Kosove. Približne 500 pozostalých a hostí zapálilo sviečky a položilo kytice kvetov aj na kopci Borsó, kde vojenský špeciál AN-24 havaroval. Slzy hlbokého zármutku, dojatie a tváre poznačené zúfalou beznádejou sprevádzali v sobotu odhalenie pamätníka obetiam najväčšej tragédie v dejinách slovenskej armády.
Pád do nenávratna
V parku malebnej dedinky vyrástli štyri šesťmetrové pahýle stromov z bronzu. Pomedzi ne padá do nenávratna človek s pokojom na tvári, s prižmúrenými očami, vyrovnaný s osudom. Okolo leží jedenásť žulových kameňov z Vysokých Tatier. Na každom sú vytesané mená obetí nešťastia, ktoré v januári 2006 otriaslo nielen Slovenskom.
O výstavbe monumentu rozhodlo obecné zastupiteľstvo v Hejciach na mimoriadnom zasadnutí deň po havárii. "Miesto tragédie je veľmi ťažko prístupné, starší ľudia sa tam nedostanú. Preto sme sa rozhodli postaviť pamätník nielen na kopci Borsó, ale aj v dedine. Aby každý si mohol uctiť pamiatku slovenských vojakov, ktorí, žiaľ, práve u nás skončili svoju životnú púť," hovorí starosta obce Géza Rohály.
Obecné zastupiteľstvo udelilo všetkým obetiam čestné občianstvo, slovenskí vojaci sa in memoriam stali aj čestnými príslušníkmi maďarskej armády.
Obyvatelia maďarskej dedinky prevzali v marci tohto roku za nezištnú pomoc záchranárom, ktorí sa podieľali na odstraňovaní následkov havárie, mimoriadnu cenu v ankete Vojenský čin roka 2006, ktorú každoročne udeľuje Ministerstvo obrany SR. "Radšej by som tú cenu nikdy neprevzal. Žiaden čin už nedokáže tým ľuďom vrátiť život," smúti starosta.
Nemí svedkovia
Cesta na smutne preslávený kopec Borsó trvá nákladným autom štyridsať minút. Vojenské tatrovky a terénne autá vyviezli v sobotu na miesto havárie približne 500 pozostalých a hostí. Skosené koruny stromov s obhorenou kôrou, korene vyvrátených mohutných bukov a smrekov, skala pamätníka a štyridsaťdva symbolických drevených stĺpov sú dodnes nemými svedkami strašného nešťastia.
Pár desiatok metrov od miesta, kam dopadlo doráňané lietadlo, končí les, z kopca vidno ako na dlani Košice. "Stačilo, aby leteli o pár metrov vyššie a všetci mohli žiť," rozmýšľa dojatý otec nadrotmajstra Daniela Gumenického. Spolu s manželkou a príbuznými si pri symbolickom stĺpe prezerajú album s fotografiami mladého, večne usmiateho syna.
Nešťastnej mame sa kotúľajú slzy po tvári: "Bol dvakrát v Kosove. Prežil tam aj nepokoje, pri ktorých išlo o život. A skončil tuto, pár kilometrov od domova... Nikto sa už nedozvie, čo sa naozaj stalo."
Mŕtvi sa nemôžu brániť
Na mieste, kde vyhaslo 42 životov, smútia aj manželia Krištanovci. "Neverila som, že je mŕtvy. Do poslednej chvíle som bola presvedčená, že sa zachránil. Poter bol silný, vyšportovaný chlapec, každému som hovorila, že určite sa zachytil kdesi v korunách stromov...," spomína ubolená mama.
Rovnako ako väčšina pozostalých ani Krištanovci neveria výsledkom vyšetrovania, podľa ktorých lietadlo havarovalo po chybe pilotov. "Mŕtvi sa nemôžu brániť. To lietadlo malo byť dávno v šrote, alebo v múzeu. Chceme vedieť pravdu. Ale tú sa už nikdy nedozvieme. A syna nám nikto nevráti," hovorí otec 27-ročného Petra Krištana.
Petrova dvojička Pavol je tiež vojak. Z Kosova sa vrátil pol roka pred bratovou smrťou.
Smrť si nevyberá
Sviečky za mŕtvych kamarátov na kopci Borsó a pri pamätníku v Hejciach zapálil aj Martin Farkaš s manželkou Michaelou. Jediný z pasažierov na palube Antonova, ktorý sa akoby zázrakom zachránil, mĺkvo hľadí na pahýle stromov: "Keď to všetko okolo seba vidím, mám zmiešané pocity. Dodnes nechápem, ako sa to mohlo stať a prečo práve ja som prežil. Sedel som vzadu spolu s ostatnými..."
K výsledkom vyšetrovania sa nechce vyjadriť: "Videl som vyšetrovací spis. Myslím si, že bol spracovaný dôkladne, vyšetrovatelia odviedli profesionálnu prácu. Neostáva mi nič iné, len závery rešpektovať."
Aj Michaela je v rozpakoch. Prvýkrát stretli na mieste tragickej smrti Martinových kamarátov aj ich príbuzných. "Doteraz sme tu boli zakaždým sami. Keď som videla tých pozostalých, mala som pocit nespravodlivosti voči nim. Teším sa, že Martin prežil, ale nemám dôvod na radosť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
