horných častiach stoniek sa tvoria nepárne prasleny drobných bielych až fialkových kvetov. Kvitne od mája do augusta a celá rastlina aromaticky vonia.
Najlepšie sa jej darí v teplejších oblastiach, na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Dobre znáša aj suchšie podnebie. Vyhovuje jej ľahšia, kyprá, piesočnato-hlinitá pôda, ktorá je dostatočne zásobená humusom a vápnom. Neprospieva jej hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Vo veľmi výživnej pôde stráca korenistú chuť. Nedarí sa jej na vlhkých, studených a piesočnatých pôdach, kde počas drsnej zimy ľahko vymrzne.
Dúšku tymianovú môžeme pestovať z priamej sejby alebo z priesad. Vysievame ju do dobre pripravenej pôdy v marci až apríli, a to na povalcovaný povrch do riadkov vzdialených 40 až 45 centimetrov. Semeno nezahŕňame zeminou, ale iba zľahka povalcujeme alebo riadky naplocho utlačíme hrabľami. Po vzídení porast jednotíme, odstraňujeme buriny a okopávame. Úspešnosť priameho výsevu závisí od kvalitnej prípravy pôdy, dostatočnej pôdnej vlahy a použitia biologicky hodnotného osiva.
Osivo na prípravu priesad sejeme v polovici marca do pareniska alebo do debničiek. Vysievame ho rovnomerne do riadkov na vzdialenosť 8 až 10 centimetrov, do centimetrovej hĺbky. Pôdu jemne posypeme preosiatym pieskom a utlačíme doštičkou. Semeno rosíme, lebo pri polievaní by sa ľahko vyplavilo. Počas klíčenia udržujeme pôdu v parenisku vlhkú a bez prísušku. Vyklíčené rastlinky chránime pred zimou, ale aj pred prudkým slnkom. Priesady vysádzame začiatkom mája. Na výsadbu sú vhodné rastliny vysoké 10 centimetrov. Vysádzame ich po štyroch až piatich do jedného trsu v spone 30 x 40 až 45 centimetrov. Rastliny potom zavlažujeme, plečkujeme, okopávame a udržiavame bez burín.
Vňať zberáme pomocou nožníc alebo kosáka (nikdy netrháme) od začiatku kvitnutia až po rozkvitnutie, v suchom počasí po rannej rose. Zberáme ich vo výške 8 až 10 centimetrov od zeme nad drevnatou časťou, ktorá nie je vhodná na zber a vyrastú z nej nové výhonky. V prvom roku zberáme raz, v ďalších rokoch dva razy. Posledný zber uskutočníme v prvej polovici septembra, aby porast ešte obrástol. Aj keď sa vňať tymianu nezvykne zapariť, po zbere ju nesmieme nechať na kopách, ale čím skôr dáme sušiť.
Vňať sušíme v tieni vo zväzkoch či vo vrstve prirodzeným alebo umelým teplom, pri dostatočnom prúdení vzduchu a teplote do 40 °C. Vrstva vňate nemá byť hrubšia ako 10 až 15 centimetrov. Dobre usušená droga si ponecháva pôvodnú farbu a veľmi príjemne vonia.
* * *
Z vňate sa získava silica s prevládajúcim obsahom tymolu. Droga obsahuje aj triesloviny, organické kyseliny, horčiny, saponíny a flavonoidové glykozidy. Vo farmácii sa používa na prípravu sirupov, extraktov, odvarov a liečivých čajov. Používa sa tiež do rozličných prípravkov, napríklad do ústnych vôd, zubnej pasty, dezinfekčných mydiel, liekov proti kašľu, na posilňovanie a upokojovanie nervov a iné.
Autor: Ing. Anna PAVLIŠINOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
