PhDr. Klaudia Buganová, Východoslovenské múzeum Košice
O tom, že sa v našej krajine nachádzajú vzácne kultúrno-historické pamiatky, svedčí cenný nález kameňa, ktorý po niekoľkých storočiach odkryl svoje tajomstvo.
Na začiatku tohto príbehu stojí iniciatíva miestnych nadšencov z Pečovskej Novej Vsi, ktorí si zaumienili vytýčiť v chotári svojej obce cyklotrasu. Pri hľadaní vhodných cestičiek cez polia, lesy i pasienky boli niektorí z nich horliví nielen pri správnom a vhodnom označovaní, ale skúmavým okom pozorovali aj okolie. Ich pozornosti neušli voľne roztrúsené kamene, ktoré viac, či menej vytŕčali zo zeme. Jeden z nich, pán Rastislav Leščák si všimol, že na určitom úseku sa tieto kamene objavovali v pravidelných vzdialenostiach a usúdil, že ide o cestné medzníky. Jeho pozornosti neušiel ani jeden z niekoľkých vyšších kameňov na trase a keď na ňom zbadal vytesaný kríž, informoval o tom svojich kolegov. Onedlho sa rozhodol pán Ondrej Matisovský, poslanec OÚ upozorniť na tento objav Klaudiu Buganovú z Košíc, ktorá sa zaoberá výskumom drobných sakrálnych pamiatok. V domnienke, že ide o druh stredovekého zmierčieho kríža, sa uskutočnil prieskum v zmienenej lokalite.
Kameň vyzerá na prvý pohľad ako každý iný, ktorých sú v okolí desiatky. Ide vlastne o dva pieskovcové hranoly, rôznej šírky, v hornej časti mierne zaoblené, vyčnievajúce asi 60 cm nad zemou. Na jednom z nich je na užšej strane vytesaný jednoramenný kríž latinského typu, asi 15 cm vysoký. Celý povrch je značne zvetraný. Pri takejto zbežnej obhliadke nedával kameň odpoveď na otázku, o aký typ objektu sa jedná. Až po miernom odhalení zeminy ukázal svoju pravú tvár. Na užšej strane širšieho hranola sa objavil dobre čitateľný letopočet 1567 a 12 riadkový identifikačný nápis v latinčine.
Ďalšia etapa odhalenia tajomstva kameňa za značnej pomoci Jána Ducára (odkazy na historické pramene) a Eleny Urbancovej (preklad textu) bola veľmi zaujímavá a tak ako pri každom významnom objave vzrušujúca.
Text napomohol jednoznačne zaradiť nález do kategórie drobných pamiatok. Jedná sa o hraničný kameň, v odbornej terminológii označovaný ako metačný znak. V minulosti sa ním v teréne vymedzovala hranica jednotlivých administratívno-správnych jednotiek, alebo územných celkov rôznych vlastníkov, v našom prípade zemepánov. Za najtrvácnejšie sa považovali kamenné medzníky, ktoré odolávali zubu času, poveternostným vplyvom a mechanickému poškodeniu. Identifikačné znaky sa spravidla zasypali zeminou, aby dlhodobo uchovali pôvodnú informáciu o majiteľovi či dátume osadenia kameňov.
Odhalený, zreteľne zachovalý nápis je rečou kameňa, ktorý v prvej osobe informuje čitateľa o svojom poslaní. Vo voľnom preklade :
ROKU 1567, POČAS RICHTÁRSTVA CTIHODNÉHO PÁNA MATEJA LÁNIHO, 20. NOVEMBRA, ZA SVEDECTVA 18 SVEDKOV DAL MA POSTAVIŤ VEĽAVÁŽENÝ GAŠPAR PÉČI, KTORÝ PREHRAL SPOR, NA VYTÝČENIE MEDZÍ
Gašpar Péči, ktorý žil v rokoch 1523 1596, bol v svojej dobe významným, vplyvným mužom. Pochádzal zo Sedmohradska (Kluž, Cluj v rumunčine, Koložvár v maďarčine) a zaiste preto, že sa vyznamenal v bojoch proti Turkom, ho cisár Ferdinand I. menoval kráľovským palatínom. Obdržal erb a majetky v Pečovskej Novej Vsi ( Újfalu), kde si založil rodové sídlo. Získal ich v čase, keď pôvodní majitelia z rodu Tárczayovcov, boli vernými prívržencami Zápoľského. Keď Juraj Tárczay roku 1557 v bitke pri Nagyszőlos padol, majetky prevzala do svojho vlastníctva jeho sestra Anna Tárczayová. Kráľ Ferdinand, z titulu nevernosti dal Anne všetky majetky zhabať a rozdelil ich medzi svojich prívržencov, šľachticov prichádzajúcich z Maďarska: Dessewffyovcov, Péchyovcov, Forgáchovcov, Táhyovcov, ako náhradu za majetky, ktoré im obsadili Turci. Anna Tarczayová, nazývaná tiež šarišská amazonka, sa nechcela poddať a bránila sa na Kamenickom hrade. Vojská Šimona Forgáča 12. júla 1556 hrad rozstrieľali a viac už nebol obnovený.
Kamenný svedok minulosti méta je symbolom tejto doby a hĺbkový archeologicko-historicko-paleografický výskum prinesie o ňom ešte mnoho nateraz skrytých faktov.
Každopádne je tento nález významným objavom a nemá zatiaľ obdobu v regiónoch východného Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
