najkrajšia vládna hovorkyňa: "Ak by bola situácia naozaj taká zlá, ako avizovali po vytvorení vlády, nemali by problém rozhodnúť hneď", vyhlásila. Nedá sa isteže tvrdiť, že situácia je horšia ako zlá. Avšak toľko sa risknúť zaiste dá, že "problém rozhodnúť hneď" by nemali eurosocialisti predovšetkým vtedy, keď by bola situácia dobrá. Všakáno ale Glendová je iba jedna.
Môže sa zdať, že to, či najsilnejšia vládna strana je alebo nie je členom európskej internacionály socialistických partají, môže byť dokonale ľahostajné najmä tým, ktorí ich nevolia. Pocit zrejme neklame, napriek tomu aspoň ľuďom, čo sledujú politiku bližšie, je dosť nepríjemná predstava, že na multilaterálnych schôdzkach, ktoré si dávajú ľavicoví lídri napr. pred rôznymi summitmi, či pri podobných príležitostiach (zase ich nie je tak mnoho), je slovenský premiér mimo, skrátka persona non grata. Skutočnosť, že napokon ani jeden z troch subjektov slovenskej vládnej koalície nepatrí do žiadnej z veľkých straníckych rodín, si nejaký negatívny odraz skôr-neskôr vyžiada. Zamerať či identifikovať, kde a kedy sa to práve prejaví, sa zrejme v tejto chvíli nedá. Avšak dokázalo by potešiť (bez irónie), keby suspendácia Smeru zostala až do konca volebného obdobia sankcia symbolická.
Včerajší príspevok Silvie Glendovej do agentúrneho servisu, že "Smer považuje posunutie rozhodnutia európskych socialistov o vylúčení alebo obnovení členstva Smeru z júna na október za pozitívne", len rozmnožuje súbor žartovných vyhlásení tohto typu. Skutočnosť, že PES (strana eurosocialistov) oznámil, že nebude v júni, ako to bolo pôvodne termínované, riešiť problém Smeru a odkladá to na október, len potvrdzuje, čo tu bolo povedané už dávno: Kým z vládnej koalície nezmizne SNS, sú všetky pokusy o zrušenie "pozastaveného členstva" márne. Socialisti totiž majú v stanovách či v akomsi dodatočnom politickom dokumente jasne napísané, že s "extrémistickými pravicovými stranami" sú koalície zakázané a sankciou je vylúčenie. Toto oni prekročiť nemôžu a úsilie Smeru preukázať, že SNS vlastne žiadny extrém nie je, naráža na nestráviteľné výroky Jána Slotu (i Malíkovej-Belousovovej, keby hľadali v archívoch poriadne), na aké sa nezmohli v časoch svojej najväčšej slávy ani Haider a Le Pen.
Je pravda, že ak vynecháme čudnú aféru Hedvigy Malinovej (správanie ministerstva vnútra), tak vládnej politike na nejaké nacionálno-extrémne krajnosti naozaj nezvýšil čas. Na hystériu, ktorá rámcovala to, čo bolo pred i pár týždňov po Hedvige, si už nikto nespomenie, ani na tézu, že vstup SNS do vlády nacionalizoval prostredie a podnietil nejaké násilie. Napr. na sneme SMK, kde by takáto téma musela rezonovať, keby sa niečo dialo, nepadlo ani slovo. Najväčšia kauza SMK, zníženie dotácie pre menšiny o polovicu, skončila zmierom, keďže navýšenie o 100 percent vo volebnom roku 2006 sa ukázalo ako neudržateľné obvinenie ešte aj pred Európskym parlamentom. Nešťastie Smeru je, že "praktický výkon politiky, ktorá je politikou sociálnej demokracie" (Kubiš), nikoho v PES nezaujíma, lebo ak je raz písmom dané, že "je nezlučiteľné s členstvom v PES, aby členská strana nadviazala s nacionalistickou a xenofóbnou stranou akúkoľvek spoluprácu" (Hans Nyrup Rassmussen šéf socialistov), tak je to dané a nezlučiteľné. Nádej Fica a spol., že socialisti "prekvalifikujú" SNS z extrémistickej na normálnu stranu na základe vládnej politiky a toho, že Slota dostal náhubok, je márna.
Odklad do októbra znamená zrejme toľko, že v októbri bude odklad do februára a potom zase do júna a tak ďalej. Do meritórneho rozhodnutia, teda Smer vylúčiť úplne (teraz je "pozastavený"), alebo obnoviť plnoprávne členstvo, sa eurosocialistom nechce, keďže terajší stav im vyhovuje, čo podporuje aj správanie europoslancov Smeru, ktorí zostali sedieť vo frakcii, čiže ju neoslabili. Je tam silný protilobing Čechov a Rakúšanov, ku ktorým si Smer dokázal nájsť cestu, ale omnoho početnejší a vplyvnejší tábor "prinicipiálnych" na čele s hlaváčmi ako Rassmussen, Schultz, Wiersma a podobne, ktorým ide o odstrašujúci príklad. Omilostenie Fica by totiž vzalo socialistom palicu na konkurenčných európskych ľudovcov, na ktorých útočia, že robia koalície s krajnou pravicou. Marcové výroky Rassmussena, že "nič nového sa na Slovensku neudialo", resp. Schultza, že "Smer sa nehýbe", predznamenali nielen terajší odklad, ale aj to, že hra na "dobrú SNS" a umlčanie Slotu im nestačí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
