že pri všetkej svojej exotičnosti sú Ficovia a Slotovia vypočítateľní (v istom zmysle - nechytať za slovo), produkujú povrchnosť a širia stereotypnú nudu. (Pod dojem je výrazne podpísaná, samozrejme, aj opozícia).
Extra príťažlivé je práve teraz Česko z nášho pohľadu aj preto, lebo ďalšia vojna, ku ktorej sa v Prahe schyľuje, má mohutný federálny presah. Ide totiž o dane, dokonca reformu verejných financií, teda podľa vlády, a do zásadnej otázky, či Topolánek a jeho garnitúra neoslavovali nedávno svojich prvých sto dní v úrade veľmi predčasne, významne prehovorí i Richard Sulík, "otec" slovenskej rovnej dane.
Ale po poriadku. Premiér Topolánek pri nástupe svojej druhej vlády (prvá nedostala dôveru) zadeklaroval (a po 100 dňoch potvrdil), že ona má zmysel len vtedy, ak presadí reformu verejných financií, a pokiaľ sa to nezadarí, na rade sú predčasné voľby. Po dvoch mesiacoch, počas ktorých nerobili viacmenej nič mimo čistenia štátnej správy od ČSSD (tí sú tak zakopaní, že ich kompletne nevymetú ani do konca volebného obdobia), sa zrodil spoločný koaličný, teda veľmi kompromisný, návrh daňovej, výdavkovej a čiastočne aj zdravotníckej reformy pod gesciou ministra financií Kalouska. Trhákom, ktorý má celý balík akože "predať", je akási falošná rovná daň na úrovni 15 percent. Falošná preto, lebo výpočet by bol zo základu tzv. superhrubej mzdy, teda celej ceny práce (hrubá mzda plus odvody), čiže efektívna sadzba by bola nie 15, ale o čosi viac ako 20 percent. To je akože smotanový krém, inak sa celý Kalouskov plán dá opísať ako typický "balíček opatrení" akejkoľvek vlády, čo musí po voľbách plátať dopady rozhadzovania pred voľbami.
A teraz politika. Topolánek, ktorý vládne s "toleranciou" dvoch prebehlíkov, nečelí len jednomyseľnému "nie" celej sociál-komunistickej opozície, ale aj vzbure vo vlastnej ODS. Nie je jasné, aký silný je odpor, ale skôr sa bude zvyšovať ako oslabovať, keďže z výletu do Himalájí (!!) sa čoskoro vráti hlavný predsedov stranícky sok, pražský primátor a prvý podpredseda Pavel Bém. Pozíciou Topolánka však otriasa najmä Vlastimil Tlustý, bývalý podpredseda a minister financií jeho prvej vlády, ktorého premiér nevzal do druhej. To sa ukazuje dnes ako strategický i morálny blunder prvej triedy, keďže Tlustý je autor ekonomickej časti volebného programu ODS, svoju degradáciu vníma ako osobné poníženie (zrejme právom) a výzvu na posledný boj. Vzhľadom na povolebnú konšteláciu, prebehlíkov, chatrnú koalíciu, v ktorej je aj strana s predsedom a podpredsedom vlády, čo bude o chvíľu obžalovaný z korupcie, však tento boj môže premaľovať českú politickú krajinu nevídaným spôsobom.
Korunou Tlustého útoku je protinávrh rovnej dane, ktorý keby náhodou prešiel, tak Česko sa skutočne "stane daňovo najatraktívnejšou krajinou medzi štátmi EÚ a OECD". To tvrdí Richard Sulík, ktorý je autorom, v článku pre Mladú frontu dnes. A nedá sa než súhlasiť. (So slzou v oku - prečo nedokázal takto presvedčiť aj Mikloša?) Perlou projektu, ktorý si Tlustý osvojil a vnucuje Topolánkovi ak nie ako ultimátum, tak východisko pre rokovanie, je 12-percentná (!!) rovná sadzba priamej dane fyzických i právnických osôb. A - teraz pozor - zrušenie 300 (slovami tristo) rôznych daňových výnimiek tak, že samotný výnos tejto operácie by údajne zaplátal dieru v rozpočte kvôli extrémne nízkej sadzbe. Prepočítať to po Sulíkovi by bolo, zrejme, nad sily komentátora, nevraviac o tom, že nie je jasná väzba na rôzne sociálne škrty vládneho materiálu. Ale esteticky to vyzerá senzačne. Avšak politicky už výrazne horšie. Plán je nereálny, keďže cez odpor záujmových skupín, ktoré by prišli o nespravodlivé výsady a úľavy z výnimiek, by dvanásťpercentnú daň nepresadila ani podstatne silnejšia politická zostava, než je súčasná koalícia.
Podstatné ale je, že daňová revolúcia pre Česko, ktorú Sulík podstrčil Tlustému, má potenciál rozkývať ODS tak, ako naposledy pri útoku na Klausa v roku 1997... . Už len preto, lebo Tlustý, ktorý sám osebe nie je ľahká váha, má v strane, najmä stredných Čechách, veľa priaznivcov, a vládny návrh je vo svetle jeho alternatívy jasne menejcenný. Premiér musí ísť minimálne do rokovania o návrhu 12-percentnej dane, inak totiž Tlustý - a zrejme i jeho sympatizanti - za reformu verejných financií nezahlasuje. Toľko stačí, aby potopil vládu vlastnej strany. A rozčesol ju na dve časti. S fatálnymi dopadmi na celú českú politiku. Sulík, ktorý sa nestihol u Počiatka (robil tam poradcu) ani zbaliť, seje vietor takpovediac federálne. Kto bude žať, nikto dnes nepovie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
