namiesto, aby mi pomohli, chumaja zo mňa robia.
Choroba na mňa zase minule liezla, dýchať som nemohol, raťafák som mal furt plný, nestíhal som vreckovečky vyťahovať z kapsičky. Prídem k lekárovi a on: "Takže vy sa sťažujete, že plný nos máte, hej? Tak si ho len smrkajte, človeče, smrkajte, plný nos predsa nie je choroba!" Vyraziť ma chcel, že simulujem, ešteže som ho ukecal, nech mi aspoň zmeria teplotu. Mal som 37,2! Tak ma uznal PN.
Alebo prídem ku kožnej: "Pani kožná, nedobre sa cítim, kožu mám napätú, v noci sa zo spánku celý škrabem jak šalený, pomôžte mi." Ona: "Aha, no viete čo? Tak sa neškrabte!" No nehovor, moja, som si pomyslel. "Však ja sa neškrabem úmyselne, ale podvedome, proti svojej vôli, veď vtedy spím! Dajte mi, prosím, tie moje mastičky, krémiky, čo mi tak pomáhajú," apeloval som na ňu. "Dám vám, dobre, dám. Len ja vás tu mám každé dva mesiace, priznajte, koľkokrát som vám už vysvetľovala, čo nemáte jesť, aby ste nemali problémy?"
Ja viem. Ale dá sa nejesť jarná cibuľka a redkvička? Nedá. Musím. Nakrájať cibuľôčku aj redkvičôčku, chlebík natrieť masielkom a natretou stranou ho džabnúť do cibuľky s redkvičkou tak, aby sa nalepili, posoliť a chrum-chrum. A ešte jeden a ešte.
Kožná ma už neraz vystríhala i pred tatárskou omáčičkou a kečupčekom. Ale ako to mám vysvetliť chudákovi vyprážanému syru a úbohým hranolkám, keď nasucho ofučane na mňa zazerajú z taniera, či mám srdce z kameňa, či som taká sviňa, že im nedám? Tak im trošku kydnem, nedbám, aspoň mi rezkejšie pôjdu dole krkom.
A čokoládový jogurt, a čokoládové koláčiky, a čokoládový dezert, a čokoládové veľkonočné vajíčka, a čokoládové vianočné ozdôbky zo stromčeka, nemal by som tiež, ej veru nemal.
Ešteže šľahačku smiem, lebo by ma kúsalo svedomie, keď si zo šľahačkového spreja len tak z pasie napením rovno do úst, veľa-veľa, koľko sa zmestí, aj do kávičky, koľko sa zmestí, aj na čokoládový koláčik, veľa-veľa.
Aby ste si nemysleli, nie som až taký nedisciplinovaný pacient, dačo aj dodržiavam. Napríklad snažím sa maximálne vyhýbať kontaktu s teplou vodou a prachom, ktoré mi škodia, a to minimálnym umývaním riadu a striedmym vysávaním. Ja by som to ešte aj viac dokázal odmedziť, len žena o tom nechce doma ani počuť.
Inak, keď mi kožná robila alergické testy, prilepila mi na pár dní na chrbát vzorky švajčiarskym leukoplastom. Na testovacie vzorky som nezareagoval. Koža mi sčervenala len po švajčiarskom leukoplaste.
Ale ja to beriem tak, ako to je, že o čo ma osud ochudobnil na fyzickom zdraví - to mi nepridal ani na duchu.
Jaroslav V. VRABEC
Autor: Škrapové polia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
