predsedov sa po 17 rokoch demokracie stávajú predmetom politickej súťaže. To je pokrok sám osebe, bez ohľadu na obsahy a dekorácie. Kampaň i následná rošáda v SMK teda žiadna oslava demokracie nebola. A dve predstavenia, ktoré nachystali na jún KDH a HZDS, buď nesľubujú vyššiu kvalitu (KDH), alebo sa rysuje čo iného v HZDS totálna fraška.
Nie je celkom jasné, prečo Rada KDH, ktorej končí mandát na júnovom sneme, považuje za potrebné dávať odporučenia pre delegátov, čo budú voliť predsedu pre ďalšie volebné obdobie. Ale dobre, je to zlozvyk (ovplyvňovanie, manipulácia), ktorý sa pestuje nielen na Slovensku. Zo skutočnosti, že Pavol Hrušovský získal len tesne nadpolovičnú podporu (65 hlasov zo 112), avšak zároveň jasne prevýšil protikandidáta Palka (27 hlasov), sa ešte nedajú vyvodzovať ďalekosiahle konzekvencie. Ak sa sympatie delegátov rozložia na sneme len v trochu inom pomere, čo je viac pravdepodobné ako menej, a Hrušovský bude síce prvý (čo je isté), ale bez nadpolovičnej väčšiny, o podobe vedenia rozhodnú zákulisné dohody, kde sa zrejme uplatní aj vôľa Palkovej skupiny.
Podstatnejšie však je, že v KDH nevidieť ani vôľu po prielome a hľadaní inej tváre, ani kus rozumu. Odporučenia Rady na podpredsednícke posty pre Brocku, Sabolovú a Fronca sú jednak známkou, že vlastné slabiny podceňujú, resp. ani nevedia, kde sa nachádzajú, a zároveň signálom, že proti sebe sú nastúpené akési personálne klany. Traja menovaní sú totiž Hrušovského ľudia a o blokovom delení nič nesvedčí lepšie ako to, že odporučenie nedostala podpredsednícka kandidatúra Daniela Lipšica. Bez ohľadu na komplikované vnútorné vzťahy, ktoré nie sú jednoduché v žiadnej strane, by odstavenie tohto bývalého ministra bolo čosi ako hromadná samovražda. Na predpoklade, že ktokoľvek bude vo vedení, KDH pod päť percent padnúť nemôže, môžu stavať budúcnosť len ľudia zbavení buď všetkých ambícií, alebo mentálnej schopnosti dovtípiť sa, že mimo Lipšica a Palka nemá KDH konkurencieschopný personál do tejto mediálnej demokracie. Znakom vyspelých strán, ktorý sa na Slovensku stále nedarí "etablovať", je, že akékoľvek vnútorné pnutia a neznášanlivosti existujú, po odohraní mocenských zápasov posielajú do viditeľných pozícií najschopnejšie kádre. Hrušovský a jeho vedenie je nereformovateľné, nemôže dodať nový impulz strane. Palko je tvár tiež opozeraná a jeho kampaň ničím nepresvedčila, naopak skôr odpudila, ale - bol by zmena. To je základ pred dnešné KDH. Signál z Rady, že prehra v podobnom pomere by na sneme znamenala odchod oboch z vedenia, je preto svedectvom o infantilnom podliehaní emóciám a veľkom zmätku v strane, ktorá o sebe a svojej pozícii v slovenskej politike a to je ten paradox - premýšľa viac ako ktorákoľvek iná.
Predstavenstvo HZDS premýšľať nemalo o čom, Mečiara nanominovalo s obrovskou prevahou hlasov. Dnes je zrejmé, že Veteškova kandidatúra bola zúfalým útekom spod šibenice, ktorú mu na snem pripravil predseda. (Podľa stanov navrhuje podpredsedov, o ktorých delegáti hlasujú.) Na rozdiel od KDH, kde sa rodí rozhodnutie zlé pre stranu, správanie širšieho grémia HZDS má vnútornú logiku. V konkurencii Fica a Slotu totiž ani Veteška, ani nikto ďalší nemá na to, aby naštartoval hnutie k nejakému novému imidžu, začiatku či dokonca preferenčnému rastu. Mečiarova podpora v spoločnosti sa síce pomaly blíži k bodu, na akom si zaslúžila byť stále, avšak ak HZDS ešte má nejakých voličov, dokonca 8 percent, tak je to presne tá sociálna skupina, ktorá volí podľa presvedčenia, že Mufty = Boh. Nikto iný, než skalní obdivovatelia Mečiarovej osoby, HZDS nevolí a už ani nebude. Pohľadom zvonka môže byť Veteška aj sympatický, aj sa mu dá držať všetky palce, avšak ak chce HZDS umierať pomaly a takpovediac dôstojne (povedzme ešte jedno volebné obdobie), musí umierať s Mečiarom na čele.
Naopak, Veteška a jeho spojenec Tibor Mikuš budú umierať rýchlo. Oznámenie, že priebeh krajského snemu v Trnave bude "riešiť" rozhodcovská komisia HZDS, predznamenáva stranícku exekúciu a zrejme hrdelné tresty pre "delikventov". Vysvetľovať ešte raz, možno pätnástykrát na tomto mieste, že Mečiar chápe každý odboj ako atentát na vlastnú osobu, nemá význam. Veteška vyvinul značné úsilie odlíšiť sa od bývalých disidentov tým, že on nepestuje verejnú kritiku, že on zostane verný HZDS, že nepôjde do inej strany a podobne, v koncovke žiadny rozdiel nebude.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
