Hindenburg. Táto vzducholoď, ktorej presné označenie je LZ 129 Hindenburg, bola spolu so sesterskou vzducholoďou LZ 139 Graf Zeppelin II, najväčším lietadlom, aké sa kedy vyrobilo (podľa leteckej terminológie je aj vzducholoď lietadlom, konkrétne lietadlom ľahším ako vzduch). Vzducholoď Hindenburg navrhol Hugo Eckener, ktorý je popri Ferdinandovi Zeppelinovi najznámejším konštruktérom vzducholodí, od ktorých si najmä Nemci veľa sľubovali. Hindenburg mal úplne novú konštrukciu, pričom jeho nosné prvky boli zhotovené z duralu (zliatina hliníka). Vzducholoď postavili v závode Luftschiffbau Zeppelin a jej prvý let sa uskutočnil 4. marca 1936. Dĺžka tohto lietajúceho kolosu bola 245 metrov, čo je viac ako je dĺžka troch lietadiel Boeing 747 za sebou a len o 24 metrov menej, ako bola dĺžka parníka Titanic. Priemer vzducholode bol 41 metrov. Pôvodne mala vzducholoď kabíny pre 50 cestujúcich a jej posádku tvorilo 61 mužov. Cestujúci mali dispozícii aj jedáleň, salón a čitáreň. Vzducholoď mala 16 komôr, ktoré boli naplnené 200 000 kubickými metrami horľavého vodíka (vodík je ľahší ako vzduch, takže vytvára vztlakovú silu, ktorá vzducholoď nadnáša). Správna otázka je, prečo nebola vzducholoď naplnená absolútne nehorľavým héliom. Pôvopdne to tak malo byť, ale USA uvalili na vývoz hélia do Nemecka embargo a tak musel byť tento inertný plyn nahradený nebezpečným vodíkom. Na pohon vzducholode slúžili štyri vznetové motory Daimler-Benz, každý výkonu 890 kW. Maximálna rýchlosť vzducholode bola 135 km/h. Celkové náklady na stavbu vzducholodde boli v prepočte okolo 2,5 milióna dolárov. V roku 1936 vykonala vzducholoď 17 spiatočných letov cez Atlantik, z toho desať do USA a sedem do Brazílie. Pri týchto letoch nalietala vzducholoď celkovo 308 323 kilometrov a prepravila 2 798 cestujúcich a 160 ton nákladu a pošty. Vzducholoď sa zúčastnila aj na otváracom ceremoniáli letných olympijských hier v Berlíne, keď pred príchodom Adolfa Hitlera preletela nad olympijským štadiónom. Počas prvého roku služby bol v hudobnom salóne umiestnený špeciálny klavír, zhotovený z hliníka. Kvôli zníženiu hmotnosti bol neskôr klavír odstránený. Počas zimy 1936-37 boli na vzducholodi vykonané úpravy, ktoré viedli k zvýšeniu prepravnej kapacity na 72 cestujúcich. Cestovanie touto vzducholoďou z nemecka do USA nebolo lacnou záležitosťou, pretože lístok stál 400 dolárov, čo zodpovedá dnešným 2 700 dolárom Možno ešte spomenúť, že vzducholoď dostala meno po Paulovi von Hindenburgovi, ktorý bol v rokoch 1925 až 1934 nemeckým prezidentom.
Posledný, tragický let vzducholode Hindenburg sa začal 3. mája 1937 vo Frankfurte. Na palube bolo len 36 cestujúcich a 61 členov posádky. Nad pobrežím USA sa vzduchloď objavila 6. mája, pričom kvôli zlému počasiu preletela vzducholoď najprv ponad New York, nad pobrežím New Jersey a mestom Boston, a až potom zamierila ku kotviacemu stožiaru Námornej leteckej stanice v Lakehurste. Pri zložitom pristávacom manévri, po vyhodení kotviacich lán posádkou, sa o 7 hod. 25. min. miestneho času objavil v oblasti hornej stabilizačnej plochy požiar, ktorý sa začal mimoriadne rýchlo šíriť. Z celkového počtu 97 ľudí na palube zahynulo 35 ľudí, z toho 13 cestujúcich. Väčšina z tých, ktorí pri tomto nešťastí zahynuli, nezomreli v dôsledku popálenín, ale preto, lebo v panike z vzducholode vyskočili. Tí, ktorí ostali v kabínach až do dopadu vzducholode na zem, sa zväčša zachránili. Dodnes sa presne nevie, čo bolo inicátorom požiaru vzducholode Hindenburg. Spomedzi množstva teórií možno spomenúť teóriu statického výboja, blesku či iskier z výfuku nesprávne fungujúceho motora. Za kurióznu možno považovať teóriu sabotáže. Katastrofou Hindenburga sa v podstate skončila éra vzducholodí, aj keď v súčasnosti sa objavujú viac či menej úspešné pokusy oživiť tento dopravný prostriedok.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
