výnimky. Prečo by napríklad odvádzal zemepán feudálnu rentu, keď z nej žil a dávali mu jeho poddaný. Načo by platil "dymné" hoci sa mu na panstve dymilo z mnohých budov? Dymné predsa platil zo svojej chatrče chudák aj sedliak.
Peňažná renta
Poplatkov a daní bolo neúrekom. Odvádzali sa zemepánom, cirkvi aj štátu. Jedným z troch druhou feudálnej renty bola najvyššia peňažná renta. Bol to peňažný poplatok zemepánovi, cirkvi a štátu z predaného tovaru. U nás od 13. - 14. stor. Kvôli tomu, aby šľachta mala peňažnú rentu z usadlostí a pôdy, osídľovala podhorské oblasti. Výška sumy bola odstupňovaná podľa veľkosti osadlosti, úrodnosti pôdy miestnych pomerov a nebola jednotná. Na niektorých panstvách platili nižší poplatok od domov, tzv. dymné, ale museli ho okrem cenzu platiť aj sedliaci. Na juhozápadnom a strednom Slovensku, kde bolo majerské hospodárstvo, platili poddaný menej - 80 denárov (2 zlaté), v severných a severovýchodných stoliciach, kde neboli vhodné podmienky pre majerské hospodárstvo platili vyššie poplatky od usadlostí po šesť, osem a dvanásť zlatých, čo sa vlastne vyrovnávalo, ba ako keby poddaný platili pokutu za to, že ich zemepán tam nemá majere.
Naturálie nie, peniaze áno
V 16. - 17. stor. sa zvýšil aj cenzus, ktorý platili kolektívne aj poddanské mestá a mestečká. Okrem cenzu platili poddaný zemepánskym vrchnostiam aj iné druhy poplatkov. Na niektorých panstvách sa platilo vrchnosti tzv. "pohostinné". Bol to poplatok 10- 30 denárov ročne, ktorý mal korene v stredoveku a pôvodne bol určený na vydržiavanie a pohostenie zemepána pri návšteve domínia. Iné poplatky alebo výpomoci sa platili pri zemepánskej svadbe, krstoch, odchode zemepána na snem, alebo na vojenskú výpravu na vykúpenie z tureckého zajatia. Ďalšie poplatky boli na vydržiavanie vtedajších bodygardov, čiže drábov, hradnej stráže atď. Veľa poplatkov platili poddaný vrchnostiam vo forme árendy - prenájmu od opustenej pôdy, pozemkov, lesov, tzv. regálnych práv, od vykonávania remesiel alebo aj ako náhradu namiesto naturálnych dávok. O tie totiž panstvo prestalo mať od konca 16. stor. záujem. Napr. Trebišovskému panstvu mal každí poddaní odvádzať určitý počet hlávok kapusty, množstvo rýb, ošípaných, strukovín, obilia, múky atď. Veľkú časť museli nahrádzať peniazmi, čo bolo pre poddaných veľkou záťažou. Krčmy mali predpísané, koľko musia predať vína.
Chaos v poplatkoch bol až do zreformovania cenzu Máriou Teréziou. Bol jednotný za držbu domu v celej krajine jeden zlatý ročne. Ostatné poplatky boli zrušené a bol ponechaný poplatok za vykúpenie pána z vojenského zajatia ako aj príspevok na cestu na snem. V tejto úprave bola platná peňažná renta až do roku 1848 do zrušenia poddanstva. Pôda či usadlosť užívaná poddanými bola aj základom pre vyrubenie ich daní štátu a cirkvi. Pre ilustráciu uverejňujeme snímky peňazí, ktorými sa platilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
