krajských snemoch v Košiciach, Nitre a Bystrici, ktoré jednomyseľne dali dôveru Mečiarovi, je možné staviť ročný príjem a ministerstvo cestovného ruchu ako bonus, že Veteška je bez nároku. Z mediálnej salvy, ktorou sa uviedol pred tromi týždňami, zostalo len hrobové ticho, do ktorého trúbia fanfáry nohsledov doživotného predsedu, že "pán Mečiar má jasne signalizovanú podporu", resp. že "súboj o post predsedu je v rámci demokratických princípov", a podobné nezmysly.

Veteška sa neodpichol ani zo štartovnej čiary a veci v našom najkrajšom hnutí sa budú i naďalej uberať osvedčenými cestami. Ťažko dnes povedať, či išlo o gesto zúfalého odporu, keďže Mečiar na neho pripravil zradu v tom zmysle, že prestane byť aj podpredsedom, alebo vopred pripravenú bojovú operáciu typu "sarajevský atentát" (útok proti Klausovi, keď bol v zahraničí), keď tandem Veteška-Mikuš podľahol ilúzii, že z dlhodobej zdravotnej indispozície Mečiara a jeho neprítomnosti sa dá niečo vyťažiť. Ticho, ktoré sa rozhostilo po počiatočnom rozmachu, ukazuje skôr na prvú alternatívu. Teda bezprostrednú a emotívnu reakciu Vetešku na jeho blížiacu sa stranícku degradáciu.

Nič to ale nemení na fakte, že Veteška si zaslúžil aspoň morálnu podporu a akési verejné povzbudenie. Odstavenie Mečiara z vrcholnej politiky by totiž prospelo slovenskej scéne ako máločo iného. Tu nejde len o jedovatú pozostalosť, ktorá sa ako hlboká brázda tiahne za ním v slovenskom politickom živote a negatívne dopadá na dnešnú realitu , ale už aj triviálny fakt, že v bežnej demokracii, ktorá sama seba pokladá za normálnu, neexistuje (s výnimkou Le Pena, ktorý končí práve teraz) aktívny líder, ktorý by si z funkcie pamätal ešte Gorbačova, teda začiatok 90-tych rokov, a udržiaval sa pri živote napriek tomu, že prehral troje parlamentné voľby v šnúre za sebou. (Resp. bol neúspešný aby sme boli presní). Takýto fenomén preležanej konzervy, deformujúcej desať rokov atmosféru a vzťahy, neexistuje nikde inde. Ak aj necháme bokom subjektívne lásky a nelásky, zaujatosť a podobne, otázka znie takto: Vie niekto o straníckom predsedovi, kdekoľvek na svete, v ktorejkoľvek demokracii, ktorý je vo funkcii 16 rokov a pripravuje sa na ďalšie štyri, pričom doviedol svoju stranu z 38 percent na 8? Tu nejde o Vetešku. Keby sa Mečiarov protikandidát volal Buratino či pes Filipes, aj tak si zaslúžil podporu....

To nie je len o negatívnych rekordoch, ktoré vyzerajú v demokracii ako päsť na oko. Zrastenie HZDS a Mečiara čoby tela a duše, čoby nerozpojiteľnej duality je prinajmenšom indícia, že na slovenskej scéne funguje jeden parlamentný subjekt ako obchodná eseročka. Dá sa to, s istou licenciou, zobraziť aj tak, že kým MMM je rodinná firma Mečiarovcov v hotelierstve a realitách, na mediálny biznis si založili firmu Salus (vydávali Republiku), tak na podnikanie v politike je tu HZDS, s.r.o. Len, pochopiteľne, nebeží na živnostenský list a nie je zapísaná v obchodnom registri, ale na ministerstve vnútra medzi politickými združeniami...

Nie je jasné, akými machináciami (vydieranie, hypnóza, telepatia) dokáže jeden človek nastoliť atmosféru takej lojality, úzkosti, pomätenia zmyslov (a tak ďalej, vyberte si), že v stave viacnásobnej politickej mŕtvoly, ho celé krajské organizácie v Košiciach, Nitre i Bystrici bez protihlasu a zdržania jednomyseľne podporia. Toto sa nepodobá na politickú stranu, omnoho väčšmi sa vnucuje predstava organizácie iného typu. Napríklad takej, kde o generálnom riaditeľovi, kmotrovi, kápovi, guruovi rozhoduje nejaký druh neformálnej autority či počet ovládaných akcií... Tí, ktorí hovoria, že Mečiar "má charizmu", ktorá u vidiečanov zaberá, vie si zákulisne vylobovať podporu a presviedčať s obrovskou politickou zručnosťou, majú iste kus pravdy. Avšak vyhrať tri kraje na nulu (!!!) z pozície vädnúceho a kúzla dávno zbaveného patriarchu, s jeho stigmou na čele a ešte opusteného, bez dôverníkov, len s armádou nohsledov, ktorým nedôveruje, tak to je už o patológii, nie politike. Isteže, tých 8 percent, čo HZDS v júni 2006 získalo, tvorí temer výlučne zvyšok jeho osobných obdivovateľov, bez ktorých hlasov by ani Veteška v parlamente nebol. Takže akási motivácia vydržať s Mečiarom až do úplného konca byť môže.

Nazerané z tejto perspektívy, Viliam Veteška sa pokúsil o niečo takého, čomu sa v biznise hovorí "nepriateľské prevzatie" firmy. Logika jeho neúspechu, ku ktorému smeruje, má tú pointu, že HZDS je firma s akciami neobchodovateľnými na trhu. Keby sa na tejto prognóze do snemu v júni niečo ešte zmenilo, šok by to bol väčší, ako desať prehier Bugára proti Csákymu.