Spišská Sobota sa volá podľa sobotňajších trhov, Matejovce a Stráže vraj podľa svätca alebo šoltýsa
Mesto Poprad pod Vysokými Tatrami tvorí päť spišských mestečiek: historický Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Matejovce a Stráže pod Tatrami. Ich začiatky siahajú do 13. storočia a až do polovice 20. storočia malo každé mestečko svoj samostatný vývoj a vlastnú históriu. Najlepšie podmienky pre napredovanie z nich mala Spišská Sobota, ale v 20. storočí prialo viac šťastie historickému Popradu, ktorý zohral dôležitú integračnú úlohu pri ich spojení.
Osídľovanie kolonistami
Územie pod Vysokými Tatrami v stredoveku bolo riedko obývané a uhorskí králi na jeho osídlenie pozvali nemeckých kolonistov, ktorí sa na Spiš začali sťahovať koncom 12. storočia a ďalšia vlna prisťahovania nastala po tatárskom vpáde do Uhorska a vrcholila okolo roku 1245. Územie v tom čase už bolo rozdelené a patrilo zemepánom Mariassyovcom, Berzevicovcom a Görgeyovcom. Prichádzajúci nemeckí kolonisti sa preto začali usadzovať v existujúcich usadlostiach, alebo si v blízkosti slovanských zakladali svoje vlastné dediny. Po odchode Tatárov v roku 1242 uhorský kráľ Belo IV. pozval ďalších kolonistov, ktorým v nových podmienkach prisľúbil privilégiá, aké nemalo ostatné obyvateľstvo, v područí zemepánov. Kolonisti nadobudli osobné slobody, možnosť používať vlastné právo, právo na užívanie lesov a rieka a často aj právo na vyhľadávanie a ťažbu rád. Tieto výhody sa postupne začali vzťahovať aj na ostatných obyvateľov, ktorí sa vymanili spod vplyvu zemepánov a Spišskej stolice.
V čase vzniku obcí a neskoršie mestečiek v tomto teritóriu bola hranica medzi Uhorskom a Poľskom. Uhorskí králi považovali za dôležité zaľudniť územie a zabezpečiť jeho rozvoj. Dôležitú úlohu pri formovaní mestečiek zohrala veľká cesta, ktorá spájala Spiš so Šarišom na východe a na zápase s Liptovom. Na tejto križovatke spájala ďalšia cesta severný Spiš s Poľskom a na juhu Gemer a Maďarsko.
Začiatky historického Popradu rozpracoval spišský historik A. Münnich. Podľa neho sa v lesnom prostredí pri rieke Poprad nachádzala náhorná planina a na nej mohutný hrad, ktorý bol o niečo menší ako Spišský a mal aj jeho podobu. Nevie sa, kto a kedy hrad dal postaviť, ale stal sa hraničnou pevnosťou pre Maďarov. Po presune hraníc na sever hrad už nemal svoje opodstatnenie. Po tatárskom vpáde bol zničený a už sa neobnovil. V 15. storočí ho ešte využívali bratríci a v 19. storočí boli z neho ešte viditeľné múry. Okolo hradu boli dediny a jednou z nich aj historický Poprad. Nemeckí kolonisti po príchode na Spiš si pri pôvodnej obci Poprad založili vlastnú dedinu pod názvom Nemecká Ves - Deutschendorf. Ku zlúčeniu obidvoch dedín, z ktorých sa vyformoval Poprad, došlo koncom 13. storočia. Názov novej dediny a neskoršie mestečka sa uvádzal rôzne a terajšie pomenovanie postupne nadobúdalo na svojom uplatnení v priebehu 17. storočia.
