Netrhajte po rozchode dieťa napoly

Rozvodové štatistiky sú neúprosné. Manželstvo je inštitúcia, ktorá buď pretrvá na celý život alebo partneri sa navzájom odcudzia a veľká láska sa končí jeho rozpadom. Kríza doľahne asi na každé z nich. Rozdiel je len v tom, či sa podarí z nej dostať alebo už niet cesty návratu. Udržiavať vzťah nasilu, len kvôli deťom, aby mali oboch rodičov? Hľadať porozumenie tam, kde ho už niet? Podarí sa urovnať všetko bez toho, aby zo vzťahu vyšiel iba jeden ako víťaz a druhý porazený? To sú otázky, ktoré si kladú partneri vtedy, keď už jeden druhého omrzeli, z náklonnosti je nenávisť, v tom horšom prípade sprevádzaná násilím, týraním, uprostred ktorého stoja deti. Rozvádzať sa alebo trpieť? Na to si musí nájsť každý sám odpoveď.

Pred svadbou vyzerá všetko inak, každý deň po nej je nový a pre oboch partnerov nie je problém urobiť zopár ústupkov a dohodnúť sa. Z nového spoločného života vlna nadšenia utíchne a do vzťahu sa vkráda každodenná rutina, problémy s peniazmi, v práci, s chodom domácnosti či so zdravím a život prestáva byť ružový a je plný problémov.

Papier nie je záruka

Spoliehate sa na istotu po svadbe? Pozor, aby ste neupadli do ľahostajnosti voči partnerovi. Nie je už taký pozorný, prestal o seba dbať, pretože je presvedčený, že má záruku na papieri. Druhá strana začne pociťovať nedostatok pozornosti a obzerá sa po nej inde. Nemusí to viesť až k nevere, ale pomýšľanie na rozvod je blízko. Opačným extrémom je vzťah, v ktorom je jeden šéfom a druhý len poslúcha a nechá sa ovládať. Ale len do času. Raz určite stratí nervy a "šéf" zostane sám. Svoj podiel viny na stroskotanom manželstve majú obidve strany.

Štatistiky síce hovoria, že každé tretie manželstvo stroskotá, ale vôbec sa to nemusí týkať vás. Aby zostal váš vzťah pevný, prvým krokom je nepozerať sa okolo seba cez čierne okuliare negativizmu. Nefunkčné zväzky a páry na pokraji rozvodu alebo v rozvodovom konaní narobia okolo seba veľa rozruchu. Omnoho viac ako tie pokojné a bez výrazných konfliktov. Preto sa môže zdať, že ideálne dvojice už neexistujú. Odjakživa to jednym klapalo a iným nie. Závisí to vždy od danej dvojice a jej schopnosti udržať si vzájomnú lásku v dobrých i nepriaznivých časoch. Rozvod je až na malé výnimky zlyhaním oboch partnerov a dôkazom toho, že manželia spolu nedokázali žiť. To neznamená, že jeden je dobrý a druhý zlý.

Podľa psychológov už v počiatkoch manželstva a každého vzťahu je možné predpovedať, či bude pevné, alebo sa čoskoro dostane do krízy. Každá dvojica sa občas v niečom nezhodne a dochádza k nedorozumeniam a hádkam. Dôležité je, ako sa s nimi popasujete. Každá hádka musí byť vyvážená niečím pozitívnym, ale nefunguje žiadna rovnováha. Pozitívne udalosti musia byť vyvážené niekoľkonásobne. V manželstve sa za mimoriadne kritické považujú určité roky, predovšetkým druhý a tretí a potom siedmy. Prvý je adaptácia, okolo siedmeho sa kumulujú mnohé problémy, ktoré ste si dovtedy nevšímali a potom mnohých zmetú ako lavína.

Ako sa vyhnúť rozpadu

Dlhoročné fungujúce páry a odborníci tvrdia, že každá dvojica je špecifická, ale pre vás by mal existovať len váš partner. Nepitvajte jeho minulosť, aj tak ju nezmeníte. Teraz ste spolu, tak urobte všetko pre to, aby to tak bolo aj o desať či dvadsať rokov. Cesta ku šťastiu a harmónii vedie cez:

- otvorenú komunikáciu

- absolútnu dôveru

- vernosť

- dostatok voľnosti na záujmy

- akceptáciu slabých stránok

- dobrý sex a schopnosť vzbudiť vášeň

- oporu partnera v ťažkých chvíľach

Konflikty treba riešiť, niekedy sa konštruktívne pohádať a k niečomu aj dospieť, ale problémy nikdy neodkladať na neskôr. Vyvoláva to pocit krivdy.

