je dnes, 25. mája. Teda podľa Hayekovej nadácie, ktorá ho vyhlasuje ako pohyblivý sviatok podľa toho, akú časť svojho zárobku, prepočítanú na mesiace, týždne a dni, odovzdávame do verejných fondov a akú časť si ponecháme.
Keďže 25. máj je najlepší výsledok, odkedy nadácia túto hodnotu pre Slovensko meria (1999), tvrdenie o "zlosti" sa môže zdať pritiahnuté za chlpy. Veď fakt, že od zajtra robíme už len na seba, znamená, že sme na tom o celý týždeň lepšie ako vlani, keď bol DDS vyhlásený na deň detí - 1.jún. A ešte predtým to bol nejaký 7. jún a predtým 4. jún. Trend je teda veľmi dobrý. Až natoľko, že keby ešte desať rokov po sebe sa o celý týždeň (ako teraz medziročne) skracoval čas odrobený na panskom, tak v roku 2017 by sme na výmysly a rozmary politikov robili "iba" 2 a pol mesiaca.... Zdá sa vám to furt až nepríčetne veľa? No - preto sa dá len zlostiť. Alebo odísť do Monte Carla. Ani Cyprus nie je zlý...
Aby to nebolo také jednoduché: Skutočnosť, že DDS tak pekne poskočil dopredu, nie je dôsledkom toho, že platíme menej na daniach a odvodoch. Kľúčovú rolu zohráva zrejme fakt, že HDP rastie ako korupcia vo futbale, takže pri konštantnom náraste daňových a odvodových výnosov klesá podiel verejných výdavkov (štátny rozpočet, krajské, miestne, poisťovne zdravotné i Sociálna, STV, atď) na domácom produkte. Štátny a verejný sektor teda nekŕmime menej ako v minulosti, len objem tovarov a služieb, ktoré vyrobíme, rastie rýchlejšie ako nápady politikov, kde minúť cudzie peniaze. Ani to nie je samozrejmé a nemusí trvať večne. Ako prelomový dátum hrozí 1. január 2009 a prijatie eura, čo doteraz drží vládnu garnitúru na uzde. Či splníme maastrichtské kritériá a pôjdeme do eurozóny, alebo si na nás v Bruseli a Frankfurte (eurobanka) dačo vymyslia a zostane v obehu slovenská koruna, v roku 2009 tu začne taká výdavková konjunktúra ako pred Vianocami v hyperteskách. Takže na zlosť je tu ešte dôvod navyše. Ak prognózu v módnej terminológii, tu je: Pozitívny trend presúvania DDS z neskorej do skoršej jari, resp. od júna do mája, nie je trvalo udržateľný.
Socialistická námietka, že skorší deň daňovej slobody ešte automaticky neznamená nejaké dobro, lebo verejné výdavky nie sú predsa od diabla, keďže si z nich platíme dôchodky, diaľnice, prídavky i STV, je legitímny argument do sporu o veľkosti štátu. Nielen na Slovensku, ale fakticky kdekoľvek však akože ideologický spor len odpútava od principiálneho faktu, že z každej verejnej koruny (eura, dolára) sa jednoducho 20 až 40 halierov (centov) ukradne či vyhodí von oknom. Napr. v práve (a vždy) aktuálnom zdravotníctve sa berie už ako axióma, že asi 30 percent vyzbieraných zdrojov sa vyplytve bez úžitku, resp. na úžitok tých, ktorí nejaký uzol systému ovládajú. Znižovanie prerozdeľovania je preto dobro z princípu. Nechať peniaze tým, ktorí si ich zarobia, je nielen prirodzené, ale podporuje verejnú morálku - obmedzuje tunely, kradnutie a korupciu.
Analytik Haykovej nadácie Švejna glosoval nový DDS postrehom, že Slovensko je krajina paradoxov. Napríklad, máme tretí najvyšší rast HDP v Európe a zároveň druhú najvyššiu nezamestnanosť. Áno, to je hlboký rozpor, avšak dá sa zviesť na slovenské špecifikum nadštandardného podielu tzv. neprispôsobivých občanov... Ďalší paradox podľa Švejnu, že vo vzťahu k HDP sú výnosy z odvodov jedny z najnižších v Európe, pričom odvodové sadzby sú jedny z najvyšších, nie je žiadny paradox, ale logický dôsledok - vysokých odvodových sadzieb.
Najväčší a totálny paradox však Švejna nepomenoval. Nie je ekonomický, ale politický: DDS klesol o týždeň a Slovensko dosahuje tretí najnižší podiel verejných výdavkov na HDP pri vláde Roberta Fica, ktorá si dala za cieľ vybudovanie "štandardného sociálneho štátu". Sociálny štát je z definície taký, v ktorom verejný sektor zaberá minimálne 40 a viac percent HDP. Takže aj tento 25. máj, najlepší DDS v histórii Slovenska, je príležitosťou zagratulovať Ficovi a zaželať mu aj sebe, nech "sociálny štát" buduje len tak ďalej.
Záverečný akord patrí "analytikovi" SAV, ktorý na objavnú otázku televízie, že ktorá vláda má väčšiu zásluhu na tomto peknom DDS, odpovedal, že - obidve. Dzurindova preto, že založila reformy, a - teraz pozor - "vláda Fica za to, že pokračovala v týchto hospodárskych reformách, najmä v oblasti daňovej". Tak. Už rozumiete, prečo nemôže byť deň daňovej slobody bližšie k zime? Napríklad preto, lebo štát financuje ekonomickú vedu. A my za svoje peniaze potom dostaneme kvalifikovanú analýzu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