Hora sv. Juraja
Podobne ako Poprad sa vyvíjala aj Spišská Sobota. Ona zo všetkých piatich mestečiek mala najpriaznivejšie podmienky pre rozvoj a ešte v prvej polovici 20. storočia mala medzi mestečkami najvýznamnejšie postavenie. V Spišskej Sobote sa zachovali najvzácnejšie historické pamiatky, odtiaľ pochádzalo veľa významných osobností a najviac si zachovala svoje urbanistické riešenie. Okrem toho mala priaznivú polohu a prvýkrát sa spomína v roku 1256. Jej pomenovanie pochádza z toho, že sa tam konali pravidelné sobotné trhy. Pri nej si nemeckí kolonisti koncom 12. storočia založili svoju dedinu a pomenovali ju Hora sv. Juraja - Georgenberg. Obidve sa v roku 1260 spojili do jednej dediny a postupne sa zaužíval názov mestečka Spišská Sobota.
Ináč sa vyvíjali Veľká, Matejovce a Stráže pod Tatrami. Prvá písomná zmienka o obci Veľká pochádza z roku 1268. Do obce sa koncom 12. a v priebehu 13. storočia nasťahovali nemeckí kolonisti. Obec si naďalej zachovala slovanský charakter a jej názov pochádza od veľkosti katastra, ktorý bol až štyrikrát väčší ako kataster Spišskej Soboty. Pôvodný slovanský názov prevzali Maďari (Felka, Filka) a Nemci (Filk, Filsdorf).
Najmenej jasný je vývoj a pomenovanie Matejoviec. Existuje tvrdenie, že boli pomenované po sv. Matejovi alebo po Matejovi šoltýsovi, či richtárovi. V niektorých historických dokumentoch sa spomínajú ako Villa Mathei, alebo Matejova dedina. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1251. Prví nemeckí kolonisti sa tu začali usadzovať po tatárskom vpáde. Nejasný je aj pôvod obyvateľstva, či boli Slovania alebo Maďari.
Na kopci oproti Spišskej Sobote sa nachádzalo mestečko so slovanským názvom Stráž, Stráža a po nemecky Michalsdorf. Nemci ho pomenovali podľa patróna sv. Michala Archanjela alebo šoltýsa Michala, ktorý mohol byť bratom Mateja a pochádzal z nemeckých kolonistov. Pravdepodobne to bola pôvodná slovanská strážna osada na spôsob "Spišských X kopijníkov". Po posune hraníc na sever si na stráženie hraníc najali Maďari slovanských strážcov. Postupne osada strácala na svojom význame a začali sa tam usadzovať nemeckí kolonisti. Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1276.
Z dedín mestečká
Nemeckí kolonisti si prinášali zo svojej vlasti nový impulz aj majetky, ktorými potom prispeli k rozvoju Spiša. Naďalej chýbala listina, ktorá by potvrdzovala výsady nemeckým kolonistom. Až uhorský kráľ Štefan V. 25. augusta 1271 takúto listinu vydal a v nej potvrdzoval výsady a dobovo ich upravil. Privilégiá sa vzťahovali na všetky spišské mestá, kde mali svoje zastúpenie nemeckí kolonisti. Privilégiá sa vzťahovali aj na mestečká popradskej pentapolity. Bol to prvý a významný krok k premene pôvodných dedín na stredoveké mestečká.
Privilégiá nemeckým kolonistom potvrdil a čiastočne upravil aj Karol Róbert v roku 1317 a vtedy bol už spracovaný aj zoznam spišských miest, na ktoré sa výsady vzťahovali. Každé mestečko si volilo svojho richtára a mestskú radu. Mestečká si okrem toho volili svojich zástupcov do vytvorenej Provincie spišských miest - Sásov, na čele ktorej stál richtár - gróf. Zhromaždenie Provincie volilo svoju malú a veľkú radu. Mestečká provincie nemali výsady slobodného kráľovského mesta, mala ju len Provincia.
K urýchleniu procesu premeny pôvodných dedín na mestečká zohralo svoju úlohu aj vytvorené Bratstvo 24 spišských farárov, ktoré sa sformovalo na základe dohody medzi spišským prepoštom a zoskupením farárov spišských miest v roku 1268 o rozdelení ročných poplatkov. Členmi zoskupenia sa stali všetky mestečká okrem Matejoviec, ktoré vtedy nemali svoj kostol, ani vlastného farára.
Ing. Štefan STAVIARSKY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
