príslušníkov, ktorý včera zverejnil Ústav pamäti národa na svojej internetovej stránke. Ide o doteraz najvyššie postavených príslušníkov v rámci ŠtB, ktorých mená ústav zverejnil. To, že sa tam objavil aj sudca, prekvapilo všetkých troch posledných ministrov spravodlivosti. "Som zaskočená. V rámci systému sa to asi môže stať, pretože to nie je kritérium a zákonná podmienka," povedala bývalá ministerka a poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská.

Prešiel každou skúškou

Čaniga sa stal sudcom v roku 2003. V ŠtB bol desať mesiacov, potom bol od roku 1980 vedúcim oddelenia medzinárodnej spolupráce v dnešnom SPP. Od

roku 1990 bol advokátom. V roku 2003 prešiel výberovou komisiou, ktorú viedol sudca Ľubomír Bradáč. Čaniga mal v životopise, že bol referentom na oddelení štátneho tajomstva na ministerstve vnútra. Nikomu vraj nenapadlo, že by to mohlo znamenať ŠtB. Potom, čo prešiel komisiou, ho minister Daniel Lipšic odporučil Súdnej rade, ktorá ho vybrala za sudcu. Radu vtedy viedol sudca Jozef Hrabovský, včera sa nám nepodarilo spojiť sa s ním. Čaniga totiž tvrdí, že radu o všetkom informoval. "Tento prípad svedčí o tom, aké sú pre sudcov potrebné bezpečnostné previerky, ktoré by to odhalili," povedal Lipšic. Previerkami musia teraz prejsť len sudcovia Špeciálneho súdu. Na to, aby ich mali aj normálni sudcovia, by bolo potrebné zmeniť ústavu.

Harabin zvažuje zmenu

Takáto minulosť sudcov prekáža aj ministrovi Štefanovi Harabinovi. "Ministerstvo zvažuje zmenu zákona o sudcoch a prísediacich. Už dnešný mechanizmus pri výberovom konaní umožňuje tomuto zabrániť," myslí si Harabin. Zvlášť, keď sa tým vraj adept netajil. Lipšic sa podľa Harabina mohol obrátiť na SIS alebo NBÚ a podľa neho tu zlyhal. Harabin si myslí, že netreba zmenu ústavy ani zavedenie bezpečnosných previerok pre sudcov. "Stačí zmena zákona o sudcoch a prísediacich, aby žiadny agent tajnej služby nebol sudcom," povedal hovorca ministerstva Michal Jurči. ÚPN na zozname príslušníkov XII. správy pracoval viac ako rok. "Ústav bol často kritizovaný, že sa venuje len najnižším článkom, agentom, dôverníkom, ale mená, ktoré sme zverejnili teraz, rozhodne nie sú žiadnymi obeťami. Sú to ľudia, ktorí sa aktívne podieľali na represívnej činnosti ŠtB a komunistického režimu," povedal predseda správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Teraz by mali nasledovať ďalší príslušníci krajských správ.

Sudca: Do kontrarozviedky som šiel pre byt

Žiar nad Hronom - Pracovníkom kontrarozviedky ŠtB bol aj sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom Zdenko Čaniga. Včera mal bežný pracovný deň, pojednával. Na starosti má trestné veci. Na tému spolupráce s ŠtB hovoriť nechcel. Cestou do súdnej miestnosti len povedal, že Súdna rada o tom vie. "Všetko som Súdnej rade avizoval a opísal. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať," povedal a odišiel. Na opakovanú otázku napokon ešte zareagoval: "Išiel som tam zištne. Bol som mladý a po absolvovaní školy som chcel získať byt. Aj tak som ho nedostal. Čo vám mám hovoriť rozprávky o tom, ako mi prekážalo, že boli okolo mňa samí eštebáci? Odišiel som ešte v skúšobnej lehote na vlastnú žiadosť," povedal sudca.

Podľa zoznamu sudca Čaniga začal v ŠtB pracovať na odbore ekonomickej kontrarozviedky v roku 1980. Ako podporučík po desiatich mesiacoch na vlastnú žiadosť odišiel. Peter Lukáč, poverený zastupovaním predsedu súdu, o pôsobení Čanigu v kontrarozviedke ŠtB nevedel. "Poverený vedením som krátko, v jeho osobnom spise som nebol. Nevedel som o tom," povedal Lukáč. O tom, či je etické byť sudcom s takýmto životopisom, hovoriť nechcel. Aj Čanigovi kolegovia to považujú za jeho osobnú vec. "Neviem o tom, ani o tom nechcem vedieť. Mňa zaujíma len to, aký je sudca, či sú jeho výroky v súlade s právom, alebo nie. Pokiaľ viem, s profesionalitou nemá žiadne problémy," hovorí jeden zo sudcov.

Monika ŽEMLOVÁ