Vaše manželstvo môžu upevňovať aj určité rituály, ktoré treba dodržiavať. Má to byť niečo, čo vás obidvoch baví. Manželstvo musí vo vašom živote vytvárať rovnováhu, bez pocitu istoty a vnútorného pokoja nemožno šťastne žiť. Ani jeden z partnerov nemôže ťahať za kratší koniec. Mali by sa vzájomne dopĺňať. Lásku nestačí len nájsť, ale si ju aj udržať. Keď sa to nepodarí, niet čo riešiť a rozvod je to najlepšie pre obidve strany.

Deti uprostred rozvodu

Pri rozvode trpia nielen dospelí, ale aj deti. Psychológovia tvrdia, že rozvod je druhou najtraumatizujúcejšou udalosťou v živote človeka. Nasleduje hneď po smrti rodičov a detí. S rozvodom nepočíta nikto a nikto naň nie je pripravený. Či si to chcú rodičia priznať alebo nie, rozvodom je zasiahnuté každé dieťa aj keď prebehol pokojne a inteligentne. Vnímajú napätie a trpia pre odchod jedného z rodičov. Pri dramatickejších rozvodoch rodičia zneužívajú deti na svoj boj proti druhému partnerovi a sú vtiahnuté kruto do rozvodu. Stávajú sa prostriedkom vydierania, sú svedkami hádok a nezriedka aj násilia. Rodičia nimi manipulujú, využívajú ich na vybavovanie chorých odkazov, citovo ich vydierajú a podplácajú. Dialógy typu povedz svojmu otcovi, tomu sviniarovi..., povedz svojej mame, že je hysterka a klamárka..., ak nepôjdeš s mamou, pôjdeme do kina a kúpim ti zmrzlinu..., nechoď s otcom lebo mi bude smutno..., deťom neprospievajú, ale naopak veľmi im škodia. Rodičia si neuvedomujú, že dieťa by mali chrániť pred utrpením a nespôsobovať mu ho.

Deti ťažko prežívajú skutočnosť, že rodičia sa nemajú radi, ubližujú si, hádajú sa a urážajú sa. Vzbudzuje to u nich neistotu, napätie a úzkosť. S dieťaťom treba hovoriť otvorene o všetkom, na čo sa pýta, primerane jeho veku a chápania. Niektoré sa uzavrú do seba, do vlastného fantazijného sveta, u iných sa prejaví nepokoj a stávajú sa agresívnymi. Príčinou môže byť citová ujma, ktorú deťom rozvod spôsobil. Strácajú blízkosť osoby, ku ktorej mali hlboký citový vzťah. Vtedy treba hľadať pomoc psychológa.

Trauma na celý život

Popudzovanie dieťaťa proti jednému z rodičov je jedna z najhorších praktík, ktorá sa objavuje po rozvode najčastejšie. V deťoch vyvoláva silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy chovania. Keď konflikty medzi partnermi pretrvávajú aj po rozvode, následky sa potom premietnu do dospelosti, keď si dieťa bude hľadať vlastného partnera, keď sa bude chcieť zamilovať a keď bude vychovávať vlastné deti. Deti sú spravidla oveľa vnímavejšie na dianie v rodine, ako sú dospelí ochotní pripustiť. Podľa výskumov rodičia často usudzujú, že sa rozvod ich deti nijako nedotýkal a že ho nevnímali. Zdravému sebavedomiu dieťaťa prospeje, ak si môže oboch rodičov vážiť aj po rozvode. Citový vzťah dieťaťa k rodičovi sa zakladá predovšetkým na pochopení a láske, takže si ju nekúpite drahými darčekmi.

Ideálne je, keď sa rodičia o styku s dieťaťom dohodnú sami. Stretávanie sa s jedným z nich, ktorý odišiel, nemá byť traumou. Dieťa potrebuje obidvoch rodičov, potrebuje pocit, že ho milujú a že ich neopustili. Najoptimálnejšou formou je voľné pokračovanie rodinného vzťahu, aby stretnutia neboli podľa úradne vymedzených pravidiel. Výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov.

Rozvrátené manželstvo sa nedá zachovávať len kvôli deťom, pretože v prostredí hádok, násilia, či ľahostajnosti trpia najviac. A keď sa už rodičia rozišli, neznamená to, že ich potomkovia nemajú na obidvoch nárok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.