si mysleli, že odišla do minulosti v roku 1991 s posledným sovietskym vojakom. Väčší problém je, že schizofréniu zahraničnej politiky v otázke radarov a rakiet manifestovali Fico a Kubiš nielen pred Putinom, ale takpovediac celým svetom, ktorý má v Kremli spravodajcov. Aj toto však azda čas vylieči. Úplne najväčší problém je ten, že hoci z Putinovho zadku zostali trčať len Ficove topánky, slovenským záujmom v Rusku nepomohol a mimo Ruska ich významne poškodil. Návšteva premiéra v rezidencii Ogarevo vyzerá na najväčší prepadák zahraničnej politiky od chvíle, čo zapadla opona za Mečiarom.
Fico sa dopustil zrady, keď v kauze amerických základní u susedov vyjadril "pochopenie" pre ruské obavy. Keďže Putin aj v jeho prítomnosti a už po niekoľkýkrát zopakoval vyhrážku, že v prípade inštalácie rakiet a radarov zacieli svoju protiraketovú obranu na Česko a Poľsko, dopustil sa vierolomnosti v spojeneckých vzťahoch, aká sa neodpúšťa. Jeho postoje sú neobhájiteľné a pokiaľ Kubiš a spol. teraz budú rozprávať, že premiér vlastne len skonštatoval akúsi realitu, ktorá nastane, treba ich upozorniť na správanie tiež "skeptikov" voči základniam, napr. Merkelovej, Solanu a iných, ktorí Putinove vyhrážky Česku a Poľsku dôrazne odmietli. Úplne absurdný a v medzinárodných vzťahoch unikátny je fakt, že Fico zaujímal politické stanovisko v otázke, o postoj ku ktorej ho nikto nežiadal a on vôbec ani nemusel.
Znamená to toľko, že kým bude Fico premiérom, Slovensko nie je partnerom v otázkach medzinárodnej bezpečnosti pre svojich prirodzených spojencov, ale štátom, ktorý predáva a porušuje svoje záväzky za domnelé výhody v obchodných vzťahoch s nevypočítateľnou východnou mocnosťou. To bude mať vážne následky. Robert Fico nie je prvý politik, ktorý Putinovu stratégiu rozdelenia Európy prostredníctvom rôznych bilaterálnych zmlúv a ponúk Moskvy takpovediac "zhltol aj s návnadou". Je však zrejme prvý, ktorý nevyrokoval pre seba "za odmenu" vôbec nič. Na tom nič nemení ani viacmenej pravdivá interpretácia, že kto chodí ako boľševik, vyzerá ako boľševik, rozpráva ako boľševik, pchá sa do zadku ako boľševik, ten bude mať aj k bezpečnostným hrozbám vzťah ako boľševik, takže on vlastne ani Putinovi nenaletel, len úprimne a bez zábran (pokrytectva!) vyjadril svoje presvedčenie.
Poctivo povedané, obsah dohôd z Ogareva je ťažké hodnotiť z voleja, keďže to, čo preniklo von, je mediálna komunikácia. A boli by sme hneď druhí za Ficom, čo nejaký "naviják" zhltol, keby sme všetko vzali ako informáciu a predpokladali, že nič nezostalo pod stolom. Avšak ak premiér napr. vyhlásil, že už netrvá na spätnom odkúpení 49-percentného podielu v Transpetrole štátom, tak zrejme na tom už netrvá. Pokiaľ aj prihliadneme na fakt, že inú možnosť veľmi nemal, tak "variant, že by tieto akcie získala nejaká iná ruská firma", ktorý by Slovensko mohlo prekaziť, ale Fico považuje za "normálny", nás musí postaviť do pozoru, ak nie rovno vydesiť. Argument, že Rusi môžu v budúcnosti dopravovať ropu aj inými trasami, nielen južnou vetvou Družby, je značne komplikovaný tým, že trasovanie nie je debata rusko-slovenská, ale podstatne širšia, do ktorej vstupujú záujmy iných odberateľov i štátov, cez ktoré ropovod tiež prechádza. Na prvý (a zrejme i druhý a všetky ďalšie) pohľad to vyzerá tak, že stopercentným ovládnutím tranzitu ropy cez slovenské územie si Rusko v hre energetickou kartou (keďže všetky ruské firmy ovláda priamo či nepriamo štát) získalo nového spojenca.
Pozvánka pre ruské firmy do masovej výstavby jadrových blokov, ak by sa realizovala, by ohromne prehĺbila závislosť Slovenska a je ďalším dôkazom, že Putin nemusel Fica k vyššej závislosti Slovenska na Rusku ani presviedčať. Náš krásny premiér mu šprintuje v ústrety. Tému širokorozchodnej do Bratislavy môžeme brať ako vtip, avšak opäť len potvrdzuje, ako beznádejne je Fico zamrznutý v minulosti. Na dlhšiu debatu je akási dohoda (či čo) o budúcej zmluve o dodávkach plynu. Znie to veľmi dobre, tu však treba vedieť, že dlhodobé kontrakty na ruské dodávky, ktoré uzatvárajú energetické monopoly na desaťročia dopredu, sú základnou príčinou toho, že trhy sa neliberalizujú a teda aj vyšších cien.
Odprisahať, že štátna návšteva u Putina je vôbec to najškodlivejšie, čo Fico za desať mesiacov urobil, sa v tejto chvíli nedá. Presne tak sa však veľmi nedá menovať ani jeden iný krok vlády, ktorý by bolo možné s istotou označiť ako ešte škodlivejší. Vyčíslenie uvidíme o mesiace až roky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
