nevyskytla x-krát za posledný mesiac, STV je spoľahlivý záskok. Vždy je sranda.
To, že Hreha spadol z motorky na brnenskom okruhu a je práceneschopný, je veľká pohroma pre program, marketing, i všetko ostatné, ale nič proti nápadom, ktorými hýria politici a roje príživníkov, čo kmitajú od nepamäti okolo verejnoprávneho čuda. Keby napr. nebolo pripomienkovacie právo Slovenského syndikátu novinárov, ani by sme netušili, že sa chystá "návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania".
Celkom úprimne, autor by vedel o jednej "optimalizácii" aj zadarmo. A tá by bola taká optimálna, že nezamestnanosť na Slovensku by sa obratom zvýšila asi o 0,1 percenta. Ušetrili by sme však na koncesiách a ani digitalizácia by nebola potrebná... Avšak, ak už sme pri tejto novej zámienke pre fingovanie činnosti a práce, tak je dôležité vedieť, že ak už dnes tvoria verejnoprávne kanály zanedbateľný zlomok jazykovo zrozumiteľného výberu na televíznom trhu, tak v digitálnom veku bude tento zlomok ešte výrazne nižší. Ťažko dnes tipovať, že presne aký, keďže počítať sa nesmie iba akési zhusenie programov v tzv. multiplexoch, čiže viac terestriálne (pozemne) šírených kanálov, ale aj neustála expanzia konkurenčných typov vysielania, ktoré fungujú už dnes káble, satelity, IP TV. Na otázku, že akú má filozofiu, zmysel či budúcnosť, ak na takpovediac nekonečnom trhu bude štát prevádzkovať vlastné televízie, existuje len jedna odpoveď vymysleli to politici.
Digitálnym zákonom, ktorý schválili kedysi vo februári, priamo nariadili STV obsadiť jeden tzv. multiplex (súbor 4, eventuálne 8 programov v jednej frekvencii). Preto Hreha ešte skôr, než stihol spadnúť z motorky, slávnostne ohlásil, že firma pripravuje veľké prekvapenie: STV 3 a STV 4. Trojka bude športová a štvorka detsko-dokumentárna. Rozumiete tej logike: Špecializovaných športových kanálov, čo nič iné ani nevysielajú, je dnes žalostne málo. Fakticky neexistujú. To je taká diera na trhu, že iné riešenie ani nejestvuje, len založiť štátny športový kanál dotovaný z verejných zdrojov. Aby sa v budúcnosti napríklad nestávalo, že na STV 2 pôjde dva týždne len hokej... Dánsko-Ukrajina, Taliansko-Bielorusko, a podobne. Všetky zápasy, až do posledného bully.... To je moderná verejnoprávnosť pre 21. storočie. Ak nevieme držať dva programy, lebo niet dosť peňazí (a ešte sme nekompetentní a hlúpi), tak založíme ďalšie dva (či tri), aby nikoho ani nenapadlo STV zrušiť. Verejnoprávnosť udržíme aj cez mŕtvoly. Chcete príklad? Hokej nerozbil na márny prach programovú štruktúru "jednotky", ale "dvojky", teda kanála, na ktorom sa koncentrujú formáty akože zo zákona.
Aby štátne podnikanie na televíznom trhu malo existenčnú istotu, pripravuje sa aj nový koncesionársky zákon. Základná novinka je, že platobná povinnosť sa bude viazať už nie na vlastníctvo prijímača, ale - odber elektriny. Pri doterajšom spôsobe poplatkov sa totiž ľudia plateniu vyhýbali, dokonca údajne až 30 percent (fuj, že sa nehanbia). Keďže štyri programy stoja viac ako dva a Ficova vláda je "sociálne orientovaná", v parlamente sa poplatky už zrejme nezvýšia (ešte by išli dole preferencie!!), na svete je však nová finta: Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. To znamená, že na verejnoprávnu službu si priplatíme ešte aj z rozpočtu. Výhodou je nielen viaczdrojové financovanie, ktoré akože nepocítime (veď z rozpočtu sa platia ešte väčšie nezmysly), ale aj politická páka na riaditeľov a príslušenstvo. Teda presne to, kvôli čomu sa kedysi dávno, niekedy v osemdesiatych rokoch, západné štátne televízie "odštátňovali" a transformovali na verejnoprávny hybrid...
Je napokon fakt, čo tvrdia navrhovatelia, že podobný "model" existuje aj inde. Napríklad vo Francúzsku, ktoré je povestné slobodou médií (skoro ako v Rusku). Len pre lepšiu predstavu, že ako to bude vyzerať, cez prvé čítanie v parlamente práve prešla novela troch poslankýň HZDS, podľa ktorej musí STV vysielať povinne celé záznamy (alebo prenosy) rokovania NR SR. Nápad mal veľký úspech aj v radoch opozície. Fixný blud o vlastnej dôležitosti totiž prenasleduje celú politickú triedu a podľa straníckej príslušnosti nerozlišuje. Vraj to zabezpečí "právo občanov na informácie". To je fakt. Skľučujúce je, že desatina tých informácií, ktoré už občania majú, ale nevyužívajú, by mala stačiť, aby zberbu, ktorá nevie nič iné, len šmátrať v cudzích penaženkách, hnala vidlami až do Zimbabwe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
