museli skončiť všetci veriaci bratislavsko-trnavskej diecézy. Zmena zákona o Ústave pamäti národa, o ktorej Sokol "rokoval" so šéfom ÚPN i predsedom poslaneckého klubu SNS, je zatiaľ vrchol jeho tvorivého úsilia zmyť zo seba hriechy-nehriechy mladosti. Novela, ktorá azda hrozí, však nesvedčí ani tak o Sokolovi, ako nepochopení celého zákona a jeho cieľov či už politikmi, alebo samotným riaditeľom ÚPN.
"Vrchol" je ešte slabé slovo na návrh, ktorý sa na Smolenickom zámku, v rámci akejsi konferencie proti komunizmu (!!!), zrodil. ÚPN, ktorý podľa súčasného znenia zákona môže registračné protokoly agentúrnej siete a kádrové materiály príslušníkov ŠtB zverejňovať bez obmedzenia, by mal po novom "povinnosť overovať historické dokumenty" a až potom ich publikovať. Teda tie, ktorých "pravdivosť" by nebola preukázaná, by sa zo zverejnenia vylúčili... To je taký nonsens, že až spieva.
Je fajn, že tentoraz netreba vymýšľať superlatívy. Stačí citovať vicepremiéra Čaploviča, ktorý sa vyjadril, že "to mohlo skrsnúť iba v hlavách, ktoré tomu absolútne nerozumejú. Základná idea ústavu by bola obrátená naruby". Presne tak. Predstava overovania všetkých (alebo aj polovice, tretiny, stotiny) publikovaných údajov je taká absurdná už len z technicko-administratívneho hľadiska, nevraviac o "základnej idei" ÚPN, že namiesto polemiky sa natíska len debata o normalite ľudí, ktorí o takom niečom vôbec "uvažovali".
Že uvažoval Sokol, sa dá pochopiť. Chápať by sa dali aj iní lustráti, ktorí sa v zoznamoch našli. Ale nový riaditeľ ÚPN Petránsky??!! On to však verejne priznal a len následne, na otázky novinárov, sa opravil v tom zmysle, že on "podporuje takú novelu, ktorá nijako nezníži dnes stanovený rozsah informácií, ktoré ÚPN zverejňuje". To je výborné - ale o čom to potom, teda predtým, pán Petranský uvažoval? Nechajme to na jeho svedomie, azda mu svitne v hlave a nepotvrdí sa diagnóza Dušana Čaploviča. Lepšia otázka je však iná - načo a komu ku prospechu je vôbec nejaká, akákoľvek novela zákona o ÚPN? Nikto nechce tvrdiť, že norma je ideálna a nedala by sa vylepšiť. Avšak na rozdiel od mnohých iných, napĺňa svoj účel a poslanie v spoločnosti v tejto chvíli takmer bez chyby.
Isteže, nielen vlastnou "vinou". Tragická smrť Jána Langoša, nástup novej vládnej koalície a kauza Sokola, to je súbeh (ne)šťastných okolností, ktorý postavil tému vyrovnávania sa s minulosťou na taký vysoký piedestál, na akom 17 rokov azda ešte nebola. Zápas o to, aby post riaditeľa ÚPN nezískal nejaký (polo)fašista, ktorý sa tu viedol pol roka, a očistné tance arcibiskupa strhli pozornosť a sympatie k inštitúcii v dobe, ktorá jej mala byť, a možno ešte bude, veľmi neprajná. Zároveň sa však obnažili aj mýty a hĺbka nedorozumenia, ktorá okolo ÚPN a jeho poslania vládne. U samotného nového riaditeľa, čo je teda pozoruhodné. Ale aj u mnohých, u ktorých by sa dezorientácia ozaj nečakala.
Ak totiž renomovaný historik, v dobrom úmysle brániť dnešnú podobu zákona, tvrdí, že "teraz je to postavené na tom, že tie zväzky sú hodnoverné, a každý, kto sa cíti poškodený, sa môže brániť a môže sa pokúsiť preukázať svoju NEVINU (...), tak nedorozumenie je naozaj hlboké a celoplošné. Povedzme si ešte raz: To, či sú "zväzky" v správe ÚPN hodnoverné fakticitou, sa dá tvrdiť akosi všeobecne, keďže ŠtB bola takpovediac vojenskou organizáciou a existovala v nej prísna krížová kontrola. Určite sa na "hodnovernosť" nedá prisahať akosi z voleja v každom individuálnom prípade. V konkrétnych kauzách - napríklad možno aj u Sokola - nie sú vylúčené nepresnosti či falzifikácie. To je zrejme zanedbateľná menšina dokumentov, ale s prezumpciou "hodnovernosti" sa ani k Sokolovi, ani k nikomu inému, kto tvrdí opak, pristupovať nesmie. Podstatné je iné: Čítať protokoly či zväzky ÚPN optikou VINY a NEVINY tých, ktorí v nich účinkujú, je principiálne scestné. Sú to len materiály, ktoré podávajú svedectvo o dobe. Na konštatovanie nejakej viny, či morálne súdy ľudí, ktorí sa v nich nenašli, nedáva táto spisba žiadne oprávnenie. Z registrov a zväzkov ÚPN (azda s výnimkou kádrových materiálov kmeňových zamestnancov) nevyplývajú žiadne závery, ani látka pre morálne hodnotenie, iba toľko, že predovšetkým politika (povinne!), ale aj iné inštitúcie (ak uznajú za vhodné), by mali pramene ÚPN skúmať pri rôznych menovaniach a kandidatúrach. A komu sa niečo skutočne nepáči, môže sa obrátiť na súd. Nie preto, aby skonštatoval "nevinu", ale preukázal, že napríklad, záznam, ktorý o ňom v ÚPN leží, je falzifikát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
