remenári, kováči, zámočníci, ostrohári a ďalší.

V roku 1461 bol v Košiciach cech zámočníkov, združujúci mečiarov a panciernikov, pričom zámočníci vykonávali aj ostrohárske remeslo, špecializovali sa tiež na výrobu zubadiel pre jazdecké i ažné kone a okúvali aj čižmy, vyrobené čižmármi. Časom sa časť zámočníkov špecializovala len na výrobu ostrôh, no samostatný ostrohársky cech u nás bol iba v Bratislave. Tam sa udržal až do polovice 19. storočia, kedy vyrábal ostrohy a zubadlá pre jazdecké kone.

Košickí zámočníci - ostrohári boli známi široko-ďaleko a ich ostrohy mali svoje charakteristické znaky. Väčší počet ich výrobkov aj s kľúčmi našiel v Košiciach - Krásnej počas archeologického výskumu lokality stredovekého zaniknutého benediktínskeho kláštora Dr. Belo Polla. Práva podľa remeselníckeho rukopisu ich odborníci identifikovali ako výrobky, vykované košickými remeselníkmi. Ostrohy patrili k výstroju stredovekého jazdca či bojovníka a v staršom období boli aj dokladom vyššieho postavenia majiteľa. Boli ozdobnejšie, rovnako ako v renesancii a baroku, kedy boli ostrohy ozdobným článkom výstroja jazdca - bojovníka - poľovníka. Najstaršie krásňanské ostrohy pochádzajú z 12. storočia, ďalšie z 15. - 17. a tie boli už neodmysliteľnou súčasťou výstroja jazdca aj keď ešte dlho zostali aj symbolom privilegovanej triedy feudálnej spoločnosti.

Ostrohári sa podľa výskumu prof. O. R. Halagu zaraďujú na základe špecifikácie zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405 medzi výrobcov zbraní v odvetví kovy spracujúcich remesiel.

(som)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.