Taliansko, Japonsko a ich spojenci proti Sovietskemu zväzu, USA, Veľkej Británii a ich spojencom). Začala sa 1. septembra 1939 útokom Nemecka proti Poľsku. Pripomeňme si niektoré fakty súvisiace so Slovenskom.

Nemecko malo snahu zapojiť Slovensko do vojny už od leta 1939. Nemecký vyslanec Bernard 24. augusta 1939 oznámil slovenskej vláde, že Nemecko zaútočí na Poľsko a pod zámienkou možného poľského vpádu na Slovensko žiadal, aby sa slovenská armáda podriadila nemeckému veleniu, pričom nemecká strana ubezpečovala, že slovenskú armádu nepoužije mimo slovenského územia. Za svoju lojalitu voči Nemecku malo Slovensku pripadnúť poľské územie, ktoré obývali Slováci. Avšak napriek ubezpečeniu nemecká armáda nasadila 1. septembra1939 slovenskú armádu na poľskom území.

Po víťazstve nad Poľskom sa nemecký záujem sústredil na západ a Slovensko sa pokúšalo o neutrálnu zahraničnú politiku, čo trvalo do 27. - 28. júla 1940, kedy sa konali salzburské rokovania. Slovensko bolo 22. júna 1941 zatiahnuté z iniciatívy predsedu vlády Tuku do vojny proti Sovietskemu zväzu.

V roku 1939 po vypuknutí vojny zorganizoval E. Beneš v Paríži Československý národný výbor, ktorá sa r. 1941 zmenil na Československú vládu v Londýne. Táto uzavrela spojenecké zmluvy s krajinami protihitlerovskej koalície, v r. 1940 so Sovietskym zväzom. Z Čechov a Slovákov žijúcich v západoeurópskych krajinách a tých, ktorí emigrovali pred nacistickou okupáciou, sa na západe vytvorilo čsl. vojsko.

Pri oslobodzovaní Československa padlo vyše 140 tisíc vojakov Sovietskej armády. Nacistická okupácia, bombardovanie a vojenské udalosti spôsobili Československu značné straty na životoch - odhadujú sa na 360 tisíc, z toho 225 tisíc umučených a popravených v koncentračných táboroch a veľké materiálne škody.