lekárov, pedagógov a všetkých ďalších záujemcov. Vznikali u nás od druhej polovice 19. storočia.

V roku 1856 bol založený Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok, v roku 1877 Prírodovedný spolok župy Trenčianskej, v roku 1873 vznikol Karpatský spolok pre pestovanie turistiky. Tento neskoršie realizoval aj výskum prírody a plnil rôzne kultúrne úlohy. Sídlo spolku bolo v rokoch 1873 - 74 v Kežmarku, r. 1884 - 1891 v Levoči, r. 1891 - 1918 v Spišskej Novej Vsi. Dosahoval veľmi dobré výsledky v ochrane prírody, ako napr. záchranu ohrozenej botanickej lokality Kvetnica nad Velickým plesom, Sennej kopy. Úrady doslova donútil vydať vyhlášku proti rúbaniu kosodreviny a trhaniu plesnivca. Pokračovateľom Karpatského spolku bola v rokoch 1920 - 1944 nemecko-maďarská turistická organizácia v Kežmarku. V rokoch 1920 - 1933 vydávala časopis Turistik, Alpinismus, Wintersport, 1933 - 1943 Karpathen.

V Banskej Štiavnici bol založený v roku 1886 Bnakso-štiavnický lekársky a prírodovedný spolok s prírodovednou a lekárskou sekciou. Do roku 1902 vydával ročenku aj samostatné práce. V roku 1887 vznikol Lekársko-lekárnický a prírodovedný spolok župy Nitrianskej v Nitre kvôli zvýšeniu záujmu o prírodné vedy, najmä o medicínu a farmáciu a od roku 1891 do roku 1901 vydával ročenku. V Košiciach vyvíjal činnosť Prírodovedný klub so sekciami: botanickou, mineralogicko-geologickou, zoologickou, fyzikálno-chemickou, všeobecnou biologickou a astronomicko-meteorologickou. V rokoch 1933 - 37 vyšli tri zväzky Zborníka Prírodovedného klubu. K najaktívnejším členom klubu v Košiciach patrili J. Stuchlík, J. Martinka, M. Maloch, J. Drahozal, H. Füredi, M. Uher, J. Šafránek. Poslednou spoločnosťou založenou vo vojnovom období v r. 1942 bola Entomologická spoločnosť v Žiline, ktorej programom bola prednášková činnosť, odborné exkurzie spojené so zberom a ochranárska činnosť.

Významnou inštitúciou bola Spoločnosť v Bratislave, založená v roku 1924 na zriadenie, budovanie a udržiavanie vlastivedného múzea v Bratislave. Ďalšou, založenou v roku 1926 bola Učená spoločnosť Šafárikova. Tie pokračovali v činnosti v povojnovom období, kedy pribudli ďalšie a po vzniku SAV v roku 1953 boli založené prírodovedné spoločnosti so sekciami matematiky, fyziky, antropológie, astronómie, biochémie a ďalšími.