Paríži je to Eiffelova veža, v Berlíne Brandenburgská brána, v Moskve Kremeľ, v Prahe hrad, v New Yorku Socha slobody, v Londýne Tower a v Ríme chrám sv. Petra. No a najtypickejším symbolom metropoly Katalánska Barcelony je chrám Sagrada Familia, čiže chrám Svätej rodiny. Tým, že na tejto strane predstavujeme tento chrám, robíme vlastne istú výnimku, pretože by sme mali predstavovať len stavebné diela, ktoré sú už ukončené. Sagrada Familia je však aj po 125 rokoch od položenia základného kameňa neukončeným stavebným dielom, pričom dokončenie tejto unikátnej a jedinečnej stavby je, zdá sa, v nedohľadne. Aj čiastočne vystavaný chrám Sagrada Familia však patrí medzi pozoruhodné stavebné diela a preto ho na tejto dvojstranne môžeme pokojne predstaviť.
Otcom myšlienky postaviť v Barcelone nový chrám bol pobožný kníhkupec Josep Maria Bocabella i Vedaguer. Ten v roku 1866 založil Bratstvo Svätého Jozefa, ktoré malo šíriť vieru v období, keď tradičné hodnoty kresťanstva začali byť ohrozované nastupujúcou priemyselnou revolúciou. Bocabella chcel pôvodne postaviť kostol blízko centra mesta, ale za našetrené finančné prostriedky mohol kúpiť pozemok až temer na okraji novozakladanej uličnej siete. Pozemok s rozlohou 12 800 m2 stál 172 000 vtedajších pesiet, čo je dnešných len niečo vyše tisíc eur. Bocabella zveril úlohu vyprojektovať nový kostol architektovi Francescovi de Paula i Villarovi, ktorý navrhol stavbu gotického štýlu. Základný kameň nového kostola položil 19. marca 1882 (sviatok sv. Jozefa) barcelonský biskup Morgades. Villar začal ako prvú časť kostola stavať kryptu, ale čoskoro sa dostal do sporov s Bocabellom i riaditeľom stavebného výboru a napokon od zmluvy o výstavbe odstúpil. V novembri roku 1883 bol vedením stavby poverený vtedy ešte mladý (31-ročný) architekt Antoni Gaudí. Gaudí projekt kostola úplne prepracoval a rozhodol sa vystavať monumentálne dielo svojského štýlu. Pod Gaudího vedením začal rásť kostol, ktorému sa začalo hovoriť katedrála, hoci nešlo o skutočnú katedrálu (tá je sídlom biskupa, no a sídlom barcelonského biskupa je gotická katedrála z 13. storočia). Pre Gaudího stavby sú typické zaoblené línie, dekoratívnosť a používanie pestrofarebných dlaždíc. Gaudi sa inšpiroval rastlinnými formami i "konštrukciou" rastlín a známe je jeho tvrdenie, že príroda nepozná priamku. Za trochu neskromné možno považovať gaudiho tvrdenie, že raz bude Barcelona známa kvôli "jeho" chrámu. Chrám Sagrada Famila je (resp. po dokončení bude) kostolom bazilikálneho typu, čo znamená, že jeho pôdorys má tvar latinského kríža. Centrálna loď šírky 15 metrov má po každej strane dve menšie lode šírky po 7,5 m. Celková šírka chrámu je teda 45 metrov. Dĺžka chrámu vrátane apsidy je 95 metrov. Transept (priečne lode) je tvorený tromi loďami s celkovou šírkou 30 metrov a dĺžkou 60 metrov. Transept je na oboch koncoch ukončený priečeliami na jednej strane je priečelie Narodenia Pána, na druhej priečelie Utrpenia. Hlavný vchod do chrámu má byť v zatiaľ nevybudovanom priečelí Slávy či Blaženosti, ktorým má byť ukončená hlavná loď. Snáď najpôsobivejšou z doteraz vybudovaných častí chrámu je severovýchodné priečelie, ktoré sa začalo stavať v roku 1891. Toto priečelie pozostáva z troch portálov a ústredným motívom jeho výzdoby je Ježišovo narodenie a výjavy z jeho detstva a mladosti. Všetko je to zasadené do symbolickej krajiny, vyzdobenej symbolickými kvetmi, ovocím a vtákmi. Dva stĺpy, umiestnené medzi portálmi, symbolizujú zem a more a postavené na pancieroch korytnačiek (tie sú vraj symbolom stálosti sveta). Nad portálmi sa týčia štyri veže zaujímavého tvaru, pričom dve vonkajšie sú vysoké 94 m a dve vnútorné až 107 m. Len jedna veža však bola dokončená za Gaudího života. Horná časť veží je tvorená zvislými lamaleami, medzi ktorými sú šikmé kamenné dosky, ktoré mali odrážať zvuk zvonov. Gaudí sa totiž zaoberal aj akustikou a sám chcel pre chrám navrhnúť tri druhy zvonov.
