triáde bilaterálnych stretnutí, ktoré absolvoval Robert Fico s ruským, rakúskym a poľským partnerom, sa dá povedať, že "zmena kurzu" zrazu ani nevystihuje kvalitu obratu.
Triviálna definícia hovorí, že zahraničná politika je činnosť, ktorej účelom a zmyslom je presadzovať, resp. obhajovať záujmy štátu v medzinárodných vzťahoch. (Definície sú aj presnejšie, podstata je toto.) Na to, čo slovenský záujem v tej-ktorej situácii je, môžu byť názory pluralitné. Doteraz tu však bol akýsi minimálny súlad pohľadov, cez ktorý "vlak nejede". Napríklad o tom, že s Ruskom treba mať dobré vzťahy, avšak v konfliktoch, ktoré má s našimi priateľmi, treba byť lojálny k spojeneckým záväzkom. Pretože ak sa Slovensko prikloní v dôležitej záležitosti k nejakej cudzej mocnosti a nie k partnerom z EÚ a NATO, tak stráca spojeneckú dôveryhodnosť a podstupuje riziko, že v konflikte vlastnom bude vystavené od partnerov rovnakému zaobchádzaniu.
Ako si už ktosi všimol pred nami, Fico v Moskve neotváral dvere slovenským podnikateľom do Ruska (ako týždeň pred ním Klaus českým), ale ruským na Slovensko. Nejde o to, že širokorozchodná do Bratislavy (Viedne!) je ekonomický blud, a atómové bloky, ku ktorých výstavbe Fico pozýval menovite firmu, čo pôsobila na Slovensku už za komunizmu, sú ešte vo hviezdach a zrejme tiež zahynú na ekonomických prepočtoch. Podstatná je geopolitická expozícia: Putinovo Rusko cez príjmy za ropu a plyn vyrástlo na veľmoc a touto kartou vydiera Európu. Ak sa za posledný rok a pol (od plynovej krízy na Ukrajine) toľko hovorí o spoločnej energetickej politike EÚ, tak preto, lebo sa hľadá záchrana pred najhoršími scenármi, ktorými hrozí jednostranná závislosť na dodávateľovi, čo je nevypočítateľný a jeho vnútorná politika a trend nastúpený Putinom nedávajú dostatočné (najmenšie??) záruky bezpečnosti. A to je expozícia, v ktorej Fico prikyvuje na vstup Gazpromu, ktorý je nielenže ovládaný Kremľom, ale priamy realizátor tejto vydieračskej politiky, do Transpetrolu. A v tej istej expozícii podporuje Fico už temer absolútnu závislosť Slovenska na ruskej rope a plyne pozvánkou do nových jadrových programov pri výrobe elektriny, atď. Je to expozícia, v ktorej Putin odmieta podpísať tzv. energetickú chartu, o čo ho na kolenách prosila EÚ (viď komentár k summitu v Lahti), z toho dôvodu, lebo by umožnila investície európskeho (a amerického) kapitálu do ťažby a tranzitu v Rusku. Putin stráži štátnu kontrolu nad ruskou energetikou, nepustí do nej cudzie firmy, aby (okrem iného) mohol robiť silovú zahraničnú politiku, a zároveň preráža do európskej energetiky investíciami Gapromu (a spol.)
Spoločná energetická politika EÚ je mýtus, pretože niektoré štáty, napríklad Nemecko, sa rozhodli riešiť svoje problémy dvojstrannými dohodami s Rusmi. Angela Merkelová aj keby chcela, už nemôže z tejto línie, ktorú nastúpil Schroder, ustúpiť podmorský plynovod, ktorý vitálne ohrozuje záujmy Poľska (ale i Slovenska), sa už buduje. Nemecko sa (nielen) týmto stalo strategickým spoluhráčom Ruska v Európe. I preto, ale nielen preto, je mýtus aj spoločná bezpečnostná politika EÚ. Poľská a česká (po nástupe Topolánka) zahraničná politika nový vývoj plne reflektujú. Radary a rakety USA vleteli do tejto reality síce náhodne, ale rýchly súhlas susedov s ich inštaláciou nie je iba signálom, že dvojstranné dohody s USA považujú za väčšiu istotu ako Nemcami a Francúzmi paralyzované NATO, ale i prirodzeným reflexom krajín, ktoré už majú historickú skúsenosť s nemecko-ruským delením sfér vplyvu v strednej Európe.
Keby Robert Fico, vzhľadom na svoju mentálnu výbavu, formuloval do tejto novej reality akúsi neutrálnu pozíciu, dalo by sa to s prižmúrením jeden a pol oka pochopiť a tolerovať ako "zmenu kurzu". Nie. On nepriateľskými gestami, vmiešavaním sa do vnútorných záležitostí a "pudlíkovským" vrtením chvostom pri studenovojnovej rétorike Putina odpája Slovensko od najbližších spojencov a priateľov. Otvára Slovensko pre Rusov ako nástupisko rozširovania svojho vplyvu v tomto regióne, teda pre vývoj, ktorému sa Poliaci a Česi snažia oponovať práve základňami USA, ktorých význam práve týmto kontextom ďaleko presahuje obranu proti tzv. darebáckym režimom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
