nepriatelia (u hentých to bolo zase naopak). Svet bol "pekne" rozdelený, pričom jednej časti dominovali Spojené štáty a tej druhej (do ktorej sme patrili aj my) dnes už neexistujúci Sovietsky zväz (plným názvom Zväz sovietskych socialistických republík, v skratke ZSSR). USA a ZSSR sa navzájom dôkladne "strážili", aby ani jeden z nich nemal prílišnú vojenskú prevahu. Obidve superveľmoci disponovali jasdrovými zbraňami, balistickými i taktickými strelami, flotilou v hĺbke oceánu číhajúcich ponoriek, špionážnymi družicami a ďalšími prostriedkami na zničenie protivníka. Obe krajiny si ako v hlave strážili najmä svoj vzdušný priestor, do ktorého by sa z žiadných okolností nemalo dostať lietadlá protivníka. Sovieti dokonca neváhali zostreliť civilný Boeing 747 s 269 ľuďmi na palube, ktorý sa vraj dostal do ich vzdušného priestoru. Zdalo sa, akékoľvek narušenie sovietskeho vzdušného priestoru musí nevyhnutne skončiť zostrelením narušiteľa. Stalo sa však to, čo nikto nečakal: za "neprestrielnu" považovanú sovietsku protileteckú či protivzdušnú obranu "oblafol" pilot amatér, ktorý s malým športovým lietadlom pristál v samom srdci Sovietskej ríše, temer na nádvorí Kremľa, centra sovietskej moci.
Poďme ale po poriadku. Mladý, len 19-ročný nemecký športový pilot Mathias Rust si na letisku Uetersen západne od Hamburgu prenajal jenomotorové športové lietadloCessna 172B (s poznávacou značkou D-ECJB) a 13. mája 1987 s ním odletel do Helsínk. Z helsinského letiska Malmi odštartoval 28. mája ráno, pričom letovej kontrole nahlásil, že letí do Štokholmu. Hneď po ukončení rádiovej komunikácie s fínskym riadiacim pracoviskom však otočil svoje lietadlo na východ, smerom k ZSSR. Riadiaci letovej prevádzky sa snažili kontaktovať ho, pretože letel na rušnej letovej ceste z Helsínk do Moskvy, ale Rust vypol palubné komunikačné zariadenie. Po zmiznutí signálu Rustovho lietadla z obrazoviek fínskych radarov bolo po ňom vyhlásené pátranie, ktoré však bolo bezúspešné. Medzitým Rust dosiahol pobrežie Estónska a otočil sa smerom na Moskvu. O 14.hod. 29. min. bol zachytený radarmi sovietskej protivzdušnej obrany, a pretože neodpovedal na signál IFF (identifikácia priateľ-nepriateľ), bolo mu pridelené bojové číslo 8255. Tri divízie, vyzbrojené protilietadlovými raketami, ho istú dobu sledovali, ale nedostali povolenie odpáliť naňho rakety. Protivzdušná obrana bola uvedená do pohotovosti a dve stíhacie lietadlá boli vyslané na prieskum. O 14.hod. 48.min. jeden z pilotov spozoroval pri meste Gdov biele športové lietadlo, ktoré vyzeralo ako Jak-12, a žiadal o povolenie zasiahnuť, ale toto povolenie nedostal. V oblasti Staraja Russ sa Rustovo lietadlo stratilo z obrazoviek sovietskych radarov. Potom bolo lietadlo opäť niekoľko ráz zachytené, ale nikdy nebolo správne identifikované. Pri Pskove udelili riadiaci letovej prevádzky lietadlu štatút "priateľ" a to istésa zopakovalo pri Toržoku, kde bolo Rustovo lietadlo omylom považované za jednu zozáchranných helikoptér, podieľajúcich sa na likvidácii následkov leteckého nešťastia spred jedného dňa. Potom bolo síce lietadlo viac ráz spozorované, ale keďže mu už dva razy udelili štatút "priateľ, začali ho považovať za domáce cvičné lietadlo, porušujúce predpisy. Dodnes sa nevie, ako sa stalo, že práve vo chvíľach Rustovho príletu nad Moskvu bol neočakávane kvôli neplánovanej údržbe vypnutý riadiaci systém centrálne oblasti protivzdušnej obrany a všetky lety okolo letiska Šeremetevo boli po dobu približne 20 minút zakázané. Okolo siedmej hodiny večer sa Rust objavil nad centrom Moskvy. Rust plánoval pristáť priamo v Kremli, ale kvôli nedostatku vhdonej pristávacej plochy sa obrátil k Červenému námestiu. Ani tam však kvôli množstvu chodcov nemohol pristáť, takže urobil ešte jeden oblet okolo námestia a pristál na Vasilevskom Spusku, pri chráme Vasilija Blaženého. Po pristátí sa okolo Rustovho lietadla zhŕkli zvedavci, ale o chvíľu už bol Rust v rukách sovietskej milície. Niekoľko dní po Rustovom "prieniku" do Moskvy odvolal vtedajší sovietsky vládca Michail Gorbačov ministra obrany Sergeja Sokolova a veliteľa protivzdušnej obrany Alexandra Koldunova. Gorbačovovo to vlastne prišlo vhod, pretože obaja spomenutí vojenskí predstavitelia boli oponentmi Gorbačovovej politiky glasnosti a perestrojky. O prácu prišlo aj ďalších vyše 2 000 dôstojníkov. Rust bol sovietskym súdom odsúdený na štyri roky, ale v moskovskej väznici Lefortovo si odsedel len 432 dní. Do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky sa Rust vrátil 3. augusta 1988.
Možno ešte dodať, že Cessna 172 patrí medzi najpopulárnejšie ľahké športové a cvičné lietadlá na svete. Od roku 1956, keď sa začala ich sériová výroba, sa vyrobilo vyše 40 000 týchto lietadiel rôznych verzií. Jednu Cessnu 172 má aj košický aeroklub. Vlastníkom Rustovej Cessny 172, ktorá prenikla sovietskou protileteckou obranou, je jeden bohatý japonský obchodník.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
