.

Pred 40 rokmi sa na tomto mieste, pod vedením Prof. Budinského - Kričku uskutočnili rozsiahle prieskumy celého okolia a výsledky boli zverejnené v mnohých odborných časopisoch a publikáciách. Občania z Bodoviec a Šarišských Sokoloviec si na tieto dni spolupráce s vedúcim výskumu dodnes v dobrom živo spomínajú. Pri archeologickom prieskume tam boli odkryté zvyšky stavebných objektov, valy, dlažby, odvodňovacie jarky a jamy, zvyšky kamenných stavieb, ktoré boli povrchové alebo aj mierne zapustené do zeme. Zo stavebných zariadení sa pre dnešok zachovalo veľmi málo, ale dosť na to, aby nám hradisko mohlo pripomínať život našich predkov v dávnejšej dobe zo začiatkov existencie Slovanov v našom okolí. Podľa niektorých údajov sa vraj pod hradiskom dodnes nachádzajú rozsiahle pivnice neznámeho pôvodu, ale vchody do nich sú už dávno zasypané.

Na hradisku a jeho okolí sa našli zvyšky keramiky a niektoré železné predmety - lístkové kopije, sekerka, kladivo a mnohé iné predmety. Našli sa tam aj kusy železa a železnej strusky, ktoré dokazujú, že sa tam železo nielen opracovalo v kováčskych dielňach na výrobky bežnej a vojenskej potreby, ale sa tam aj získavalo.

Lokalita Hradovej hory bola v roku 1981, na výmere 13,4 ha prehlásená za "Národnú prírodnú rezerváciu". Okrem hradiska tam turistov láka nádherné okolie a rastlinné spoločenstvo - východokarpatskej flóry s hojným výskytom Čemerice purpurovej.

Každý hrad alebo hradisko je zvyčajne opradené nejakou povesťou, strašidlami a inými výplodmi fantázie. Jedna povesť alebo mýtus sa vzťahuje aj na Hradovú horu: "Povráva sa sa na okolí medzi ľuďmi, že na Hradovej hore a možno aj pod ňou v spomínaných pivniciach je dodnes ukryté mohutné vojsko, ale je zakliate! Ožije vraj až vtedy, keď jeho národ bude v najväčšej núdzi a bude odkázaný na jeho pomoc". Pri návšteve na Hradovej hore v septembri 2005 sme sa s pivnicami a ani vojskom nestreli a nevideli ich. Možno, že iní návštevníci Hradovej hory už toto šťastie budú mať! Neváhajte a pri vhodnej príležitosti sa tam vyberte.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.