obchodné priestory, bol na tom dobre. Horšie to bolo s rozširovaním či prenajímaním miestností pre obchod. V Košiciach ich bol nedostatok, rovnako ako aj bytov, úroky za úvery boli nekresťansky vysoké - od 12 do 20 percent. "Obchodnícka jednota" združujúca obchodníkov, hľadala možnosti ako vytvoriť podmienky pre prijateľnú existenciu členov. Naskytla sa k tomu aj taká príležitosť, akou bol Legionársky tábor ľudu v Košiciach. Bolo 13. júna 1921 účasti niekoľkých desiatok tisíc občanov Košíc a širokého okolia (účasť odhadovali na 30 tisíc účastníkov). Bola to legionármi organizovaná manifestácia za Československú republiku a národnú jednotu. Vystúpili na nej na jej podporu, za bratstvo Čechov a Slovákov, proti úradovaniu a maďarčine i proti byrokracii v štátnej správe a na úradoch vôbec. Všetko sa dlho vybavovalo najmä na nadriadených úradoch v Bratislave a Prahe nevyhovovali úradné hodiny. Pritom 1. júna zaviedli na župnom úrade v Košiciach nové úradné hodiny od siedmej do jednej, v sobotu od deviatej do dvanástej. V súčasnosti je streda spravidla všade dlhým úradným dňom. Vtedy bola streda jediným úradným dňom pre stránky.
Vyhlásenie k svedomiu obyvateľov
Čestným predsedom Tábora ľudu bol spisovateľ Rehor Uram Podtatranský, predsedom legionár Černák, podpredsedom Július Kustra, zapisovateľom Petr, obaja legionári. Július Kustra ako predseda odboru Obchodníckej jednoty v Košiciach podal "vyhlásenie k svedomiu československého obyvateľstva žijúceho v Košiciach". Žiadal v ňom podporu podnikania v plnom rozsahu. "Je nedostatok obchodných miestností, úrok je úžernícky - až dvadsať percent, obchod sa stal bezmocný. Českí a slovenskí obchodníci sa musia zomknúť, podporiť a pochopiť heslo Svoj k svojmu," povedal vo vyhlásení a oznámil, že obchodníci si zakladajú v Košiciach úverné družstvo ako svojpomocný podnik s poskytovaním krátkodobých úverov.
Vrátili majetok Košíc
Jedenásty jún 1922 bol významným dňom pre Košice. Vtedy sa vrátil z Budapešti účtovník mesta Košice Evžen Rošič a priniesol všetky cenné veci, ktoré po vyhlásení ČSR boli odvezené do Budapešti. Po dlhom vyjednávaní sa po troch rokoch vrátil do Košíc majetok mesta v dvestokilových debnách: cenné papiere, zlaté, strieborné a iné vzácne predmety patriace medzi pamiatky mesta.
Od mája toho istého roku sa nielen košická verejnosť, ale aj iných východoslovenských miest mala možnosť zoznámiť s inými pamiatkami. Bola to Putovná výstava pamiatok z ruského zajatia, predstavujúca fotografie, tlačoviny a rôzne predmety našich vojakov zo zajatia. Výstava mala dobročinný cieľ - finančne prispieť hladujúcim obyvateľom Ruska. Súčasne bol uverejnený v tlači aj list Maxima Gorkého, ktorý nemal s touto výstavou nič spoločné, ale obracal sa na prezidenta ČSR Masarkya so žiadosťou o pomoc obyvateľstvu postihnutému hladom z neúrody a chorobami. Na túto výzvu reagoval aj Čsl. červený kríž zbieraním liekov a organizovaním potravinovej pomoci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