Po Gaudího smrti v júni 1926 prevzal vedenie stavby Gaudího dlhoročný spolupracovník Domenec Sugranes i Gras, ktorý sa snažil dodržať Gaudího koncepciu. Priečelie Narodenia bolo dokončené v roku 1934. V roku 1936 boli práce na výstavbe chrámu prerušené španielskou občianskou vojnou. Počas bojov vypukol v nedokončenom chráme požiar, ktorý zničil kryptu a temer všetky Gaudího modely a nákresy. V roku 1938 Sugrańes zomiera a práce na stavbe sa nakrátko ujíma Joan Rubió i Bellver. V roku 1944 Rubiov nástupca Francesc Quintana Vidal dokončuje opravu zničenej krypty a snaží sa aj o rekonštrukciu Gaudího modelov stavby. Až v roku 1954 začína Quintana s výstavbou juhozápadného priečelia Utrpenia. Postupuje sa podľa Gaudího škice tohto ponurého priečelia s predsadeným portikom, ktorého podporné stĺpy pripomínajú kosti. V roku 1988 sa stavebný výbor chrámu rozhodol poveriť zhotovením sochárskej výzdoby priečelia utrpenia významného katalánskeho sochára Josepa Maria Subirachsa, čo vzbudilo búrlivé diskusie.Išlo o to, či sa má pri ďalšej výstavbe pokračovať v Gaudího duchu, alebo treba novým umelcom nechať voľnosť. Subirachsove sochy dodnes vzbudzujú kotroverzné reakcie, pričom katolícka cirkev vyjadrila svoje pobúrenie nad tým, že Ježiš na kríži je vytesaný bez tradičnej bedrovej rúšky. Nad priečelím Utrpenia stoja rovnaké štyri veže (ich výstavba bola ukončená v roku 1976) ako nad priečelím narodenia. Najvyšším a najhonosnejším priečelím má byť priečelie Slávy či Blaženosti na čelnej strane chrámu. S výstavbou tohto priečelia sa už začalo, ale jeho dokončenie je v nedohľadne. V roku 2000 bola ukončená stavba klenby centrálnej lode. Terajší predseda stavebného výboru Joan Rigol sa vyjadril, že do roku 2008 bude celý chrám pod strechou a bude sa dať využívať pre bohoslužby. Chrám by však nemal slúžiť len cirkvi, ale nebude len turistickou atrakciou. Výstavba chrámu Sagrada Familia by podľa niektorých zdrojov mala byť ukončená v roku 2026, teda v roku stého výročia Gaudího tragickej smrti. Mnohí odborníci však pochybujú, či sa - berúc do úvahy terajšie tempo prác tento termín podarí dodržať.
Veží má byť osemnásť
Nad chrámom Sagrada Familia by sa po ukončení jeho výstavby týčiť až osemnásť veží. Dnes z nich stojí len osem, po štyri nad priečelím Narodenia a Utrpenia. Ďalšie štyri, podobné ôsmim už existujúcim, by mali stáť nad hlavným priečelím, teda priečelím Slávy či Blaženosti. Spolu dvanásť veží nad priečeliami má symbolizovať dvanástich apoštolov. Ďalšie štyri veže majú byť symbolom štyroch evanjelistov a majú byť vyzdobené ich tradičnými symbolmi: býkom (sv. Lukáš), anjelom (sv.Matúš), orol (sv. Ján) a lev (sv. Marek). Tieto štyri veže majú spolu s vežou, venovanou Panne Márii, obklopovať centrálnu vežu, ktorá má symbolizovať Ježiša Krista. Výška tejto veže má byť 170 metrov, čo je o jeden meter menej ako je výška barcelonského kopca Motjuic. Podľa Gaudí nemalo totiž jeho dielo presahovať dielo Boha, ktorý stvoril našu Zem.
Antoni Gaudí
Antoni Gaudí i Cornet je najznámejším katalánskym architektom. Narodil sa 25. júna 1852 v rodine kováča. Miestom jeho narodenia je buď Reus alebo Riudoms. V rokoch 1873 až 1877 študoval architektúru v Barcelone. Titul architekta získal v roku 1878. Gaudí začal tvoriť v období, keď sa v Barcelone zrodil nový architektonický smer, nazvaný modernizmus, ktorý bol obmenou slohu Art Nouveau. Gaudí bol fascinovaný prírodou a pri svojej tvorbe sa ňou inšpiroval, a to nie len z hľadiska tvarového, ale aj konštrukčného. Prakticky všetky Gaudího diela sú v Barcelone. Spočiatku ho podporoval bohatý priemselník Eusebi Güell, pre ktorého vytvoril niekoľko stavieb (Palau Güell, park Güell). Životným Gaudího dielom je chrám Sagrada Familia, na ktorom pracoval 43 rokov, až do svojej smrti, pričom veľa rokov priamo v chráme žil. 9. júna 1926 zachytila Gaudího električka a 12. júna (niekde sa uvádza 10. jún) Gaudí zomiera na následky zranení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
