podvozku špeciálneho lietadla Ryan NYP. Pilot tohto lietadla sa stal okamžite svetovou "celebritou" (aj keď tento výraz sa pravdepodobne v tých časoch ešte nepoužíval) a vyslúžil si trvalé miesto v dejinách "vzduchoplavby" (to je zastaralé, ale podľa mňa krásne slovo), čiže letectva. Tým pilotom bol Charles Lindbergh a jeho na tú dobu obdivuhodným výkonom bol prvý sólový nonstop prelet (bez medzipristátia) z amerického kontinentu na európsky kontinent.

Keď začal Charles Lindbergh v roku 1926 uvažovať o prelete Atlantiku z New Yorku do Paríža, bol už skúseným pilotom. Pilotný diplom získal vo vojenskej leteckej škole a stal sa poručíkom Národnej gardy štátu Missouri. Po prepustení z armády sa stal poštovým pilotom a lietal na linke ChicagoSt.Louis. Lindberghovo rozhodnutie letieť cez Atlantik bolo motivované aj cenou, ktorú mohol týmto letom získať. Išlo o cenu v hodnote 25 000 dolárov (na tú dobu obrovský peniaz), ktorú pre toho, kto ukutoční prvý let z New Yorku do Paríža (prípadne opačne, čo však kvôli prevládajúcemu smeru vetrov nad Atlantikom nebolo reálne), vypísal newyorkský hoteliér Francúz Raymond Orteig. Vážnym Lindberghovým problémom sa ukázalo byť získanie vhodného lietadla na takýto let. Lindbergh sa obrátil na mnohé americké letecké firmy, ale jeho požiadavky spočiatku žiadna z nich nevedela alebo nemohla splniť. Napokon sa Lindberghovi ozvala kalifornská firma Ryan Airlines, ktorá bola schopná postaviť lietadlo za dva mesiace a za prijateľnú cenu 10 000 dolárov. Základom pre špeciálny Lindberghov stroj sa stalo lietadlo typu M-2. Išlo o spoľahlivý jednomotorový hornoplošník, používaný na poštových linkách pozdĺž západného pobrežia USA. Do Lindberghovho lietadla však museli byť inštalované ďalšie palivové nádrže, aby lietadlo dokázalo absolvovať dlhý prelet cez Atlantik. Lindbergh nástojil na tom, aby veľká prídavná nádrž bola hneď za motorom a teda pred kokpitom. Konštruktérom firmy Ryan sa to síce nepozdávalo, ale Lindbergh presadil svoje, a to i za cenu toho, že zo svojej kabíny dopredu prakticky nevidel. Preto mal na jednej strane kokpitu namontovaný vysúvateľný periskop, ale nie je isté, či ho vôbec použil. Palivové nádrže Lindberghovho lietadla pojali až 1 700 litrov paliva, zatiaľ čo sériový stroj M-2 mal jednu palivovú nádrž objemu 190 litrov. Kvôli zvýšeniu vzletovej hmotnosti lietadla sa muselo zväčšiť rozpätie krídiel približne o tri metre. Lindberghovo lietadlo malo oficiálne označenie Ryan NYP, pričom skratka NYP znamená New York Paris. Na celom svete sa však toto unikátne lietadlo stalo známym skôr pod názvom Spirit of St.Louis (duch St.Louis). Týmto názvom vzdal Lindbergh hold svojim mecenášom z mesta St. Louis. Lietadlo Ryan NYP malo (vlastne ešte má, pretože toto lietadlo sa zachovalo) rozpätie krídiel 14 m, dĺžku 8,4 m a výšku 3 m. Maximálna vzletová hmotnosť bola okolo 2 330 kg. Trup lietadla bol zhotovený z kovových rúrok, potiahnutých plátnom, krídla boli z dreva a tiež potiahnuté plátnom.Na pohon lietadla slúžil vzduchom chladený deväťvalcový hviezdicový motor Wright J-5C Whirlwind, ktorého maximálny výkon bol 166 kW.

21. mája 1927 ráno o 7. hod. 52. min Lindbergh len tak-tak odštartoval so svojím preťaženým lietadlom Spirit St.Louis z Rooseveltovho letiska na ostrove Long Island pri New Yorku a nabral kurz ku kanadskému ostrovu New Foundland a potom smeroval k južnému cípu Írska. Odtiaľ letel Lindbergh, ktorý už občas mal z dlhého letu halucinácie, cez juh Anglicka a napokon cez francúzske prístavné mesto Cherbourg do Paríža, kde ho očakávali desaťtisícové davy ľudí. Na letisku Le Bourget pristál, ako sme už spomenuli v úvode, 21. mája o 22. hod. 22. minút miestneho času, teda o 17. hod. 22. min. amerického času. V análoch letectva sa uvádza, že let trval 33 hodín, 30 minút a 29,8 sekundy (aj keď o presnosti merania na desatiny sekundy možno pochybovať), pričom Lindebrgh prekonal bez medzipristátia vzdialenosť 5 089 km a pochopiteľne získal aj spomínanú Orteigovu cenu. Svoj posledný let vykonalo lietadlo Spirit of St. Louis 30. apríla 1928, keď ho Lindbergh preletel zo St. Louis do Washingtonu, aby ho daroval Smithsonian Institute. Dnes si toto historicky cenné lietadlo môžete pozrieť v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone.

Nakoniec možno treba zdôrazniť, že Lindberghov let nebol prvým preletom Atlantiku, ale bol prvým sólovým preletom bez medzipristátia. Prvý let cez Atlantik uskutočnil v dňoch 16. až 30. mája Američan A. C. Read, ktorý so svojím lietadlom Curtiss NC-4 absolvoval let z kanadského ostrova New Foundland cez Azorské ostrovy do Lisabonu. Prvý nonstop prelet uskutočnila v dňoch 14.-15. júna dvojčlenná britská posádka (J. W. Alcock a A. Whitten-Brown), ktorá na lietadle Vickers Wimy doletela z New Foundlandu až do Clifdenu v Írsku.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.