nechýba, každý pokus o vcítenie naráža na takpovediac objektívne úskalia. Napríklad zahraničná politika v duete predsedu vlády a ministra zahraničných vecí znesie už len porovnanie so zlatým vekom grotesky: Laurel a Hardy. Veľká smola pre Slovensko je, že podobenstvo nie je vôbec narážkou na fyzické dispozície...
Skutočnosť, že na dnešnej návšteve Moskvy, na ktorú vzal Fico okrem Kubiša takmer pol vlády, budú premiér a jeho minister prezentovať dve rozdielne pozície v politicky nesmierne výbušnej záležitosti, totiž patrí naozaj a výlučne iba do grotesky. To, že Ján Kubiš bude trvať na tom, že radar v Česku a rakety v Poľsku "posilnia bezpečnosť v našom regióne", kým jeho nadriadený premiér vyjadrí podporu ruskému stanovisku, ktoré je diametrálne opačné, je domestifikácia cirkusu a schizofrénie v zahraničnej politike. Nič iného neprichádza do úvahy, nič iné nie je možné. Svet už videl napríklad Klausa, a pred ním aj Havla, ktorí rozbíjali celistvosť českej zahraničnej politiky tým, že prezentovali (a prezentujú) výrazne iné názory ako úradujúca vláda. Možno by sa našli aj príklady ďalšie. Prezident a vláda sú síce jeden štát, ale dve ústavné inštitúcie. Vyzerá to veľmi čudne, ale povedzme.... Ale to, aby na jeden a ten istý problém, ktorý nie je marginálny, ale generuje napätie medzi veľmocami, mali iný názor premiér a minister zahraničných vecí tej istej vlády, je nový prvok v politike. Estrádny.
Podľa informácie krásnej hovorkyne bude Robert Fico prezentovať na stretnutí s Putinom svoj "osobný názor", kým Ján Kubiš tvrdí, aspoň sa tak vystatuje, že radary a rakety sú "jeho portfólio" a dohodli sa údajne s Ficom, že "tieto otázky bude v prvom rade diskutovať on". Tu treba povedať veľmi zásadnú vec: Ani na stretnutí s prezidentom Putinom, ale ani s prezidentom Zimbabwe či kýmkoľvek, Robert Fico nemá nárok na nijaký "osobný názor", keď rokuje za Slovensko v pozícii premiéra. On necestuje do Moskvy ako súkromná osoba, ani ako predseda Smeru, ale ako hlava vlády SR. V krajnom, najkrajnejšom prípade môže mať "osobný názor", odlišný od nejakého oficiálneho stanoviska, v dôvernom rozhovore medzi štyrmi očami, o ktorom sa nikto nedozvie skôr, ako z pamätí účastníkov. To v krajnom prípade. Je úplne absurdné, aby minister zahraničia interpretoval pozíciu Slovenska, ktorú jeho šéf vzápätí verejne spochybní tým, že jeho "osobný názor" je iný. Akú váhu má názor Slovenska na medzinárodnej scéne, keď je prejavom klinickej schizofrénie a jediný rozdiel oproti storočnej groteske je, že veľký a tučný je podriadený, nie šéf?
Z hľadiska spojeneckých vzťahov a bezpečnostných záujmov Slovenska vážny problém je, že Kubišovo tvrdenie, že on tlmočí akýsi oficiálny názor a Fico súkromný, je len jeho vrúcne želanie. Alebo finta na hlúpych novinárov a analytikov, aby sa v kauze nebabrali a nevyjadrovali zdesenie, že Slovensko je na ruskej strane. Faktom totiž je, že nijaký "oficiálny názor" Slovenska na rakety a radar neexistuje, keďže vláda žiadny neprijala. Momentálne existujú dva súkromné názory ministra zahraničia a predsedu vlády. Takže Kubiš a jeho šéf nielenže budú v Kremli vo vzájomnom spore (pokiaľ teda Kubiš neklame úplne), ale nie je ťažké ani predvídať, ktoré z dvoch protichodných stanovísk vezme Putin a svet ako autentické a vážne.
Slovensko, ako člen NATO, spojenec USA a najbližší sused a priateľ Poľska a Česka, môže mať rezervovaný vzťah k raketovému systému, ktorý nie je prijímaný v Európe, hm, jednomyseľne. , To, čo nemôže, je verejne manifestovať v tomto spore podporu ruskému stanovisku. Keďže Fico nedokáže umlčať vlastné gény a presvedčenie, ale súčasne musí vziať na vedomie realitu sveta, výsledkom je Laurel a Hardy v obraze a rozpoltenie zahraničnej politiky v priamom prenose.
Rezervovaný vzťah k protiraketovej obrane má napr. aj kancelárka Merkelová, ktorá však napr. rezolútne odsúdila vyhrážky Putina, že namieri ruské rakety na našich susedov, ak základne postavia. Fico sa, naopak, domnieva, že "tvrdé slová, ktoré prichádzajú zo strany Ruskej federácie, sú vcelku pochopiteľné", pretože "kto by sa nebál, keď za jeho humnom sa začínajú stavať raketové základne". Odhliadnuc od faktu, že "za humnami" má Fico ruské radary v Mukačeve (www.globalsecurity.org), ktorých sa nebojí, čo je na veľké zamyslenie, tento výrok a iné jasne dokumentuje, za koho jeho srdce bije, komu patria jeho sympatie a prečo je nekompetentný byť premiérom štátu, ktorý sa hlási k západnému civilizačnému okruhu, NATO a Európe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
